Kontroly „bez dôvodu“: Návrh nového zákona podľa niektorých značne obmedzuje občianske slobody.

Slovensko pre teroristov mení zákony. Je za tým politický marketing?

O tom, ako môžu zákony zmenené pre hrozbu islamských útočníkov ovplyvniť život bežných ľudí, sa s odborníkom na obranu a bezpečnosť z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku JAROSLAVOM NAĎOM rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Po teroristických útokoch v Paríži, pri ktorých islamskí radikáli zavraždili stotridsať ľudí a stovky zranili, sa aj Slovensko podujalo prijať takzvané protiteroristické zákony. Parlament mal na schvaľovanie len zopár dní. Zákony prinášajú dlhšie väzby, nové právomoci polície aj tajných, ako napríklad prehľadávanie áut, odpočúvanie zadržaných osôb i prístup ku kamerovým záznamom firiem a jednotlivcov.

„Mám pocit, že na Slovensku prijímame opatrenia nesystémovo, nepremyslene,“ myslí si o návrhoch odborník na obranu a bezpečnosť z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku JAROSLAV NAĎ (34). O tom, ako môžu zákony zmenené pre hrozbu islamských útočníkov ovplyvniť život bežných ľudí, sa s ním rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Vláda prijíma takzvané protiteroristické zákony. Doteraz bol pritom u nás odsúdený jediný terorista. Je podľa vás úprava toľkých zákonov skutočne nutná?

Medzinárodný terorizmus je veľký problém. Vlády viacerých krajín na to reagujú úpravou zákonov. A hoci vo všeobecnosti nemáme problém s legislatívou, ktorá má zabezpečiť väčšiu ochranu krajiny a jej občanov, mám pocit, že na Slovensku prijímame opatrenia nesystémovo a nepremyslene. Napríklad mal byť vytvorený oveľa väčší časový priestor na expertnú diskusiu.

Mala byť širokospektrálna, mali v nej byť zapojení predstavitelia opozície, odborníci na bezpečnosť a obranu, ale aj akademická obec a organizácie sledujúce ochranu ľudských práv. Rovnako tak skrátený legislatívny proces je zbytočný.

Situácia vôbec nie je taká akútna, aby sme narýchlo pred parlamentnými voľbami prijímali také zásadné opatrenia vrátane návrhu na zmenu Ústavy SR. Viacerí pozorovatelia v tom cítia politický marketing.

Nevzdávame sa časti slobody pre nejakú pomyselnú bezpečnosť, ktorú nám tieto zákony aj tak nezaručia?

Posilnenie právomocí orgánov činných v trestnom konaní aj bezpečnostných zložiek má v boji s terorizmom zmysel. Ale zachovajme si chladnú hlavu a konajme premyslene. Komisia, ktorá mala navrhnúť opatrenia, mala na svoju prácu iba pár dní a nebola zložená zo všetkých relevantných zástupcov.

Navrhnuté úpravy navyše narýchlo schválila vláda a prišli do parlamentu v podstate na automatické schválenie. Nie je dobré, keď sa politikárči s bezpečnosťou krajiny.

Čítajte viac:

Európske centrum džihádu? Bruselská štvrť, kde platia cudzie pravidlá

Medzi návrhmi je aj predĺženie zadržiavacej lehoty na dvojnásobok - v prípade terorizmu dokonca sudca nemusí odôvodniť väzbu. Alebo prehľadanie auta bez príkazu prokurátora. Opozícia upozorňuje, že to môže byť zneužité aj na politických oponentov.

Chcel by som povedať, že to nehrozí, ale nemôžem. Aj v nedávnej minulosti bolo viacero prípadov, keď vznikli podozrenia na podhodenie rôznych vecí do vozidla zo strany bezpečnostných zložiek.

Ale snažím sa na to pozerať z pozitívneho hľadiska. Viem si predstaviť, že aj takéto opatrenia môžu pomôcť polícii pri objasňovaní rôznych foriem kriminality vrátane terorizmu. Dôležitá je však jasná a principiálna kontrola činnosti bezpečnostných zložiek. A na tú akoby sa pozabudlo.

Podľa ďalšieho návrhu polícia bude môcť zaistiť ľudí v blízkosti miesta teroristického útoku bez zisťovania ich totožnosti až na 48 hodín. Nie je to už za čiarou? Veď čo ak to budú len náhodní okoloidúci?

Niektorí páchatelia niektorých trestných činov sa radi pozerajú na výsledok svojej činnosti. Alebo jednoducho nestihnú ujsť. A stáva sa, že polícia niekedy hovorí s páchateľom ako so svedkom, ktorý následne odíde. Čiže isté ratio v tom vidím. Ale opäť - dôležitá je kontrola, ktorá zabráni zneužívaniu. Pri viacerých opatreniach mi chýba rovnováha medzi právomocami a kontrolou ich zneužívania.

V tejto súvislosti sú zaujímavé zmeny, ktoré sa týkajú tajných služieb. Budú mať napríklad nárok na kamerové záznamy každého, kto monitoruje verejné priestranstvo.

Je jasné, že práca spravodajských služieb je najmä pri boji s terorizmom mimoriadne dôležitá. Žiaľ, vzhľadom na rôzne kauzy, ktoré sa týkali Slovenskej informačnej služby (SIS) či Vojenského spravodajstva, ľudia týmto zložkám nedôverujú. Posilnenie právomocí spravodajských služieb je však naozaj dôležité.

O to viac som prekvapený, že vláda za celé volebné obdobie nepredložila návrh zákona o spravodajských službách, ktorý by nahradil dnešnú, už nepostačujúcu legislatívu.

Mimochodom, odborný návrh zákona, ktorý bol takmer rovnaký ako ten, ktorý predložila vláda pred časom do pripomienkovania a následne pozastavila ďalší legislatívny proces, som osobne videl už v roku 2010. No a dnes sa vláda snaží niektoré časti z tohto návrhu pretlačiť do protiteroristického balíčka. A tak zasa opakujem - nesystémovo a nekomplexne.

Čítajte viac:

Obľúbené rezorty Slovákov: Ovplyvnia rebríček teroristi a imigranti

V návrhu zákona sa objaví, že tajní budú môcť držať návykové látky, zakázané zbrane i falzifikáty umeleckých diel. Aký to má súvis s bojom proti terorizmu?

Viem si predstaviť, že aj takéto možnosti môžu pomôcť v boji s terorizmom. Napríklad môžu nalákať teroristov na kúpu zakázaných zbraní alebo to môže súvisieť s praním špinavých peňazí, ktoré teroristi praktizujú.

Ako fungujú protiteroristické opatrenia v krajinách, ktoré sa s terorizmom reálne stretávajú?

To je otázka, ktorú ťažko doložiť konkrétnymi údajmi. Fakt je, že bezpečnostné zložky napríklad aj v krajinách Európskej únie (EÚ) zmarili pred ich uskutočnením i tento rok možno až desiatky plánovaných teroristických útokov.

Medzi útokmi na Charlie Hebdo a tragickým trinástym novembrom len vo Francúzsku, podľa medializovaných vyjadrení, zabránili minimálne štyrom veľkým útokom. Žiaľ, desaťtisíce radikálov žijúcich ako občania EÚ v západnej Európe predstavujú veľké riziko. Podobné problémy má napríklad Rusko, ktoré má veľkú moslimskú menšinu a tiež eviduje medzi moslimami veľkú radikalizáciu.

Je Slovensko naozaj natoľko ohrozené terorizmom, aby sme museli aj my prijímať takéto zákony? Je dôvod reálne sa báť?

Nie je dobré strašiť ľudí. Sme krajina, ktorá má svoje hodnoty, svoju kultúru. Nemali by sme ich meniť pod hrozbou terorizmu. Na druhej strane - musíme byť obozretní. Verím, že zodpovedné zložky v spolupráci s našimi spojencami v EÚ a NATO robia všetky potrebné opatrenia, aby znížili riziko na minimum.

Zároveň však platí, že hrozba - aj keď nie je taká vysoká ako v prípade USA, Ruska, Francúzska, Veľkej Británie či, povedzme, Nemecka a Belgicka - existuje. Veď napríklad aj v susednom Rakúsku majú relatívne veľký problém s radikalizovanými moslimami, ktorí majú rakúske občianstvo a voľne sa pohybujú v priestore Schengenu.

A potom, už v minulosti sa aj na území Slovenskej republiky vyskytlo niekoľko prípadov, keď bola vôľa zo strany teroristov uskutočniť na našom území rôzne ilegálne nákupy alebo si tu vytvárať akési logistické mikrojednotky či sklady.

Z opozície zaznela otázka, prečo by nemohla byť platnosť protiteroristických zákonov ohraničená časovo, podobne ako teraz vo Francúzsku.

Neviem, toto by si vyžadovalo hlbšiu diskusiu. Ak by sme boli pod takou akútnou hrozbou ako Francúzsko, tak áno, prijmime opatrenia okamžite, na kratšie obdobie a medzičasom urobme systémové opatrenia. My však pod akútnou hrozbou - a hovorí to SIS i vláda - nie sme. Mali by sme teda prijať skôr trvalo platné dôležité opatrenia, než robiť nesystémové kroky.

Pokiaľ mám informácie, susedné krajiny ako Česká republika, Maďarsko a Poľsko zatiaľ žiadne protiteroristické zákony neprijímajú. Môže to súvisieť s tým, že u nás budú onedlho parlamentné voľby?

Áno, som presvedčený o tom, že obrana a bezpečnosť Slovenska sa stali témou pre túto vládu iba v ostatných týždňoch, čo zjavne súvisí s predvolebnou kampaňou. Celé roky sme obranu a bezpečnosť zanedbávali, dokonca dehonestovali. Chýbajú nám politici, ktorí dokážu myslieť viac strategicky, za rámec volebného cyklu.

Keď si kupujete byt, tiež ho poistíte na začiatku. Poisťovať ho narýchlo po vykradnutí, to vám už nepomôže. Pamätám sa, ako sme viacerí analytici pred vyše rokom požadovali zvýšenie obranného rozpočtu, ktorý by umožnil aspoň základné fungovanie rezortu obrany vrátane modernizácie a adekvátneho výcviku vojakov. Premiér odpovedal, že by bolo nemorálne zvyšovať obranné výdavky.

Dnes s obrovským prekvapením počúvam o výraznom zvýšení počtov napríklad v 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny, ktorý sám osebe by vyžadoval približne 60 miliónov eur. A prípadný efekt by to prinieslo možno o dva roky.

Čo je podľa vás pri protiteroristickej ochrane najdôležitejšie?

Komplexný systém spolupráce všetkých relevantných bezpečnostných zložiek na Slovensku a intenzívna komunikácia s našimi spojencami a partnermi v zahraničí. Zároveň ostražitosť občanov, ktorí často dokážu upozorniť na zvláštne a podozrivé správanie ľudí vo svojom okolí a pomôcť tak polícii.

Rovnako som presvedčený, že aj ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom vnútra by mali vo vzdelávacom procese už na základných školách zabezpečiť akýsi systém prípravy na krízové situácie. Niečo, čo kedysi zastrešoval predmet branná výchova.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní