Svedok: Ján Rudolf viackrát vypovedal na polícii k nástenkovému tendru. Patrí medzi kľúčových svedkov. Tvrdí, že z eurofondov sa kradne všade.

Rozhodnutia politikov škodia tejto krajine, tvrdí kľúčový svedok pre nástenkový tender

Za sedem rokov Slovensko vyčerpalo iba polovicu eurofondov. A ešte aj z toho sa podstatná časť stratila.

V roku 2006 viedol rokovania s Európskou komisiou o miliardovom balíku eurofondov pre Slovensko na roky 2007 - 2013. Ako generálny riaditeľ pracoval na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja pred spustením nástenkového tendra.

Je kľúčovým svedkom proti obvineným exministrom za SNS Marianovi Janušekovi a Igorovi Štefanovovi, ktorých polícia chce poslať pred súd za machinácie pri verejnom obstarávaní.

JÁN RUDOLF (36) momentálne prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave. S najcitovanejším odborníkom na eurofondy sa zhováral LUKÁŠ MILAN.

Eurofondy sa čerpajú v sedemročných cykloch. Minulý rok sa skončilo prvé celé obdobie za roky 2007 až 2013. Ako to dopadlo pre Slovensko?

Hodnotím to ako katastrofu pre našu krajinu. Pre všetkých ľudí, ktorí žijú v regiónoch mimo Bratislavy a mohli z eurofondov profitovať, je to veľmi zlá správa. Za sedem rokov totiž Slovensko vyčerpalo asi len polovicu z viac ako 11 miliárd eur, ktoré k nám z Bruselu mohli prísť. Máme ešte dva roky na to, aby sme dočerpali druhú polovicu.

Stihneme to vyčerpať?

Nestihneme. Začalo sa nové programové obdobie 2014 - 2020. To je spojené s množstvom práce, keďže k nám môže prísť viac než 14 miliárd eur. Pozornosť sa upriamuje na nový balík peňazí a hoci môžeme tento rok dočerpať peniaze na obdobie 2007 - 2013, som skeptický. Čaká nás viacero volieb, mnohé projekty sú veľmi problematické.

Prečo má Slovensko problémy s čerpaním? Sme takí neschopní?

To si nemyslím. Sme skôr sebeckí a nenásytní. Už roky nad tým premýšľam. Čím to je, kde je hlavný problém, čo treba zmeniť. Akokoľvek to však skúmam, prídem vždy k jednému záveru. Hlavným problémom sú politici.

Chcete tým povedať, že eurofondy nečerpáme preto, lebo máme zlých politikov?

Chcem tým povedať, že ľudia, ktorí majú v rukách moc a rozhodujú aj o eurofondoch, tento stav zapríčinili. Dohadzujú projekty svojim známym, kamarátom a politickým súdruhom. Na ministerstvách zamestnávajú susedov a rodinných príslušníkov, a to aj na úkor skúsených odborníkov.

Miliónové zákazky sa dávajú spriazneným firmám, ktoré z toho odvádzajú desiatky percent do súkromných vreciek. Kto za to môže? Ľudia na Orave, Spiši alebo Zemplíne? To asi nie. Sú to politici, ktorým nezáleží na tom, koľko príde do regiónov peňazí, ale ako sa dokážu oni nabaliť.

Keď tvrdíte, že politici kradnú, prečo sa potom vyčerpala len polovica? Veď čím viac sa minie, tým viac mohli predsa odliať bokom.

Je to paradox a logicky by sa mohlo zdať, že máte pravdu. Ale nezabúdajme, že obdobie, ktoré sa rokom 2013 skončilo, sa začalo v roku 2007. Koľko vlád sme tu odvtedy mali? Koľko ministrov sa vystriedalo na niektorých ministerstvách?

Mnohí z nich boli totálne neschopní.

Proces čerpania trvá niekoľko mesiacov až rokov, peniaze z Bruselu sú ostro sledované, mnohé kauzy čerpanie eurofondov radikálne spomalili alebo totálne zabrzdili. Eurofondy sa nekradnú ľahko.

Kto ešte okrem politikov profituje na eurofondoch?

Politici sú špička ľadovca. Na nich sú napojené mnohé konzultačné a projektové firmy. To všetko by však nešlo bez ľudí na nižších úrovniach, ako sú ministerskí úradníci, ale aj externí hodnotitelia. Bez tohto prepojenia nie je možné dohadzovať peniaze spriazneným subjektom. A je jedno, či ide o obec, mesto, vyšší územný celok, neziskovku, alebo podnikateľa.

Mnoho štátnych úradníkov pracujúcich s eurofondmi po pár mesiacoch odchádza na druhý breh. Založia si občianske združenia alebo poradenskú firmu. Kamaráta nechali na ministerstve alebo v implementačnej agentúre a spokojne si po troške ulievajú.

Ich nadriadení o tom ani nemusia vedieť, keďže ich politici dosadili na riaditeľské pozície nedávno a toho, čo pred pár rokmi odišiel, už nikto nepozná.

Jeden starosta mi povedal, že pri overovaní verejného obstarávania si mladý úradník vypýtal províziu za to, že to overí pozitívne. Takéto a mnohé iné konštrukcie korupcie a klientelizmu sa u nás dejú. Preto sme tam, kde sme.

Deje sa to od samého začiatku? Veď prvé projekty podporené z eurofondov sme tu mali už v roku 2004.

Odkedy eurofondy zazreli Slovensko, odvtedy sa spájajú so škandálmi. V každej vláde boli ministri odvolávaní pre eurofondy. Dzurinda odvolal Pavla Hamžíka, v druhej vláde zas Ľudovíta Kaníka, Fico Mariana Janušeka, Iveta Radičová riešila nejasnosti v agentúre na podporu malého a stredného podnikania.

Hoci v tejto druhej Ficovej vláde odvolaný nikto nebol, problémov s eurofondmi je viac než dosť. Už desať rokov tu máme samé škandály, a to nielen u ministrov, ale aj štátnych tajomníkov a rôznych iných ľudí blízko politiky a politikov.

Keď viete o toľkých závažných skutočnostiach, prečo nepodáte trestné oznámenie?

Povedzte mi jeden prípad, kedy sa niekomu niečo stalo, aj keď bolo evidentné, že bol porušený zákon alebo že išlo o korupciu alebo klientelizmus. Nástenkový tender je tu dobrých sedem rokov, viackrát som vypovedal v tejto kauze a stále nič. Keď štát nevie dotiahnuť takéto závažné kauzy, ktoré sú podľa môjho pohľadu jasné, ako dokáže doriešiť malé kauzy úradníkov, ktorí sa potichučky obohacujú?

To, že váš spolužiak, bývalý kolega alebo bratranec dostane peniaze na projekt, neznamená, že je tam korupčné správanie. Dokazuje sa to ťažko. Aj keď je asi ťažké uveriť, že práve takýto projekt bol z tých najlepších, zvlášť keď sa môže podporiť iba každý desiaty projekt. Sú to stovky projektov a systém im to, žiaľ, umožňuje.

Vráťme sa k nástenkovému tendru. Myslíte si, že oznam o zákazke za 120 miliónov eur skutočne visel na nástenke za zavretými dverami?

Nie je podstatné, či visel, ani to, čo si o tom myslím. Keby aj visel, nič to nemení na tom, že to bol absolútne netransparentný proces. Takto to vyhodnotil Brusel. Málokto vie, že peniaze z nástenkového tendra boli určené na to, aby nám pomohli lepšie čerpať eurofondy. Táto informácia mi v médiách, priznám sa, chýbala.

Mali sme z tých peňazí školiť ministerských ľudí, ale aj ľudí v regiónoch, platiť poradenstvo, právne služby, publicitu, konferencie, nákup techniky, jednoducho všetko, čo malo slúžiť na efektívnejšie čerpanie eurofondov. Išlo o takzvanú technickú pomoc. Môžeme lepšie čerpať, keď to, čo nám malo pomôcť, sme takto škandalózne premrhali? Vidíte, a zase sme pri koreni veci. Politici.

Neodpovedali ste mi však. Bol podľa vás ten oznam na nástenke či nie? Samozrejme, že nebol. Ako generálny riaditeľ sekcie ste na ministerstve výstavby zodpovedali za prípravu čerpania eurofondov na roky 2007 - 2013. Niektorí odborníci tvrdia, že príčiny slabého čerpania treba hľadať v zlom nastavení priorít.

Priority sú jedna vec a samotné čerpanie druhá. Ja sa zodpovednosti nezbavujem, naopak, som hrdý na to, že som bol pri tom. Nezabúdajme, že to obdobie sme nastavovali v roku 2006, keď bola úplne iná ekonomická a hospodárska situácia na Slovensku, ako aj v Európe. O kríze ste nepočuli ani slovko.

Slovenské regióny potrebovali riešiť množstvo problémov a na základe ekonomických analýz sme vedeli, kam musíme naliať peniaze. To, že sa nečerpajú, nie je vec priorít. Dokazuje to aj absorpčná schopnosť mnohých oblastí, kde dopyt prevyšuje ponuku. Nie všetko bolo ideálne, ale počas tohto obdobia sa mohla urobiť takzvaná priebežná analýza implementácie a peniaze sa mohli presunúť tam, kde chýbali, a zobrať tam, kde možno nebol o ne až taký záujem. Nič také sa však na Slovensku však na Slovensku nedialo. Aj pre zmenu vlád.

Minister Janušek vás neskôr z funkcie generálneho riaditeľa odvolal. Povedal vám dôvod?

Bol som odvolaný bez udania dôvodu. Bolo jasné, že niekomu prekážam. Myslím, že to nebolo jeho rozhodnutie, plnil len príkaz, ktorý mu niekto dal. Keď ste v takej funkcii, musíte rátať s tým, že ste tam dočasne. Ak sa otvorene postavíte proti lúpeži, ako bol nástenkový tender, musíte rátať s tým, že tam nebudete už ani dočasne (smiech).

Moje odvolanie bolo prvé, nasledoval generálny riaditeľ sekcie kontroly, vedúci služobného úradu a nakoniec odvolali samotného Janušeka. Paradoxne, všetko ľudia, ktorých prijal na ministerstvo sám Janušek. Jeden z nich bol vraj zakladateľ SNS. Ja som bol apolitický, mnou začali.

Chcete tým povedať, že Ján Slota dopustil odvolávanie vlastných ľudí?

Minister mi raz povedal, že Igor Štefanov sedí u Slotu každý deň. Spýtal som sa, koľkokrát on. Povedal mi, že pred dvoma týždňami naposledy. Vtedy som pochopil, že Janušek pre Slotu veľa neznamená. Štefanov sa postupne vyšplhal až na ministra, dal odrovnať všetkých, ktorí mu stáli v ceste.

Slota ho poslúchal na slovo a keď pochopil, čo mu Štefanov spôsobil a kam ho dostal, už nebolo cesty späť. Po rokoch mnohí tvrdia, že SNS pochoval práve Štefanov a jeho nástenkový tender, keď zákazka za 120 miliónov eur skončila vo firmách napojených na SNS.

Kto rozhodol o tom, na aké oblasti budeme využívať eurofondy v rokoch 2007 - 2013?

To, čo sa bude podporovať, je z veľkej časti politické rozhodnutie a deje sa to tak v každom štáte. Vláda zodpovedá za využívanie eurofondov, tak má aj právo si to sama nastaviť. Samozrejme, mala by vychádzať z relevantných analýz. Výnimkou nebola ani koalícia Fico - Slota - Mečiar. Len po voľbách pri delení ministerstiev si to niektorí nevšimli.

Potom prišli na to, že SNS malo pod sebou najviac operačných programov s najväčším balíkom peňazí. Z toho plynuli všetky nezhody a boje. Nakoniec im Fico zrušil dve ministerstvá z troch. Proces presunu kompetencií trvá niekoľko mesiacov, čo, samozrejme, negatívne ovplyvňuje aj proces čerpania. A zas sme pri politikoch a ich rozhodnutiach.

Niektorí politici vám vyčítajú, že ste nechceli samostatný operačný program zdravotníctvo, hoci dnes sa čerpá najlepšie...

Hovoria to tí, ktorí silou-mocou chceli rozhodovať o peniazoch, ktoré mali ísť do zdravotníctva. Brusel bol zásadne proti samostatnému programu, navrhoval, aby sa zdravotnícka infraštruktúra podporovala v Regionálnom operačnom programe. Navrhoval som tam dať 350 miliónov eur. Oni chceli mať samostatný program, aj keď s menším balíkom peňazí. Len aby o tom rozhodovali oni. Konkrétni politici z východného Slovenska, ktorí stále ovládajú slovenské zdravotníctvo.

Máte na mysli napríklad predsedu parlamentu Košičana Pavla Pašku, ktorý v zdravotníctve podnikal a bez ktorého sa údajne ani len striekačka nepohne?

Použil som množné číslo. Bolo ich viac. V programe zdravotníctvo je teraz „len“ 250 miliónov eur, hoci mohlo byť viac. Ako to bude vyzerať, rozhodli vtedy politické záujmy. A ešte sa ukáže, či je, respektíve bol tento program najlepšie implementovaný. Možno sa dočkáme ďalšieho škandálu.

Ďalšie obdobie čerpania sa pripravuje pod vedením podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho. Ako sa pozeráte na roky 2014 - 2020? Je nastavené dobre?

Ľubomír Vážny patrí k politikom, ktorí minimálne o eurofondoch čosi vedia, aj keď nesúhlasím so všetkými jeho názormi. Veci pohol dopredu, pretože dovtedy sa toho veľa neurobilo. Príprava nového obdobia sa mala začať ešte vtedy, keď mal koordináciu pod sebou Ján Figeľ v Radičovej vláde. Ten však neurobil nič.

Vážny, žiaľ, musí bojovať aj u vlastných a rešpektovať rôzne záujmy, ktoré sú zas cestou späť. Je to choroba ministrov. Každý chce rozdeľovať, mať veľa peňazí pod sebou a potom sa chytajú za hlavu, keď ich nevedia vyčerpať. Zas je v tom viac politiky ako odbornosti, preto nemôžem povedať, že je to nastavené dobre.

Nehovoríte o Vážnom v dobrom preto, lebo vám ponúkol funkciu?

To, že mi ponúkol pozíciu generálneho riaditeľa, je pravda. Tú funkciu však nezastávam a nemám ani žiaden dôvod byť k niekomu zhovievavý. Takto to jednoducho vnímam.

Podľa našich informácií ste to nezobrali pre vedúceho Úradu vlády a pravú Ficovu ruku Igora Federiča. S ním ste prišli do konfliktu pre koordináciu eurofondov. Mnohí hovoria, že Federič je barónom eurofondov.

Viete, kto zamestnáva všetkých ľudí na Úrade vlády? Kto podpisuje zmluvy za Úrad vlády? Kto menuje a odvoláva riaditeľov, kto robí organizačnú štruktúru? Vedúci Úradu vlády. Federič mal skoro sedem rokov na starosti Operačný program informatizácia spoločnosti a tento program je v súčasnosti najhoršie implementovaný.

Dnes Federič zasahuje Vážnemu do mnohých vecí. Od roku 2007 bojoval, aby Centrálny koordinačný orgán (CKO, hlavný dozorca čerpania eurofondov - pozn. redakcie) bol na Úrade vlády. Federič prišiel do ostrého konfliktu so Slotom. Boli toho plné médiá. Po zrušení ministerstva výstavby prešiel CKO na Úrad vlády, ale prišli voľby v roku 2010 a s nimi Iveta Radičová.

Jej vláda zasa rozhodla, aby CKO prešiel pod Figeľa z KDH. Po ďalšej zmene vlády ostal na chvíľku CKO u ministra Počiatka, neskôr mu to zobrali a zase dali na Úrad vlády pod Federiča. Odpovedzte si sám, komu to prospieva.

Ako môže nejaký úrad fungovať, keď ho prehadzujú každého pol roka na inú inštitúciu? Delimitácie, zmeny ľudí, presuny, sťahovanie a všetko s tým spojené... a zas sme pri politikoch. Ich rozhodnutia škodia tejto krajine. Teda pri eurofondoch určite.

Fico pred voľbami hovoril, že vytvorí ministerstvo pre eurofondy. Má také ministerstvo vôbec zmysel, keď je systém taký prehnitý?

Pred voľbami som povedal, že to považujem za dobrú myšlienku, lenže to by sa mnohí museli vzdať veľkých peňazí a vplyvu. Stále si myslím, že keby to konečne bolo pod jednou strechou, množstvo činností by sa odbúralo. Systém čerpania by sa zjednodušil aj zrýchlil. Bolo by to prospešné hlavne pre prijímateľov, teda pre subjekty v regiónoch. Neexistuje však politická vôľa.

Keď sa povie eurofondy, tak človeku napadnú iba nadávky či korupcia. Vzišlo z nich vôbec niečo pozitívne?

Ale samozrejme. Vyčerpali sme len polovicu peňazí, a hoci aj z tejto sumy sa polovica rozkradla alebo použila na nezmyselné projekty, máme na Slovensku aj pozitívne príklady.

Modernizované materské, základné, stredné či vysoké školy, domovy dôchodcov, cesty, diaľnice, železnice, čističky, odkanalizované obce, infraštruktúra cestovného ruchu a mnoho ďalších príkladov. Čo je to však oproti tomu, čo sme mohli dosiahnuť pri efektívnom využití celého balíka 11 miliárd eur!

Môžeme dnes vôbec povedať, aký efekt majú eurofondy pre slovenskú ekonomiku?

Cieľom fondov EÚ je prispievať k zmierňovaniu regionálnych rozdielov, rastu zamestnanosti, k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva, skvalitňovať životné prostredie, zvyšovať konkurencieschopnosť daného regiónu, a tým dosahovať ekonomický rast. Keď vyčerpáte polovicu, nie je možné zhodnotiť to.

Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že to nemá absolútne žiaden efekt. Pravda však je aj to, že tieto ukazovatele klesajú. Eurofondy nepriniesli želateľný efekt pre Slovensko práve pre nízke čerpanie. Aj keď počúvame z úst politikov, aké sú eurofondy dôležité a že 75 percent investícií v regiónoch je pokrytých práve z nich. Vidíte, zas sme pri podstate problému.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní