Katarína Slotová:
Regionálny úrad už
riešil niekoľko prípadov
súvisiacich so syndrómom
chorých budov.

Bolieva vás hlava, škriabe v krku, páli v očiach a netušíte prečo? Tak možno máte syndróm chorých budov

V open space by nemalo byť spolu viac než desať pracovných miest

Rozhovory

Slzy v páliacich očiach, zapchatý alebo svrbiaci nos, sucho, škriabanie v krku, problémy pri prehĺtaní, suchá pokožka s nepochopiteľnými vyrážkami, únava, bolesť hlavy, neschopnosť sústrediť sa na čokoľvek, časté ochorenia horných dýchacích ciest... Rébus aj pre lekára, toľko nešpecifických príznakov naraz, a keď pacienta vyšetrí, nenájde žiadne objektívne príčiny. Chorý totiž nemusí byť človek, ale budova, kde pracuje, žije. Volá sa to syndróm chorých budov, v angličtine ho poznajú pod názvom Sick Building Syndrom (SBS). Tento názov v roku 1982 odsúhlasila Svetová zdravotnícka organizácia. Tak ako vo všetkom, čo sa týka medicíny, nepostihuje všetkých ľudí, ktorí žijú alebo pracujú v „chorých budovách“, ale približne tretinu, hoci švédske štúdie hovoria až o dvoch tretinách. Človek pre svoje zdravie môže v tomto prípade urobiť len dve veci - presťahovať sa alebo dať výpoveď v práci, lenže to sa ľahko povie. Takže zostáva a nad jeho hlavou sa okrem všetkého, čo sme spomenuli, vznáša hrozba narúšania medziľudských vzťahov a tiež psychické problémy.

S KATARÍNOU SLOTOVOU z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici sa rozprával PETER KUBÍNYI.

Ako sa dá vôbec zistiť, že za toľkými nešpecifickými zdravotnými príznakmi sa neukrýva choroba, ale - budova?

Diagnostika je veľmi zložitá, jednoznačné príčiny SBS zatiaľ nestanovili. Najčastejšie sa na jej posúdenie využíva dotazníková metóda. Rozsiahly výskum robili Švédi vo viac než troch tisíckach domácností a ukázalo sa, že ľudia sa najčastejšie sťažujú na stuchnutý, nevetraný, suchý -vzduch, hluk, prach a špinu. Briti zase odhadujú, že najmenej osem percent tamojších pracujúcich sa stretlo s príznakmi SBS, a to v takej miere, že vážne narušil ich zdravie i pracovnú aktivitu. U nás sa s týmto problémom stretávame zriedkavejšie a neviem ani o tom, že by sa mu venovali nejaké štúdie. Aj v našom regióne sme však už podobné prípady riešili na základe podnetov v novopostavených alebo rekonštruovaných budovách a príčiny väčšinou tkveli v klimatizácii. Zamestnanci nemohli sami regulovať prístup vzduchu, jeho kvalitu a teplotu.

Rastieme do výšky:
Ako sa bude v nových
budovách bývať
a pracovať?
Rastieme do výšky:<br /> Ako sa bude v nových<br /> budovách bývať<br /> a pracovať?
MATEJ KALINA

O syndróme chorých budov môžeme začať hovoriť vtedy, keď sa viac ako 20 percent užívateľov budovy sťažuje na nešpecifické zdravotné symptómy, pocit diskomfortu, a tieto príznaky pretrvávajú dlhšie ako dva týždne. Pre SBS je ďalej charakteristické, že veľká časť uvedených zdravotných ťažkostí mizne po opustení priestorov budovy.

Spomenuli sme klimatizáciu. Dnes je takmer v každej novej budove a pribúda ich aj v bytoch.

Súvisí to nielen s otepľovaním - s častejším výskytom vysokých teplôt vzduchu počas letných mesiacov, ale aj so snahami šetriť energiou a nákladmi na jej využívanie. Vzduchotechnické zariadenia zabezpečujú výmenu vzduchu - vetranie, ale aj požadovanú teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako veľká výhoda, vôbec výhodou byť nemusí. Spomeňme si na staré okná s drevenými rámami - vetralo sa aj vtedy, keď boli zatvorené. Dnes aj drevené okná majú celkom iné konštrukčné systémy a, tak ako plastové, utesnia priestor takmer hermeticky. Ak sa navyše nedajú otvoriť, je to ešte horšie. Človek nijako nemôže ovplyvniť teplotu a vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia, ionizáciu, má pocit nedostatku vzduchu... Okrem toho je každý človek iný. Jednému je horúco pri 20 stupňoch Celzia, iný sa pri takejto teplote vzduchu trasie od zimy. To je jeden zdroj sťažností.

Relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať od 30 do 70 percent. Ak je nižšia, viac sa víria jemné prachové častice, ktoré majú mnoho nežiaducich účinkov na dýchací, ale aj srdcovo-cievny systém. Pri nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu ďalej vysychajú sliznice, znižuje sa úroveň ich imunity a samočistiace schopnosti, a tak sa stávajú citlivejšími na vznik a rozvoj rôznych infekcií. Vyššia relatívna vlhkosť vzduchu podporuje rast mikrorganizmov a nekontrolovaná vlhkosť vzduchu nad 70 percent je príčinou neželaného rastu plesní. V priestore s viditeľným výskytom plesní sa zvyšujú koncentrácie dráždivých, toxických i karcinogénnych látok, ktoré sú príčinou akútnych i chronických ochorení dýchacích ciest, respiračných alergií, astmy, ale aj nádorových ochorení alebo podporujú ich vznik.

Povedali sme, že vzduchotechnika šetrí energiu. Jej čistenie je však drahé.

Klimatizačné zariadenia a filtre by sa mali pravidelne čistiť, prípadne dezinfikovať a udržiavať v dobrom technickom stave. Pri nedostatočnej cirkulácii vody sa v potrubiach vytvára biofilm a keď k tomu pridáme teplo a nečistoty, vzniknú vhodné podmienky na množenie a rast mikroorganizmov. V tejto súvislosti sa málo myslí na legionelu, ktorá je pôvodcom infekčného ochorenia dýchacích ciest. Prejavuje sa buď ako akútny zápal pľúc, ktorý môže pretrvávať až týž-dne, alebo ako chrípkové ochorenie sprevádzané bolesťami hlavy a svalov, čo je miernejší variant infekcie. V roku 1976 bola príčinou úmrtia 34 účastníkov zjazdu legionárov v hoteli v americkej Filadelfii, podľa čoho dostala aj svoj názov.

Fantázii sa medze nekladú:
Architekti by mali spolupracovať
aj s hygienikmi.
Fantázii sa medze nekladú:<br /> Architekti by mali spolupracovať<br /> aj s hygienikmi.
MATEJ KALINA

Pozrime sa aj na stavebné materiály. Časy, keď sme všade mali azbestové kráľovstvo, sú už zrejme za nami.

Dnešné stavebné materiály musia spĺňať stanovené limity a normy a tie sa aj kontrolujú. Svojho času sa napríklad azbest pokladal za skvelý materiál na pokrývanie striech alebo ako prísada do stien, pretože je ohňovzdorný. Dodnes ho stále môžeme vidieť na mnohých strechách. Nebezpečný je len vtedy, keď sa s ním manipuluje. Vtedy sa z neho uvoľňujú azbestové vlákna, ktoré majú karcinogénne vlastnosti.

Vnútorné prostredie budovy však býva neraz znečistené viac než vonkajšie. Stavebné materiály, tepelnoizolačné látky, lepidlá. Upúšťame od prírodných materiálov, nahrádzajú ich umelé. Ako príklad môžu poslúžiť niekdajšie rýchlo zmontovateľné domy, okály. Boli z drevotriesky a drevnú hmotu spájali lepidlami s vysokým obsahom formaldehydu. Je to prchavá organická látka s dráždiacimi, toxickými až karcinogénnymi vlastnosťami, čo potvrdila aj Medzinárodná agentúra na výskum rakoviny. Dnes už aj nové nábytky majú niekoľko emisných tried podľa množstva formaldehydu a ostatných prchavých organických látok, ktoré sa z nábytku uvoľňujú do ovzdušia. Zjednodušene, čím lacnejší nábytok, tým nekvalitnejší materiál a vyššie úrovne uvoľňovania nežiaducich látok do ovzdušia.

A čo podlaha? Koberec, linoleum alebo laminát?

Čím viac fantázie, tým horšie. Vlnený koberec má určite iné vlastnosti ako koberec vyrobený zo syntetických vlákien. Syntetika obsahuje množstvo chemických látok. Účinky mnohých z nich na ľudský organizmus neboli zatiaľ dostatočne preskúmané. A laminát alebo linoleum? Opäť hovoríme o umelých materiáloch.

Trochu farby na stenu...

Treba si všímať, či je farba určená do vnútorného priestoru budovy, alebo do exteriéru. Interiérové farby majú iné zloženie ako exteriérové, tie môžu obsahovať aj vyššie koncentrácie zapáchajúcich látok nebezpečných pre zdravie.

O panelákoch sa hovorí, že vyžarujú radón. Je pravda, že sú v podstate rádioaktívne?

Nie je to pravda. Problém však môže byť radónové podložie. Ak sa v podloží nachádza radón, potom jeho vyššie koncentrácie budú v ovzduší v pivničných priestoroch a na prvých poschodiach budovy, takže z tohto pohľadu sú lepšie podpivničené domy.

Väčší problém vnútorného prostredia panelákov je ich mikroklíma - v zime zima, v lete teplo. Čoraz viac ich máme zateplených, čo mikroklímu zlepšuje, ale dôležité je aj to - ako. Ak nesprávne, hrozí, že medzi panel a zatepľovacie materiály sa dostane vlhkosť a voda, čo je ideálne prostredie na rast plesní. Technika, akou stavbári pracujú, je naozaj veľmi dôležitá. Svojho času využili pri stavbe školy nemrznúcu zmes. Mrzlo, tak si poradili, ako vedeli, a naliali ju do betónu. Lenže v zmesi bol amoniak a škola sa nedala 
používať.

Posvietime si aj na osvetlenie?

Najlepšie je prirodzené denné svetlo, priestory však musia byť chránené pred priamym slnečným svetlom. Aj takéto požiadavky sú vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, ktorá stanovuje požiadavky na vnútorné pro-stredie budov. Problém je, ak je v budove málo prirodzeného svetla a treba ju dosvetľovať umelým svetlom. Proti žiarivkám sotva možno namietať, ale ak bude blikať, čoskoro tu môžeme mať jednu z príčin syndrómu chorých budov.

Hluk. Dá sa proti nemu vôbec nejako brániť? Niektorí tvrdia, že ich z toho môže poraziť.

Na hluk sme už precitlivení. Nejde iba o dopravu za oknami, krik detí na ihrisku alebo novoročné petardy, ale aj o hluk, ktorý vzniká v samotnej budove. Moderné sú otvorené pracovné priestory, takzvané open space. 
Preukázalo sa však, že v jednom priestore by nemalo byť spolu viac než desať pracovných miest. Inak sa hluk znásobuje - hučí klimatizácia, hučia kolegovia, hučí mesto za oknami... Hluk môže zapríčiniť alebo podporovať vznik okrem iného kardiovaskulárnych ochorení, zvyšovať krvný tlak.

Veľa budov sa prerába počas neprerušenej prevádzky. Ďalší klinec do rakvy?

Opäť hovoríme o hluku, ale aj o chemických látkach a prašnosti. Prach, teda jemné prachové častice, ktoré sa dostávajú dýchacími cestami do organizmu človeka, sú zdrojom alergénov, toxických látok, mikroorganizmov. Jeden zo starších výskumov ukázal, že až 80 percent žien pracujúcich v knižniciach malo problémy s ochoreniami dýchacích ciest. Prišlo sa na to, že otvorené regály, ktoré sa ťažko udržujú, sú zdrojom vysokých koncentrácií jemných prachových častíc. Platí tiež, že nová budova, nové priestory by sa nemali začať používať hneď, ale až po dokonalom odstránení pozostatkov stavebných a rekonštrukčných prác a dokonalom vyvetraní priestorov. Inými slovami, ľudia sa napríklad často chvália, že pre novorodenca práve pripravili z gruntu novú izbu. Nič horšie mu pripraviť nemohli.

Akváriová rybka vraj zošalie, ak ju necháte v okrúhlom akváriu. A čo človek? Videli sme už aj okrúhle budovy.

Nemal by skončiť ako rybka, nepláva dokola. V každom prípade by mali investori spolupracovať s architektmi a hygienikmi, aby budúci priestor slúžil na ten účel, na ktorý slúžiť má. Aby sa dalo posúdiť, aké budú nároky na klimatizáciu, na energie, na udržanie optimálneho prostredia. Prax, žiaľ, taká vždy nebýva.

Rozhovory

Vianočné tipy na darček