Dan Brown: Oceňovaného spisovateľa zaradil časopis Time medzi sto najvplyvnejších ľudí sveta.

Spisovateľ Dan Brown: Ak nám hrozí vyhynutie, musíme si vybrať menšie zlo

O pekle, hriechoch i frustráciách z politiky hovorí americký spisovateľ Dan Brown. Rozprávala sa s ním Eva Mihočková.

Je autorom piatich svetových bestsellerov, ktoré vyšli v počte 200 miliónov kusov vo viac ako päťdesiatich jazykoch. Posledný titul s názvom Inferno sa stal na Slovensku najpredávanejšou elektronickou knihou uplynulého roka a získal tiež ocenenie vydavateľstva Ikar Kniha roka 2013.

Najviac ho preslávil Da Vinciho kód, ktorý je v susednom Česku oficiálne najpredávanejšou knihou desaťročia. Čím svojich čitateľov poteší najbližšie, to stráži ako tajomstvo, o ktorom nikdy nehovorí.

Spisovateľ DAN BROWN (49) chce svojimi knihami ľudí motivovať, aby premýšľali o dianí okolo seba a nezostávali pasívni. Za najväčší hriech moderného človeka považuje apatiu a ignoráciu v zlých časoch krízy.

Vaša najnovšia kniha Inferno je motivovaná predstavou pekla Danteho Alighieriho, ktoré inšpirovalo mnohých stredovekých umelcov. Prečo však uchvátilo vás, moderného muža?

Študoval som mnohé náboženstvá a bol som veľmi prekvapený, keď som zistil, že naša predstava pekla nemá korene v Biblii ani v antickej mytológii. Konkrétny a strašidelný obraz podsvetia s pekelnými ohňami, v ktorých sa škvaria hriešnici, priniesol až taliansky renesančný básnik Dante Alighieri vo svojom diele Božská komédia.

Uchvátil celý vtedajší svet vrátane cirkvi, ktorá jeho detailnú prácu dokonca šikovne využila na efektívnejšie šírenie strachu z pekelných trestov medzi veriacimi. Na Danteho pekle ma zaujal práve tento obrovský vplyv na našu predstavu o zle, hriechoch a posmrtnom dianí, ktorá pretrváva dodnes.

Je Danteho peklo inšpirujúce aj po šesťsto rokoch?

Je to neuveriteľné, ale počas zbierania materiálu na Inferno som zistil, že Danteho peklo stále ovplyvňuje množstvo moderných spisovateľov, hudobníkov, autorov počítačových hier a podobne. Tá stredoveká predstava je taká silná, že stále pretrváva.

Ako by vyzerala taká dokonalá predstava pekla dnes, v 21. storočí?

Úplne rovnako ako v stredoveku. Ľudia sa veľmi nezmenili, ich túžby a strachy sú stále rovnaké. Tak ako v štrnástom storočí, aj dnes chceme istoty, lásku, bojíme sa bolesti a utrpenia. Máme v rukách smartfóny, ale v duši sme stále rovnakí.

Téma pekla vo filme, v knihách, hudbe takmer vždy prináša komerčný úspech. Prečo nás tak fascinuje?

Asi je to tá istá vec, aká nás fascinuje, keď vidíme autonehodu. Každý sa chce pozrieť, každý otočí hlavu a spomalí, aj keď tým komplikuje premávku. Je to zvláštne, ale naše najhlbšie obavy, hororové situácie nás najviac fascinujú.

Je v nás zakorenené niečo zlé?

Asi áno, alebo je to len fascinácia niečím temným, čo je ukryté v našom najhlbšom vnútri, niečo animálne v nás. Sme jediné stvorenia na svete, ktoré regulujú svoje správanie, odopierame si hriešne pôžitky a robíme veci, ktoré považujeme za správne, aj keď sa nám veľmi nechce.

Ovládame svoje zvieracie inštinkty a to nás robí ľuďmi. Ten, kto to nedokáže, skončí v pekle. A tak sa opäť dostávame k Danteho práci a jeho vplyvu na nás. On nám ukázal, kde skončia všetci klamári, podvodníci, vrahovia i nafúkanci.

Nie je na pekle fascinujúca práve predstava zaslúžených trestov a absolútnej spravodlivosti, ktorá nám v dnešnej spoločnosti tak veľmi chýba?

Určite, som rád, že to hovoríte, pretože to je jeden z najdôležitejších momentov Danteho pekla. Hovorí nám, že sa máme snažiť byť dobrými ľuďmi, pretože ak budeme robiť zlo, skončíme v strašných mukách.

Vy vnímate náš svet ako spravodlivý?

Myslím, že ľudia vo všeobecnosti majú dokonalý zmysel pre spravodlivosť a túžia po nej. Určite sú medzi nami aj pokrivené charaktery, ale väčšinou máme v sebe ukrytý morálny kompas, ktorý nám napovedá, čo je dobré a čo je zlé.

Do akej miery sa nám darí spravodlivosť napĺňať? Mnoho ľudí má totiž pocit, že práve toto je najväčšia slabina našej spoločnosti.

Život vo všeobecnosti nie je spravodlivý. Veľa závisí od náhody, kde sa človek narodí, komu a v akom čase. Môžete sa narodiť do bohatej bankárskej rodiny na Manhattane, ale aj do afrického slumu, je to ako ruleta.

Pamätám sa však, že som raz ako malý chlapec musel urobiť nejakú úlohu, do ktorej sa mi nechcelo, a sťažoval som sa s plačom otcovi, že život nie je spravodlivý. Vzal si ma nabok a povedal mi, že to je posledný raz, čo som takú výhovorku použil, pretože mám čo jesť, kde bývať, chodím do školy a som zdravý, čo vôbec nie je samozrejmé pre milióny ľudí na svete.

Čo je najväčší hriech, ktorého sa dnešný človek môže dopustiť?

Ignorácia a apatia. Aj Inferno sa začína citátom, že najtemnejšie miesta v pekle sú vyhradené tým, ktorí v časoch morálnej krízy neurobia nič, zostanú ľahostajní. Ľudia sa dopúšťajú najväčšieho hriechu, keď sú konfrontovaní s problémami ako preľudnenie, globálne otepľovanie, nespravodlivosť, chudoba a tvária sa, že sa ich to netýka.

My všetci nesieme časť viny za tieto neduhy a nemôžeme sa vyhovárať. Bohužiaľ, sme egocentrické bytosti, v prvom rade riešime sami seba a až potom, ak nám zostane trocha času, myslíme na zvyšok sveta.

To znamená, že svojimi knihami chcete ľudí motivovať, aby boli aktívni a mali snahu riešiť problémy spoločnosti?

Áno, to určite. S Infernom som chcel pritiahnuť pozornosť na problém preľudnenia a pripomenúť ľuďom úžasné dielo Danteho Alighieriho, cez knihu Da Vinciho kód som chcel rozpútať debatu o povahe Ježiša Krista, o tom, čo by to znamenalo, keby sme zistili, že nie je Božím synom, iba veľkým mužom, prorokom, ktorý kedysi žil, a tak ďalej. Každá moja kniha mala nejakú podobnú ambíciu.

Takže v Inferne sa snažíte ľuďom vnuknúť myšlienku, že ak nebudeme riešiť problém preľudnenia, skončíme všetci v pekle?

Áno, o tom som presvedčený. Veď sa len pozrite na čísla, je to v podstate jednoduchá matematika. Za posledných osemdesiat rokov sa počet ľudí na zemi viac ako strojnásobil! Uvedomte si, že ešte vaši starí rodičia sa narodili do sveta, kde žila len tretina ľudí oproti dnešku. Hovoríme zhruba o roku 1927, keď na svete žili dve miliardy ľudí.

Dnes je to sedem miliárd. To je neudržateľný nárast. Ak to týmto tempom bude pokračovať ďalších osemdesiat rokov, čaká nás nevyhnutný kolaps. Na zemi skrátka nie je dostatok zdrojov pre taký počet ľudí.

Môžu nás zachrániť moderné technológie, vďaka ktorým dokážeme vyrábať čoraz viac s použitím čoraz menších zdrojov? Čo myslíte?

Nie, pretože potenciál Zeme a jej zdrojov je ohraničený, nie je to bezodná studnica, z ktorej môžeme čerpať donekonečna. Ak to zoberieme do úplných dôsledkov, tak jedného dňa sa sem všetci ani nemusíme zmestiť.

Na Sibíri, v Kanade alebo v Austrálii sú stále obrovské vyľudnené územia.

Iste, ale s minimálnymi možnosťami na prežitie. To bol trochu prehnaný príklad, pretože si myslím, že budeme mať vážne existenčné problémy ešte skôr, ako narazíme na nedostatok fyzického priestoru na zemeguli.

Aj keby sa oddnes nenarodilo už ani jedno dieťa, o chvíľu sa nám minú nerastné suroviny, ropa, jedlo, pitná voda. Mimochodom, ak chcete urobiť dobrú dlhodobú investíciu, zamerajte sa na vodné zdroje, pretože onedlho bude pitná voda najdrahšia komodita.

Negatívna postava geniálneho vedca Zobrista z vášho Inferna sa snaží tento problém vyriešiť rozšírením vírusu, ktorý zníži počet ľudí na zemeguli. Vy s ním čiastočne sympatizujete?

Je to hrozná myšlienka, určite nie je správne, ak niekto rozšíri vírus, ktorý pozmení DNA celého ľudstva. Také niečo by som určite nepropagoval. Na druhej strane si myslím, že ak sa niečo podobné nestane, tak zasiahne samotná príroda v podobe smrteľnej epidémie alebo hladu a zredukuje počet ľudí na udržateľnú úroveň. Z tohto hľadiska je riešenie môjho zlého hrdinu z Inferna humánnejšie.

Zobristov vírus spraví asi tretinu ľudí na svete neplodnými. To je podľa vás humánne riešenie?

Možno áno, ak si dáte na misku váh umelo vyvolanú sterilitu časti populácie a svetový hladomor alebo morovú epidémiu.

Veríte tomu, že ak nič neurobíme s preľudnením, tak nás môže opäť zasiahnuť smrteľná epidémia ako v stredoveku?

Určite, preto som toľko písal o čiernom more. História sa opakuje a príroda si vždy nájde cestu, ako vrátiť premnožené populácie späť do normálu. Najčastejšie sa to deje práve formou veľkých epidémií alebo vyčerpaním zdrojov potravy.

Veríte tomu napriek možnostiam modernej medicíny?

Áno, študoval som veľa medicínskych zdrojov a špecialisti z medicínskych výskumných centier sa najviac obávajú práve smrtiacich vírusov, ktoré sú schopné rýchlych mutácií. Šikovne sa stávajú rezistentnými na nové lieky, a tak to môže byť nekonečný a márny boj.

Nešírite tým nebezpečné myšlienky, ktoré by extrémisti mohli zneužiť?

Tieto myšlienky nie sú z mojej hlavy. Nájdete ich v mnohých vedeckých zdrojoch a štúdiách, ktoré čítam. Nevymyslel som si ani príbeh Márie Magdalény ako Ježišovej ženy. To všetko sú oficiálne zdroje, ktoré tieto informácie uvádzajú. Ja o nich len ďalej píšem vo svojich knihách.

Takže Zobrist vo vašej knihe robí zlú vec s dobrým úmyslom?

Musíte dať Zobristovi uznanie za to, že si uvedomuje obrovský problém ľudstva. Môžete ho kritizovať, že riešenie vzal do vlastných rúk a realizuje ho strašným spôsobom. Ale skúste si urobiť prieskum a spýtať sa ľudí, čo by si vybrali - umelo vyvolanú sterilitu tretiny ľudstva alebo celosvetovú morovú pandémiu, vojnu, či hladomor.

Aj preto sa ďalšia hrdinka v knihe pýta, či je ospravedlniteľné zabiť polovicu ľudí na zemi, aby ľudstvo vôbec prežilo. V prvej chvíli vám napadne, že, samozrejme, nie! Ale ak nám naozaj hrozí vyhynutie ako dinosaurom, tak je možné, že si musíme vybrať menšie zlo.

Ak by sme naozaj pripustili scenár s neplodnosťou tretiny ľudstva, vznikol by obrovský problém s demografiou. Kto by pracoval na dôchodky a starostlivosť pre toľkých starých ľudí?

Určite by to bol problém, ktorému už dnes čelia mnohé krajiny, najmä Čína a Japonsko. Je však riešiteľný a určite menší ako svetový hladomor. Skrátka, všetci by sme museli dlhšie pracovať a mladí ľudia by zasa museli vstúpiť na trh práce skôr.

Vo svojej knihe tiež opisujete tajnú organizáciu Konzorcium, ktorá vyrába dokonalú ilúziu reality, aby kryla svojich klientov a ich aktivity. Je Konzorcium skutočné a legálne?

Poznám tri takéto organizácie, ale neviem, do akej miery sú ich aktivity legálne. Môžete namietať, že vďaka ich službám sa niekomu podarí vykradnúť banku alebo niečo podobné, takže vlastne napomáhajú zločin. Ale ony používajú argumentáciu, že nerobia nič zlé, iba zabezpečia svojmu klientovi na dva dni nepriestrelné alibi, a zvyšok sa ich netýka.

Prirovnávajú to trebárs k predajcom áut. Ani tí nie sú zodpovední za to, ak ich klient následne prekračuje rýchlosť alebo autom spôsobí nehodu a niekoho zabije.

Je takáto etická flexibilita v poriadku?

Myslím, že nie. Ak Konzorcium niekomu nepriamo pomáha organizovať zločin, nie je to v poriadku, aj keby im z právnej stránky nebolo čo vytknúť. Verím tomu, že všetci máme morálnu povinnosť robiť to, čo v srdci cítime, že je správne, a vyvarovať sa toho, o čom tušíme, že je zlé, aj keby to legálne mohlo byť v poriadku.

Poviete mi mená tých organizácií a ich sídla?

Načo by vám to bolo?

Bolo by zaujímavé vedieť, kde môže takýto biznis fungovať.

Nemôžem byť príliš konkrétny. Ale v USA existuje podobná organizácia, ktorá sa volá Alibi Network a zabezpečuje hlavne dôveryhodné ospravedlnenia pre svojich klientov, ktorí sa nechcú zúčastniť na nejakých pracovných alebo súkromných podujatiach, prípadne potrebujú uveriteľne kryť nejakú svoju utajenú aktivitu.

Vy však v knihe píšete, že tieto organizácie sú také mocné, že dokážu pre svojich klientov vyhrať voľby alebo falošne zdôvodniť vedenie vojny. Je to pravda?

Majú v takých veciach prsty. História je plná úspešných propagandistických vojen, ktoré zmenili verejnú mienku v nejakom konkrétnom smere, a to len vďaka falošným informáciám a ilúziám. To sa bežne deje a môžete si na takú prácu najať profesionálov, ktorí sú v tom naozaj dobrí.

Nemyslíte si, že pri takomto uvažovaní bez dôkazov človek ľahko skĺzne ku konšpiračným teóriám?

Viera v konšpiračné teórie pramení z našej potreby cítiť, že niekto to tu celé riadi, že náš život nie je len zhluk náhod. Je to ako na pohrebe dieťaťa, čo je strašná vec, a kňaz povie, že jeho smrť bola Božia vôľa.

To nás môže aspoň trochu utešiť. Rovnako tak ľudia chcú počuť nejaké zdôvodnenie, keď sa stane vo svete niečo strašné. Chcú mať pocit, že to niekto riadi, že to nemôže byť iba výplod šialeného zhluku okolností.

Nie je však takéto uvažovanie nebezpečné?Pretože pri konšpiračných teóriách už človek neverí ničomu a začne pochybovať aj o veciach, ktoré sú úplne zrejmé, takže podlieha manipulácii.

Máte pravdu, ale rovnako tak je nebezpečná aj slepá viera. Tá je protipólom konšpiračných teórií a niekde uprostred leží zdravý skepticizmus, intelektuálna zvedavosť. To znamená, že neprijímate veci automaticky tak, ako vám ich predkladajú, ale zamyslíte sa nad nimi. A potom si poviete - fajn, má to logiku, alebo začnete pochybovať a hľadať iné odpovede. Ja osobne nie som konšpirátor, som skôr zdravý skeptik, snažím sa držať faktov a premýšľať.

Klamanie a manipulovanie verejnej mienky sa však dejú a výsledkom je aj totalita či vojna. Nie je to pre spoločnosť väčšia hrozba ako preľudnenie?

To sú veľmi rozdielne veci. Manipulovanie verejnosti súvisí s mocou, peniazmi, politikou. Preľudnenie však prináša hladomor a smrteľné epidémie. Tieto veci sa nedajú porovnávať. Môžeme sa však obávať, že ak neprežije naša demokratická kultúra, aj tak všetci zomrieme. Nie je možné rozvíjať sa v spoločnosti, kde zopár vplyvných ľudí ťahá za nitky a my sme len figúrky.

Presne tento pocit má veľa ľudí, prepadajú beznádeji a apatii, o ktorej sme už hovorili.

Nuž, pravda je, že nás často riadi iba hŕstka mocných, ale aspoň máme stále slobodné voľby, v ktorých si ich môžeme vybrať.

Nie je ten výber vo voľbách iba ilúziou a moc držia v rukách stále tí istí?

Do značnej miery s vami súhlasím a politika ma často veľmi frustruje, najmä počas volieb. V predvolebnej kampani počujete kandidáta na prezidenta sľubovať, že urobí to a to, ale keď sa dostane do úradu, urobí niečo úplne iné s tým, že situácia sa zmenila. Bohužiaľ, to je podstata politiky.

Ako sa s tým vyrovnávate?

Hovorím si, že konkrétnosti nie sú podstatné. Dôležité je vybrať si kandidáta, pri ktorom cítite, že je úprimný, že skutočne chce pre ľudí len to najlepšie. Potom už len dúfajte, aby to dobre dopadlo.

Takže volíte skôr intuitívne?

Áno, pretože niekedy sa situácia v konkrétnych veciach naozaj môže zmeniť. Často sa stáva, že prezident nastúpi do Bieleho domu a musí zmeniť svoje pôvodné zámery, pretože sa oboznámil so skutočným stavom vecí a pochopil, že treba urobiť niečo iné, ako sľuboval v kampani. Potom vám nezostane nič iné, len mu dôverovať, pretože by to mal byť čestný a múdry človek, ktorý vie, čo je v tej chvíli pre krajinu najlepšie. Život sú kompromisy.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].