Igor Mucha: Ak chce štát chrániť vodné zdroje, peniaze z vývozu vody by mohol použiť na ich zveľaďovanie.

Rozhovor s hydrológom: Ohrozí Slovákov vývoz vody do zahraničia?

"Zo Žitného ostrova by sme vôbec nemuseli vyvážať vodu z existujúcich zdrojov. Máme tu totiž niekoľko vodárensky vhodných území, ktoré sa zatiaľ vôbec nevyužívajú,“ hovorí hydrogeológ Igor Mucha.

Keď vláda pred pár týždňami predstavila návrh zákona, ktorým chcela umožniť regulovaný vývoz slovenskej vody do zahraničia, strhla sa panika. Opoziční poslanci vyhlásili, že sa pripravuje privatizácia vody ako prírodného bohatstva, ktoré je podľa ústavy výlučne vo vlastníctve štátu.

Iniciovali dokonca protestnú petíciu, pretože podľa nich môže dôjsť k ohrozeniu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. Vládny Smer využil vlnu neobyčajného verejného záujmu a prišiel s návrhom zmeny ústavy, kde by sa vývoz vody do zahraničia definitívne zakázal. Ústavná novela by sa mala dostať do parlamentu na jeseň a Smer už hľadá potrebné hlasy v opozícii.

Následne sa poslanci dostanú aj k upravenému zákonu o vode, kde by sa už s jej predajom za hranice počítať nemalo. Výnimkou by mal zostať iba export vody v spotrebiteľských fľašiach.

V debate sa stratila podstata problému - vládny zákon o vode by zrejme umožnil pár vyvoleným získať licenciu na export vody, čo by im zaručilo slušný biznis.

Regulovaný vývoz pitnej vody podľa profesora hydrogeológie nemôže ohroziť jej dostatok pre domácu spotrebu. Slovensko má totiž nadpriemerné zásoby podzemnej vody, ktoré sa neustále dopĺňajú a aktuálne ich využívame iba na 14 percent. Zvyšok bez úžitku odteká preč.

Hydrogeológ, profesor IGOR MUCHA (76) vysvetľuje, že za určitých podmienok by Slovensko na vývoze vody mohlo iba získať. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Môže si Slovensko dovoliť vyvážať pitnú vodu?

Voda nie je ropa. Je to obnoviteľný zdroj, ktorý ak nevyužívame, jeho úžitok, aj ekonomický, sa navždy stráca. Slovensko využíva len malú časť celkových zdrojov pitnej vody. Takže nevidím problém v jej predaji do zahraničia. Najprv by sa však mal realizovať prieskum, ktorý by identifikoval jednotlivé vodné zdroje, ich zásoby a koľko sa z nich dá čerpať.

Na Slovensku máme vodné zdroje, ktoré sa využívajú len na polovicu alebo zatiaľ vôbec. Tam problém nevidím. Ale potom sú tu minerálne a liečivé vody, napríklad prírodná liečivá voda z Nimnice, ktorej je veľmi málo a tú by sme mali využívať doma. Treba teda rozlišovať rôzne možnosti získavania a využívania vôd a nepolitizovať tému, ktorá by mala byť čisto odborná.

Ak sa nevyužívaný zdroj navždy stráca, znamená to, že vlastne plytváme vodou, keď ju nevyvážame?

Nepoužil by som slovo plytvanie. Iba nevyužívanie. Je to podobné ako elektrina z vodného diela Gabčíkovo. Tiež je to obnoviteľný zdroj a keby sme vodné dielo Gabčíkovo nepostavili, tak by sme len nechávali tiecť vodu v Dunaji preč a možný úžitok z nej by bol navždy stratený.

Takže keby sme teraz začali vyvážať vodu do zahraničia, nehrozí, že by sme jej v budúcnosti mali nedostatok?

Nie, pretože na Žitnom ostrove voda nie je v limitovaných objemových zásobách. Sú to prúdiace obnoviteľné zdroje, nie statické zásoby. Voda sa neustále obnovuje z Dunaja a to, čo nevyčerpáme, odteká preč.

Na ilustráciu, vodný zdroj Rusovce je projektovaný na viac ako dvetisíc litrov za sekundu a nevyužívame ho ani na polovicu. Sihoť sa čerpá asi na päťsto litrov a pamätám sa, že kedysi to bol trojnásobok.

Nie je pravda, že pod vplyvom klimatických zmien zásoby vody vysychajú?

Nie je to také jednoznačné a opäť nesmieme zovšeobecňovať. Žitný ostrov je napájaný z Dunaja a jeho priemerné dlhodobé prietoky sú stále viac- -menej rovnaké. Ročne to predstavuje priemerne asi dvetisíc kubických metrov za sekundu. Táto hodnota sa nijako zásadne nemení. To, čo sa naozaj zmenilo, je vyparovanie.

Preto obnovovanie zásob podzemných vôd v niektorých oblastiach Slovenska sa zhoršilo. Ide najmä o kopcovité terény. Keď sa polia a lúky riadne obrábajú, tak dážď vsiakne do zeme a dopĺňa podzemnú vodu. Keď sú však zarastené vysokou trávou a burinou spadnutou po svahu, tak všetka voda po nich skĺzne ako po streche. Výsledkom sú často povodne a vysychanie podzemných vôd.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní