„Pýtal sa niekto mladého Kováča, či stojí o zrušenie amnestií? Priznám sa, neviem,“ vraví právny expert

Stojí o zrušenie amnestií samotná obeť únosu?

Rozhovory

Sedem pokusov o zrušenie amnestií bolo neúspešných. Verejnosť ich viac či menej ignorovala. Teraz prichádza do slovenských kín film Únos a verejnosť mobilizuje aj online podpisová kampaň za zrušenie amnestií. Národ má veľké očakávania, tisíce ľudí podpisujú petíciu a dúfajú, že prijatie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií bude znamenať aj nastolenie spravodlivého potrestania vinníkov únosu Michala Kováča mladšieho a politickej vraždy Roberta Remiáša.

Prinesie zrušenie amnestií prelomové rozsudky nad únoscami prezidentovho syna a vrahmi policajta Remiáša? Dosiahne ruka zákona na otca politického režimu mafiánskych 90. rokov Vladimíra Mečiara? Alebo je to iba hra o politické body. Nielen o týchto otázkach so spolupredkladateľom návrhu ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií, poslancom za koaličný Mosta-Híd PETROM KRESÁKOM (62) diskutovala ANKA ŽITNÁ LUČAIOVÁ.

Pýtal sa niekto Michala Kováča, či o zrušenie amnestií ako dotknutá osoba sám stoji?

Priznám sa, že neviem. Ale mám pocit, že aj keď sa to jeho ako osoby a celej jeho rodiny bytostne dotýkalo, v celom tom nešťastnom príbehu nejde iba oňho. Je to príbeh o spôsobe a metódach riadenia štátu, ktoré treba odmietnuť a s ktorými sa treba raz a navždy vyrovnať.

Prečo sa to deje práve teraz?

Možno jediná správna odpoveď je, lebo sa to doteraz nepodarilo, toto je ôsmy pokus. Pokusy sa začali už od vyhlásenia prvej amnestie. Na základe môjho rozhovoru s Mikulášom Dzurindom a Ernestom Valkom. To bolo tesne po voľbách 1998, keď bol Mikuláš Dzurinda zastupujúci prezident. Výsledkom bolo, že sme ho presvedčili o potrebe pokúsiť sa z jeho vtedajšej pozície niečo proti tomu vykonať. Tak vzniklo tretie rozhodnutie o amnestii. Ústavný súd však následne povedal, že raz danú amnestiu nemožno zmeniť ani zrušiť. Otázka potom je, či nemala platiť tá prvá, z hľadiska dikcie nepodarená amnestia.

Na verejnosti: Vladimír Mečiar po rokoch prehovoril.
Na verejnosti: Vladimír Mečiar po rokoch prehovoril.
JÚLIUS DUBRAVAY

Kde v nej bola chyba?

Tá amnestia sa vyhlasovala preto, aby sa nezačínalo, a, ak sa začalo, aby sa nepokračovalo vo vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny… a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997. To sa, samozrejme, viazalo na oznámenie. Opravená amnestia už hovorila o činoch v súvislosti s oznámeným zavlečením. Čiže jedno slovíčko, ktoré má podstatný dosah na obsah formulácie.

Druhá však nerušila prvú.

Nie, len sa na ňu odvolávala. Právne to bol od samého začiatku paškvil, jedno aj druhé. Žiaľ, treba povedať, že súdy aj orgány činné v trestnom konaní v nadväznosti na druhú amnestiu zastavili celý rad konaní.

Prečo sa to, čo sa deje dnes, nedalo urobiť doteraz?

Na to neviem odpovedať. Sedemkrát predtým sa nenašla dostatočná politická vôľa v parlamente.

Aký mechanizmus chcete použiť?

Je rovnaký, snaží sa o zrušenie nie všetkých amnestií, ale iba ich príslušných ustanovení. Tie amnestie totiž aj zmierňovali či odpúšťali tresty za isté menej závažné trestné činy. Tento návrh ide po tých amnestiách, ktoré znemožnili začať trestné stíhania v činoch súvisiacich so zavlečením Michala Kováča mladšieho. Je tam podozrenie, že sa to týka aj vraždy Róberta Remiáša a viacero trestných činov, ktoré vyplývajú z vyšetrovacieho spisu k samotnému zavlečeniu.

Paradoxne, spis je údajne utajený. Bol však opakovane zverejnený v médiách, a tak sa tam môžeme dočítať aj o podozreniach z majetkovoprávnych trestných činov súvisiacich napríklad s majetkom SIS. Počas diskusie k siedmemu návrhu sa objavili hlasy z SNS a zo Smeru, že ak by sa mali rušiť amnestie, mala by sa zrušiť aj milosť prezidenta Michala Kováča udelená jeho synovi.

V diskusii sa objavil aj názor, že by bolo treba zapojiť Ústavný súd do rozhodnutia, či NR SR môže takéto rozhodnutie o amnestiách prijať.

Poznáme zatiaľ neoficiálny názor premiéra Roberta Fica a ja mám tiež pripravený doplňujúci návrh. Ak chceme do veci zatiahnuť aj Ústavný súd, urobme to v súlade s jeho ústavným postavením. Preto hovorím, nedávajme mu akúsi predbežnú kontrolu súladu tohto ústavného zákona. V tomto riešení je totiž skrytých viacero problémov. Ja navrhujem, aby sa prijal ústavný zákon a aby sa jeho súčasťou stalo osobitné ustanovenie, ktoré umožní Ústavnému súdu následne a výnimočne preskúmať jeho súlad s obsahom Ústavy SR a medzinárodných zmlúv.

Aký má toto zmysel?

Podľa môjho názoru to nie je nevyhnutné, ale je to kompromisný návrh. Pretože poslanci opakovane žiadali zapojenie tohto súdneho orgánu ochrany ústavnosti, snažím sa týmto kompromisom dosiahnuť, aby za návrh mohli hlasovať aj tí, ktorí svoj súhlas viazali na rozhodovanie Ústavného súdu.

Aký má zmysel, aby Ústavný súd rozhodoval o rozhodovaní slobodne zvolenej politickej reprezentácie tejto krajiny? Veď nie je nadradený zákonodarnému zboru ani ústave.

Máte pravdu. A preto je moja konštrukcia taká, aká je. Práve opačná konštrukcia, ktorú ohlásil premiér Robert Fico, by podľa môjho presvedčenia búrala túto nadradenosť. Ak by sme pripustili, že Ústavný súd má vopred posúdiť návrh, ktorý následne bude alebo nebude môcť prijať Národná rada, dostávame sa do rozporu s článkom 72 ústavy, ktorý hovorí, že NR SR je jediný ústavodarný a zákonodarný orgán, s jej článkom 73, odsek druhý, ktorý obsahuje zákaz imperatívneho mandátu a žiada aby poslanci vykonávali svoj mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a neboli viazaní príkazmi. A takisto s článkom 152, ktorý deklaruje „prezumpciu“ ústavnosti právnych predpisov.

Teoreticky si predstavme, že negatívne stanovisko Ústavného súdu by poslancom zakazovalo hlasovať.

Preto hovorím, že táto konštrukcia prezentovaná premiérom je chybná. Na druhej strane, aj keď Ústavný súd nie je bežne oprávnený porovnávať súlad ústavného zákona s ústavou, lebo môže tak urobiť iba v prípade bežných zákonov, práve pre tento prípad si viem predstaviť výnimku. Preto v snahe dosiahnuť politickú zhodu si viem predstaviť aj takýto ústupok - že v tomto prípade a jedine v ňom by mal oprávnenie posúdiť súlad tohto ústavného zákona s obsahom Ústavy SR a medzinárodnými zmluvami. Ale až po jeho prijatí.

Veľmi šalamúnske.

Taký je život.

Máte predstavu, kto dá dokopy 90 hlasov, ktoré potrebujete, aby návrh prešiel?

Musím mať aj isté ideály. Predstavu o tom, ako by mala NR SR konať, mám a je mojou povinnosťou pre to aj niečo urobiť. Vzniklo množstvo občianskych iniciatív, chcem si myslieť, že aj podpora verejnej mienky prispeje k tomu, aby sme našli 90 hlasov.

Ako je na tom Kotleba a jeho poslanci?

Poviem úprimne, počúvam ich, čo hovoria, ale do rokovania s nimi vstupovať nemienim. Oni, ako povedali, viažu svoju prípadnú podporu na zrušenie individuálnej milosti pána prezidenta Kováča udelenej jeho synovi.

Pán prezident Kováč sa ešte za jeho života vyjadroval, že nemá problém s tým, ak sa zruší táto milosť.

Ja viem, prečo to povedal, aj preto zastávam názor, že je to v podstate zbytočný krok. O tejto milosti je veľa skreslených informácií. V tejto súvislosti vydal pán prezident Kováč tri rozhodnutia o milosti. Jednou z nich udelil milosť svojmu synovi. Dôvody? Zhruba od roku 1994 sa na Slovensku medializovala kauza údajného podvodu voči podniku zahraničného obchodu Technopol, v ktorej sa zvláštnym spôsobom ocitol ako obvinený Michal Kováč mladší. Celé obvinenie prišlo z Nemecka a bolo postavené na veľmi čudnom základe.

Zatykač, ktorý vydala nemecká prokuratúra, bol totiž vydaný bez toho, aby Michala Kováča mladšieho vypočuli. Následne sa začalo konanie voči nemu aj na Slovensku a orgány činné v trestnom konaní mu odňali pas. Milosť mu otec dal iba preto, aby získal naspäť svoj pas, mohol vycestovať a vypovedať v rámci trestného konania v Nemecku. Rámec celého tohto konania tvoril mocenský politický boj medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom.

Ako som už povedal, medzinárodný zatykač z Nemecka sa využil aj u nás na začatie trestného konania. Bolo to značne komplikované, lebo do celého prípadu vtiahli Michala Kováča mladšieho viaceré osoby žijúce v zahraničí. Paradoxne proti nemu vypovedala osoba, ktorá bola v tom čase už zhruba dva roky v nemeckom väzení za nedovolené ozbrojovanie a prechovávanie drog. Bol to slovenský emigrant, ktorý si po rokoch vo väzení zázračne spomenul, že páchateľom podvodov bol údajne aj Michal Kováč mladší.

Išlo o Petra Krylova, ktorého spájali so Štátnou bezpečnosťou a s návštevou Mečiarovej pravej ruky pani Nagyovej.

Áno. V žiadnom prípade sa to nedalo vyriešiť bez toho, aby Michala Kováča mladšieho vypočuli, Jeho advokátovi Jánovi Havlátovi sa pôvodne podarilo dosiahnuť, že bude vypovedať na veľvyslanectve Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave, kam mal pricestovať prokurátor. Paradoxne však pár dní pred touto výpoveďou ho zavliekli do Rakúska.

Pán prezident Kováč nemal problém so zrušením milosti vo vzťahu k svojmu synovi, pretože v tejto trestnej veci už bol vynesený právoplatný rozsudok. Krajinský súd spolkovej republiky Bavorsko v Mníchove právoplatne rozhodol, že Michal Kováč mladší je nevinný. Podstata jeho milosti bola teda iba v tom, aby sa našlo riešenie, ktoré umožnilo jeho synovi vycestovať a vypovedať pred nemeckými orgánmi. Michal mladší teda išiel vypovedať, očistil sa a celé sa to skončilo.

Teraz sa dostaneme do hypotetickej situácie, že amnestie sa podarí zrušiť. Aké ďalšie právne kroky budú nasledovať?

To je už otázka pre odborníkov z oblasti trestného práva. Ale ja musím otvorene povedať, že cieľom prijatia tohto ústavného zákona nie je odsúdenie konkrétnych osôb ani odsúdenie konkrétnych štátnych orgánov. Cieľom tohto ústavného zákona o zrušení amnestií je nastoliť spravodlivosť.

Ale ako, ak nebudú odsúdené trestné skutky, ktoré spadali pod amnestiu?

Odstrániť podozrenie, ktoré tu je, že amnestiu vydal zastupujúci prezident v snahe kryť činnosť niektorého z výkonných orgánov štátnej moci a v krajnom prípade možno aj seba. Každopádne, všetko smeruje k tomu, že dôkazy, ktoré boli zozbierané ešte pred vydaním amnestií, hovoria o tom, že na zavlečení sa podieľala štátna moc minimálne prostredníctvom Slovenskej informačnej služby.

Obžaloba, ktorú vypracoval prokurátor Serbin a ktorú súd prijal, hovorí jasne. Z únosu bol obžalovaný Ivan Lexa a dvanásť ďalších príslušníkov SIS.

Ak sa povolí skúmanie tejto veci, je veľmi pravdepodobné, že sa budú overovať aj výpovede niektorých vysokopostavených členov podsvetia, ktorí povedali, že sú indície, že tragická smrť Roberta Remiáša bola spojená so zavlečením a jej objednávka prišla od štátnych orgánov.

V prípade únosu však existujú právoplatné rozsudky, že pre amnestie nie je možné konať proti jeho páchateľom. V právnom štáte sa predsa nedá otvoriť právoplatne ukončená vec.

Ak sa zmenia okolnosti a amnestie nebudú platné a účinné, odstráni sa procesná prekážka.

Lenže rozsudok je právoplatný, ten už sa zrušiť nedá, ak nemá byť narušená istota právneho štátu. To sa potom budú môcť otvoriť akékoľvek právoplatne ukončené kauzy?

Nerád počujem odvolávanie na princíp „právneho štátu“ v spojení s tým, čo sa označuje ako Mečiarove amnestie. Ony samy svojím obsahom popreli nielen tento významný ústavný princíp. Samozrejme, nemôžeme hovoriť o otvorení „akýchkoľvek káuz“. Ide však aj o veci, ktoré súvisia so zavlečením a smrťou Remiáša. Môže sa stať, že sa objavia nové informácie a vyšetrovanie sa posunie ďalej.

Súdy rozhodli, že nie je možné vyšetriť únos. Páchatelia označení v obžalobe sa nedožadovali očistenia mena súdnou cestou, čím sa de facto k skutku priznali.

Ale nemohlo sa ukončiť trestné stíhanie z dôvodu procesnej prekážky - amnestie.

Je 27 rokov od únosu a 26 rokov od vraždy. Vo svojej praxi som veľakrát zažila situáciu, že svedkovia si po takom dlhom čase nepamätajú alebo svoje výpovede zmenia. V situácii, keď národ očakáva spravodlivosť a to, že amnestie budú mať nejakú koncovku vo vzťahu k Lexovi a spol., možno aj k Mečiarovi - tá koncovka nepríde?

Toto by som z môjho pohľadu nezamieňal. Ako právnik vidím frustráciu, že isté veci sa nedajú dokončiť, lebo niekto zneužil svoje ústavné oprávnenia. Je iná vec, keď niečo nemôže rozhodnúť oprávnený orgán, pretože tomu bráni politické rozhodnutie, a je iná vec, keď oprávnený orgán nemôže rozhodnúť zo zákonných dôvodov.

Žiadny právnik nemôže namietať, keď súd právoplatne rozhodne, že napríklad vo veci únosu, vraždy či iného trestného činu neodsúdi obžalovanú osobu napríklad pre nedostatok dôkazov. Je však dôležité, že súd uplatní zákonný postup a bude môcť konať. A dnes ani orgány činné v trestnom konaní, ani súdy konať nemôžu. Nie je preto správne očakávať, že za každú cenu budú padať konkrétne hlavy.

Ale ľudia to čakajú.

Je našou povinnosťou vysvetľovať a nepodporovať falošné očakávania. My chceme otvoriť cestu spravodlivosti, ale akú bude mať podobu, to neviem. Je však moja povinnosť ako právnika aj ako poslanca urobiť všetko pre to, aby jej otvorila cesta.

Teraz sa vás budem pýtať ako politika. Ako hodnotíte argumentáciu expremiéra Vladimíra Mečiara pri jeho opätovnom objavení na verejnosti?

Bolo mi smiešnosmutno. Na jednej strane som zažil pána Mečiara ako premiéra, z tohto pohľadu ma neprekvapil. Jeho vystúpenie bolo obrovské fabulovanie. Nechcem povedať, že klame, ale odzneli tam strašné zavádzania. Béla Bugár sa snažil byť racionálny, ale je vždy ťažké reagovať na niekoho, kto sype z rukáva vymyslené a neoveriteľné informácie. Som prekvapený, že u Mečiara nenastal žiadny posun, žiadna sebareflexia.

Dokonca išiel ďalej a ja budem čakať aj na reakciu osôb, ktoré svojím spôsobom obvinil. Spomínal finančné operácie Jána Čarnogurského a Milana Kňažka. Bol by som zvedavý na ich názor. Mečiar zvykne poobviňovať ľudí bez možnosti brániť sa, strieľa informácie, ktoré sú alternatívnymi skutočnosťami, nedajú sa overiť a človek, ktorý ich nepozná, môže byť náchylný uveriť im. Čo môže byť nebezpečné. Vedel som preto, čo sa od neho dá čakať.

Mečiar sa vyjadril, že SIS so zavlečením nič nemala.

On sa dokonca vyjadril, že Michala Kováča mladšieho zavliekol sám otec. No to už sú informácie, ktoré...

Dá sa to pripísať na vrub veku expremiéra?

Vek sa nedá zaprieť, ale je to podľa môjho názoru stále ten istý fabulátor. Už aj jeho verejné obvinenie zosnulého pána prezidenta Kováča, že bol na peniaze. Stačí sa pozrieť, akým spôsobom dožíval pán prezident a v akom blahobyte dožíva pán Mečiar. Tam je zrejme odpoveď na otázku, kto bol na peniaze.

Do kín prišiel film o únose, vyvolal veľké emócie, pamätám si osobne, aké to boli časy. Ako sa policajti báli vyšetrovať trestné činy a utajovali informácie pred nadriadenými, ako tajná služba využívala služby mafie. V spoločnosti vládnu silné emócie. Beriete zodpovednosť za to, že očakávania smerom k nastoleniu spravodlivosti sa nenaplnia? Vysvetlíte to občanom?

Snažím sa ako zástupca občanov nekonať iba tak, ako to oni očakávajú, ale konať tak, ako je to podľa môjho presvedčenia pre nich najlepšie. Nerobím isté kroky preto, aby som sa páčil, ale robím kroky, o ktorých som presvedčený, že sú najlepšie. Nechcem riskovať svoje profesionálne postavenie, aby som sa stal populistom, a beriem si na tričko aj to, že ak sa niečo nepodarí, možno sa niekto bude hnevať. Je to oveľa férovejšie, ako postaviť sa na ulicu a vykrikovať, že všetkých potrestám a povešiam. Veci treba vysvetľovať triezvo a som presvedčený, že občania sú natoľko inteligentní, že to dokážu pochopiť.

Rozhovory