Jozef Kollár: Nevylučuje, že ak v boji o predsednícke kreslo nevyhrá, odíde zo strany a SaS by sa mohla štiepiť.

Sulíkov rival Kollár: SaS sa posunula medzi pravicových extrémistov

Jozef Kollár kandidoval na predsedu SaS a trúfal si aj na premiérske kreslo. Napokon s Richardom Sulíkom prehral, rozhovor vznikol pár dní pred voľbami.

Liberáli sú vraj centralistická strana, ktorá nedôveruje vlastným členom a posúva sa medzi pravicových extrémistov. Vyzývateľ Richarda Sulíka v boji o predsednícky post to chcel zmeniť. Tvrdí, že stranu Sloboda a Solidarita treba zdemokratizovať, otvoriť novým členom a poľudštiť jej komunikáciu s voličmi.

Rozhodujúci kongres s voľbou nového predsedu sa uskutočnil už túto sobotu a s Richardom Sulíkom prehral. Ako nový líder JOZEF KOLLÁR (51) chcel byť naklonenejší dohodnúť sa aj v takých citlivých témach, akou bol euroval. Pár dní pred kongresom sa s ním zhovárala sa EVA MIHOČKOVÁ.

V posledných parlamentných voľbách ste získali o šesťdesiattisíc hlasov menej ako Richard Sulík, skončili ste na piatom mieste kandidátky. Pritiahla by SaS pod vaším vedením viac voličov? Tieto výsledky odrážajú minulosť, nie budúcnosť. Navyše, preferenčné hlasy často fungujú tak, že voliči automaticky krúžkujú prvých štyroch kandidátov. Preto nespochybňujem uvedené čísla, ale nepripisujem im veľkú váhu.

Zatiaľ sa neobjavujete ani v rebríčkoch prieskumov popularity politikov. Budete dostatočne charizmatický líder? V zozname najdôveryhodnejších politikov som na trinástom mieste. Richardovi patrí dvanáste. Rozdiel medzi ním a mnou je iba zlomok percenta. Na rozdiel od Richarda Sulíka však nevediem rebríček najnepopulárnejších politikov Slovenska. To považujem za dôležité, pretože úlohou lídra je priťahovať, nie odtláčať. Liberálna strana by nemala byť stranou jedného muža. Richardovi patrí zásluha za založenie SaS, ale už narazil na svoje limity a nedokáže stranu potiahnuť ďalej. Dôkazom je náš výsledok z posledných parlamentných volieb, keď sme len tesne prešli do parlamentu.

Ak sa stanete predsedom strany, aký volebný výsledok bude vaším cieľom v budúcich voľbách? Verím tomu, že ak SaS na sobotnom kongrese dokáže urobiť zmenu a vymení lídra, má na to, aby urobila dvojciferný výsledok. Pri súčasnej atomizácii pravicových strán, ktoré sa potácajú okolo hranice šesť-sedem percent, by sa potom SaS prirodzene mohla stať lídrom a postaviť premiéra.

Takže vy máte ambíciu stať sa budúcim slovenským premiérom? Ak ma kongres zvolí do predsedníckej funkcie, tak áno.

Prečo kandidujete práve vy a nie trebárs Krajcer alebo Miškov, ktorí získali viac preferenčných hlasov? Opakujem, že preferenčné hlasy nie sú určujúce. Dopyt po výmene predsedu v SaS vznikol zospodu, členská základňa oslovila troch ľudí - Daniela Krajcera, Kamila Krnáča a mňa. Debatovali sme o tom, vyhodnocovali všetky fakty a výsledok je taký, že v republikovej rade ma podporuje sedem ľudí z trinástich.

Čo zavážilo vo váš prospech? Potreba mať skúseného lídra. SaS totiž bude potrebovať zabrať najmä v budovaní regionálnych štruktúr a vo zväčšovaní členskej základne, čo sú katastrofálne zanedbané veci. Ja mám dlhodobé manažérske skúsenosti, v roku 1992 som zakladal Volksbank Slovensko, po rozpade Česko-Slovenska som rozdeľoval federálnu menu, stál som pri založení Národnej banky Slovenska, takže nie som nepopísaný list papiera. Ale predovšetkým, som ochotný počúvať a hľadať dohody, aby som bol viac prijateľný nielen pre členov a voličov SaS, ale aj pre širšie spektrum voličov tak, ako sme to dokázali v roku 2010.

Boli by ste ochotný dohodnúť sa aj na otázke eurovalu, na čom napokon padla Radičovej vláda? Euroval je za nami, napokon ho Slovensko aj tak ratifikovalo a pravicoví voliči dali svojim stranám v posledných voľbách jasne najavo svoje sklamanie, že sa to tak skončilo. Zmyslom každej politickej strany je získať a udržať moc. To sme nedokázali a dnes za to pykáme. Politika je umením možného, a preto sa politik musí predovšetkým snažiť dohodnúť, nájsť riešenie. Dnes sa nás naši voliči pýtajú, čo sme vlastne tým hlasovaním dosiahli. Pravicová vláda padla, Slovensko euroval ratifikovalo a k moci sa vrátil Robert Fico.

Bolo teda správne, že SaS nehlasovala za euroval a vlastnú vládu? Určite sme vtedy nevyužili všetky možnosti nájsť dohody, ktoré boli na stole.

Ak by ste vy boli v tom čase predsedom SaS, ako by ste chceli, aby klub hlasoval? To nie je o tom, čo by som bol chcel ja. Veď hlasovanie proti eurovalu vtedy jednomyseľne odsúhlasil poslanecký klub, republiková rada aj členovia na stretnutí vo Vysokých Tatrách. Nikto však nerátal s tým, že osud eurovalu spojí SDKÚ s hlasovaním o páde vlády.

V poslednej chvíli ste to však už vedeli a slovo predsedu bolo rozhodujúce. Nebolo hlasovanie SaS chybou?

Žiadne rozhodnutie nevzniká vo vzduchoprázdne, ale má svoj kontext. Dobre vieme, že sa tam vtedy hrali vysoké politické hry, Mikuláš Dzurinda sa potreboval zbaviť Ivety Radičovej i SaS, a preto v tomto kontexte sme iné rozhodnutie nemali. Ale opakujem, ešte predtým koalícia nevyužila všetky možnosti nájsť kompromis.

Aké možnosti, keď vaši zvyšní koaliční partneri jednoducho trvali na prijatí eurovalu a vy ste to odmietali?Boli tam technické možnosti, na ktorých vysvetlenie asi nemáme priestor. V skratke, možnosť zriadenia nadnárodného majetkového holdingu, ktorý by slúžil ako určitá zábezpeka. Ďalej vznik špeciálneho podvýboru v Národnej rade, ktorý by odsúhlasoval jednotlivé tranže z eurovalu a každá politická strana by mala právo veta, ale Richard túto možnosť odmietol.

Takže existovalo riešenie, pri ktorom by si SaS zachovala tvár pred vlastnými voličmi a neotočila by sa o stoosemdesiat stupňov, čím by ich zradila, a zároveň by vláda mohla pokračovať ďalej.

Ale to neriešilo podstatu problému, pretože každú budúcu tranžu by ste zablokovali a boli by sme opäť na začiatku sporu.Toto riešenie bolo na stole na koaličnej rade v Častej-Papierničke ako ponuka od našich koaličných partnerov, ale od určitého bodu sa už ani Richard Sulík nechcel dohodnúť. SaS by tak mohla ochrániť peniaze slovenských daňovníkov pred ich posielaním nezodpovedným krajinám.

Takže to osudové nehlasovanie SaS nebolo chybou? Nebolo, pretože treba vnímať kontext situácie. Svet nie je čierno-biely.

Ste si istý, že pre vašich voličov bol euroval dôležitejší ako prežitie Radičovej vlády? Nie som si tým istý.

Nestratili ste teda tvár pred voličmi skôr tým, že ste nechali padnúť vládu?Situácia je taká, že dnes by vám asi žiadny bežný človek niekde v Trebišove nepovedal, že ho trápi euroval. Ale opakujem, dotlačili nás do kúta a nemali sme inú možnosť. Bol to aj problém Richardovej neústupčivosti. Vníma svet ako jednotky a nuly, čierny alebo biely, nie je a nebol ochotný urobiť žiadny ústupok.

Čo chcete urobiť s tým, že SaS je čoraz viac vnímaná ako radikálna strana? Uvedomujem si to a chcem to zmeniť. Škodí nám to aj z hľadiska dlhodobej perspektívy, pretože sa tak oslabuje náš koaličný potenciál. Každá politická strana je vnímaná najmä cez svojho predsedu. Naši partneri to vidia tak, že keď už SaS bola schopná nechať padnúť vlastnú vládu, môže to urobiť znovu. SaS dnes potrebuje prejsť procesom sebareflexie a jeho súčasťou je aj výmena lídra.

Mali ste neformálne rozhovory s ostatnými pravicovými lídrami, že SaS pod vaším vedením by mala väčší koaličný potenciál?Áno, neformálne sme sa o tom rozprávali, ale to všetko má ešte čas. Dôležité je, ako sa k veci postaví sobotný kongres.

Radikalizácia SaS sa prejavuje aj v euroskeptickom postoji vašej strany?Nielen. Vidieť to na voličoch. V roku 2010 tvorili tretinu nášho elektorátu nespokojní voliči Smeru, druhá tretina boli odídenci od SDKÚ a zvyšok boli prvovoliči. Mali sme vlastný charakter, boli sme mladou, sviežou stranou a chceli sme meniť Slovensko k lepšiemu.

Keď sa dnes pozriete, akí ľudia nás naposledy volili, tak sme sa posunuli niekam medzi pravicových extrémistov. Veď v posledných voľbách sme pritiahli aj veľa nespokojných voličov SNS. Toto nie je cesta, ktorou by sme mali ísť.

Myslím si, že to pramení najmä z vašich rezervovaných postojov k Európskej únii. Ako predseda by ste na tom niečo zmenili? Európska integrácia je dobrá vec, ale mala sa skončiť na úrovni jednotného trhu, teda pri voľnom pohybe osôb, kapitálu, tovarov a služieb. Všetko nad tento rámec je už priveľa, nepáčia sa mi debaty o politickej federalizácii Európy. Médiá nás neprávom označujú za euroskeptikov a priraďujú k európskym radikálom. Ale to nie je pravda. Nemýľme si euroskepticizmus a eurorealizmus.

Teraz ste použili autorský výrok Václava Klausa, ktorý sa tiež bráni, že je iba eurorealista, ale málokto tomu verí... Ale iste, veď ani Václav Klaus nie je odporcom európskej integrácie, ak si pod ňou predstavujeme ekonomickú spoluprácu.

Ak chcete urobiť stranu menej radikálnou, znamená to, že by ste ju posunuli viac do stredu? SaS musí stále zostať pravicovou liberálnou stranou, ale zo súčasnej krajnej polohy sa musí posunúť viac do stredu, pretože nevyhnutne potrebuje širšiu voličskú základňu.

Aké nové témy by tento posun priniesol?Máme dobrý program a dobré hodnoty, ktoré netreba meniť. Je to však skôr program do predvolebnej kampane a dnes potrebujeme pravicovým voličom dať odpoveď na tri základné výzvy - nezamestnanosť, nespravodlivosť a beznádej. Potrebujeme pritom komunikovať viac zrozumiteľne, SaS sa musí viac poľudštiť a opustiť nezrozumiteľný, odborný slovník.

Takže vaším zvolením za predsedu by nenastala v strane žiadna revolučná zmena? Nemám rád slovo revolúcia, pretože sa mi spája s krvou a triednym bojom. Presadzujem minimálne nutné zmeny, ktoré sú kľúčové pre prežitie SaS - vrátiť strane identitu, zrozumiteľnejšie komunikovať témy, o ktorých som hovoril, demokratizovať stranu a hlavne dobudovať členskú základňu. Nie je predsa možné, aby sme mali iba necelých tristo členov.

Sloboda a Solidarita nie je demokratická? To je vec, ktorá spôsobuje menší šok aj našim členom. Ich možnosti rozhodovať o podstatných veciach sú minimálne. Je paradoxné, že na jednej strane máme veľmi prísne kritériá na výber členov a na druhej strane im predseda nedôveruje.

Prejavuje sa to najmä v tom, že regióny majú veľmi malé kompetencie, nemôžu si ani samy zvoliť svojich vlastných predsedov a menuje ich priamo republiková rada. Občas mám pocit, akoby sa v SaS umelo udržiaval minimálny počet členov, pretože čím menšia skupina, tým lepšie sa ovláda.

Vám sa nehlásia noví členovia? Nie, pretože za štyri roky sme si vybudovali povesť strany, ktorá nových členov neprijíma. To sa musí zmeniť, inak budeme len virtuálna strana, ktorá existuje iba na sociálnych sieťach a v parlamente. Nie je predsa možné, aby SaS mala jediného poslanca na úrovni župných zastupiteľstiev a podobne slabé je naše zastúpenie na úrovni miest a obcí. Bez regionálneho rozmeru budeme len bratislavská strana, ktorá sa každé štyri roky bude musieť báť, či prelezie do parlamentu.

Je Richard Sulík autoritatívny šéf, ktorý chce ovládať? Pre každú etapu vývoja strany sa hodí iný model riadenia. To, čo bolo dobré prvý rok po založení, nemôže fungovať dnes, keď sme už niekde inde, musíme sa otvoriť a rozvíjať.

Opýtam sa teda inak - vedie Sulík stranu autoritatívne?Do hlavy mu nevidím. Ale už len skutočnosť, že regionálnych predsedov menuje a odvoláva republiková rada, potvrdzuje, že SaS je centralistická strana a nedôveruje vlastným členom v regiónoch. To by som ako predseda určite zmenil.

Aké je momentálne rozloženie síl v strane medzi vami a Sulíkom? Predpokladám, že je to asi pol na pol. Myslím, že výsledok môže byť veľmi tesný a o novom predsedovi môže pokojne rozhodnúť desať hlasov.

Ak by ste uspeli v boji o predsednícke kreslo, na akom mieste by ste rád videli Richarda Sulíka v budúcnosti? Richard sa sám v médiách vyjadril, že v tom prípade by zo strany neodišiel a nezakladal by novú, ale zároveň by pre SaS už neurobil vôbec nič. Ja osobne si predovšetkým želám, aby strana zostala zjednotená, ktokoľvek v predsedníckom súboji vyhrá, a aby nového predsedu akceptovala aj druhá časť členov, ktorá ho nevolila.

Ponúkli by ste Sulíkovi kreslo podpredsedu? Osobne si myslím, že Richard by bol pre stranu najužitočnejší, keby išiel za SaS kandidovať do Európskeho parlamentu, aj keď sa už vyjadril, že ak nebude predsedom SaS, tak sa už na žiadnu kandidátku nikdy nepostaví. Mrzelo by ma, ak by to tak dopadlo.

Chceli by ste ho vidieť v Štrasburgu, lebo sa obávate, že by mohol začať štiepiť stranu, ak by nevyhral?Nie, myslím, že Richard by mal kandidovať do Európskeho parlamentu, pretože on je uveriteľnou tvárou boja proti eurovalu. Každá strana má svojich nositeľov jednotlivých tém, ktorí sa k nim vyjadrujú a sú odborníci. Richard je ideálnym nositeľom európskej politiky a v Štrasburgu by bol dôstojným zástupcom slovenských záujmov.

Nie je Sulík nositeľom tých radikálnych názorov na európsku integráciu, pre ktoré vás volia aj bývalí voliči SNS?Nie, v názoroch na európsku integráciu ako čisto ekonomickú spoluprácu členských krajín a budovanie jednotného trhu sa s Richardom zhodujeme. Chceli by ste ešte zopakovať širokú pravicovú koalíciu, ktorá sa nevedela na ničom dohodnúť? Musí sa zopakovať! Pravica sa musí spojiť a dohodnúť do roku 2016, inak nepostaví reálnu alternatívu socialistickému Smeru.

Teraz prechádza nevyhnutným štádiom štiepenia a kvasenia ako kalný burčiak, ale jedného dňa z nej bude číre víno. Verím, že o chvíľu príde fáza hľadania novej pravice a možno budeme všetci prekvapení, že v roku 2016 už bude v slovenskej pravici udávať tón niekto úplne iný ako súčasní lídri.

Niektorý subjekt z momentálne vznikajúcich pravicových projektov?Áno. Vznikajú tu nové témy a k nim sa pridávajú aj nové tváre a zoskupenia. Myslím si, že pravicová scéna a personálne obsadenie budú o tri roky vyzerať úplne inak ako dnes.

Môžete byť konkrétnejší? Nechajte sa prekvapiť, najbližšie mesiace všetko ukážu. Môžem len povedať, že súčasné dianie v SaS a výmena predsedu je súčasťou kvasenia celej pravice.

Silný výsledok môžu urobiť aj Obyčajní ľudia, ktorí počas Radičovej vlády odišli z klubu. Išli by ste s nimi do vlády? Počkajme, čo sa stane v klube OĽaNO do volieb v roku 2016. Už im odišiel Alojz Hlina a uvidíme, aké ďalšie pohyby nastanú. Problém Igora Matoviča je v tom, že až sa raz bude tvoriť pravicová koalícia, tak on nikdy nebude vedieť garantovať hlasy vlastných poslancov.

Takže by to pre vás nebol spoľahlivý koaličný partner?Nechcem skĺznuť do kategorických vyhlásení. Hovorí sa, že nikdy nehovor nikdy, ale zároveň platia spomenuté výhrady.

Aká bude vaša budúcnosť v politike, ak prehráte boj o predsedu SaS? Neodídete zo strany? Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Veľa záleží na tom, ako sa zachová víťaz volieb.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní