József Berényi: Náš člen László Könözsi napísal svoje slová o vyvraždení redakcie Új Szó v nie triezvom stave a neskôr ich oľutoval. To mi stačí.

Šéf SMK Berényi: Negatívna skúsenosť s migrantmi je v Európe reálna

Maďarský premiér Orbán ma prijme každé tri mesiace a zaujíma ho hlavne hospodárska politika Slovenska, hovorí predseda SMK.

Predvolebné preferencie Strany maďarskej komunity (SMK) sa už dlhšie pohybujú nad piatimi percentami, čo jej dáva šancu na návrat do vysokej politiky.

Aj keď sa stále nezbavila nálepky radikálneho maďarského krídla, nemá núdzu o záujem zvyšných pravicových strán, ktorý by mohol vyústiť do budúcej vládnej koalície.

Predseda SMK JÓZSEF BERÉNYI (48) hovorí aj o ich postoji k utečencom a požiadavke na vznik Podunajskej župy so špeciálnym postavením. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

V marci majú veľkú šancu opäť sa dostať do parlamentu čisto národne orientované strany, teda vaša SMK a SNS. Čím to je?

Nerád by som komentoval iné strany, nemusí to spolu súvisieť. SMK úspešne absolvovala voľby za posledné tri roky. To dokazuje, že tí, ktorí si v roku 2012 mysleli, že keď sme sa nedostali do parlamentu, tak je s nami koniec, sa mýlili.

Stále máme silné regionálne štruktúry, čo sa odráža aj v našom významnom zastúpení v samospráve na južnom Slovensku, uspeli sme vo voľbách do Európskej únie (EÚ). Ľudia na južnom Slovensku nás vnímajú aj ako alternatívu k súčasným parlamentným stranám.

SMK sa síce darí v regionálnej politike, ale v posledných dvoje parlamentných voľbách ste prepadli na rozdiel od Bugárovej strany Most-Híd. Nebola chyba, že ste sa rozpadli?

Samozrejme, že to bola chyba. Keby nás naši bývalí kolegovia na čele s Bélom Bugárom neopustili, dnes by sme mali takých 11 percent.

Nie je Bugárov úspech zároveň dôkazom, že čisto národnostne orientovaná strana už nepatrí do 21. storočia?

To by som nepovedal. To je o číslach. Keď na vstup do parlamentu potrebujete získať aspoň päť percent a na Slovensku žije deväť percent Maďarov, tak musíte z nich získať na svoju stranu viac ako polovicu. To sa nám zrejme aj darí, ale keďže Most-Híd sa otvoril aj slovenským politikom, dokážu získavať hlasy aj inde a dostať sa na tých sedem percent.

Aj preto si myslím, že ak chce Slovensko úprimne podporovať menšiny, malo by prehodnotiť hranicu vstupu do parlamentu pre menšinové strany a znížiť ju pod päť percent. To by pomohlo nielen Maďarom, ale aj Rómom, Rusínom a ďalším.

Viete si predstaviť, že by ste mohli ísť s Mostom-Híd do vládnej koalície, ak by ste sa dostali do parlamentu?

To nevylučujem. V roku 2012 nám ponúkli miesta na kandidátke, ale iba ako nezávislým, bez možnosti použiť naše stranícke logo. To sme odmietli, lebo sme verili, že máme na viac.

Verím, že dnes, keď sme ukázali našu silu v regionálnych voľbách, tak by nás Most-Híd mal akceptovať ako rovnocenných partnerov a mohli by sme ísť do volieb v koalícii.

Tam by sme spoločne určite získali aspoň 11 percent. Bohužiaľ, oni hneď po komunálnych voľbách v decembri vyhlásili, že s nami nechcú spolupracovať. Stále si hľadajú výhovorky, aby to zdôvodnili.

Možno ich dôvodom sú obavy, ako by zareagovali ich slovenskí voliči, pretože SMK je vnímaná ako radikálne krídlo. Vy sa tak nevnímate?

Možno sa boja o slovenských voličov, ale potom by Most-Híd bol sám k sebe neúprimný. Naša povesť radikálov je veľmi subjektívny názor, ktorý sa nedá ničím dokázať.

Veď keby sme boli extrémisti, tak podporujeme nejaké nepokoje a staré slovensko- maďarské spory, ale nič také sa nedeje. Všetci vidia, že v tomto smere je pokoj. Radikáli sú tí migranti, ktorí v Medveďove napádajú policajtov. My presadzujeme svoje zámery mierumilovne.

Aj vyjadrenie vášho okresného funkcionára Lászlóa Könözsiho o tom, že redakciu maďarského denníka Új Szó by mal niekto vystrieľať ako Charlie Hebdo pre ich liberálne názory, bolo mierumilovné?

Nie, to sme odmietli ako názor jednotlivca a nie našej strany. Nemáme s tým nič spoločné a uznávame, že to bolo veľmi nevhodné.

Ale nijako ste sa s Könözsim nevyrovnali, nezbavili ho funkcie ani ho nevylúčili zo strany.

Hovoril som s ním telefonicky. Ponúkol mi, že ak chcem, tak zo strany vystúpi. Ja som to však odmietol, pretože si myslím, že každý môže občas pochybiť. On svoje vyjadrenie verejne oľutoval a to mi zatiaľ stačí.

To vám skutočne stačí, že to len oľutoval? Veď on verejne podnecoval k masovej vražde.

Je to vážna vec, preto mi záležalo na tom, aby to verejne oľutoval a odvolal. Napísal to vyjadrenie na sociálnu sieť v nie celkom triezvom stave a viete, že v rôznych internetových diskusiách sú takéto výroky, žiaľ, bežné.

Ja by som skôr povedala, že v takých chvíľach sa človek prejaví taký, aký skutočne je, pretože má mylný pocit, že sa na neho nik nedíva.

V takých chvíľach sa prejaví kontext debaty, ktorý ovplyvňujú aj komentáre ostatných diskutujúcich.

Máte v SMK viac členov s podobnými názormi?

Viete o tom, že by sa ešte niekto iný takto vyjadril?

Viem len to, že nikomu inému sa takto nepošmykol jazyk, ale to neznamená, že si to nemyslia ešte iní vaši členovia.

Nie. SMK je veľmi stabilizovaná a umiernená strana. Máme desaťtisíc členov a je logické, že nemôžem strážiť každého. Pri takej mase ľudí sa vždy nájde niekto, kto urobí nejakú hlúposť, ale to neznamená, že celá strana je radikálna.

SMK tvrdí, že ak sa dostane do parlamentu, tak predloží návrh zákona, aby obce mohli v zásadných otázkach, ako je napríklad umiestnenie utečencov, vetovať rozhodnutie vlády. Nie je to z vašej strany čistý populizmus a zneužívanie aktuálnej vlny strachu voči nim?

My navrhujeme, aby obec mohla vetovať rozhodnutie vlády nielen v otázkach utečencov, ale aj pri rôznych projektoch, ktoré majú vplyv na životné prostredie. Vláda predsa nemôže bez miestnych ľudí rozhodnúť o tom, že im do obce umiestni vodné dielo, nebezpečnú skládku alebo fabriku.

Ale vy ste to navrhli teraz v súvislosti s petíciou proti umiestneniu utečencov v Gabčíkove. Naozaj nezneužívate vlnu iracionálnych obáv verejnosti, najmä keď sám priznávate, že tu utečenci nikdy nikomu neublížili?

U nás ešte migranti problémy nespôsobili, ale v rámci Európy už majú na svedomí niekoľko teroristických útokov. Hádam nebudeme čakať, kým aj na Slovensku niekto vykoná niečo podobné.

Keď sa stane nejaká tragédia, tak sa vždy verejnosť pýta politikov, prečo nekonali vopred. Tak toto je tá chvíľa. V EÚ máme reálnu skúsenosť, že druhá, tretia generácia migrantov, ktorí tu žijú, sa nedokáže prispôsobiť a je zdrojom problémov.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní PLUS 7 DNÍ.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].