Odborníčka na antibiotiká: Naďa Kulková tvrdí, že najnovší objav by mohol byť veľkým prevratom v liečbe.

Tradičné antibiotiká majú krátku životnosť, zachránia nás samovražedné baktérie?

Baktérie možno pomôžu vytvoriť antibiotiká proti baktériám. Nový liek by zabral aj tým, ktorí sú dnes proti nemu odolní.

Možno sa budeme liečiť celkom odlišnými antibiotikami ako doteraz. Vedci objavili mechanizmus, ako by baktérie mohli padnúť za obeť vlastným toxínom.

V časoch, keď účinnosť antibiotík klesá a lekári nemajú pacientom čo ponúknuť, je dobrý každý nápad. „Končí sa éra antibiotík, pomaly už nemáme pacientom čo predpísať,“ vyhlasujú infektológovia.

Všetky novodobé antibiotiká majú životnosť iba dva až tri roky, pretože infekcie si proti nim dokážu rýchlo vyrobiť obranu. Teraz sa možno podarilo nájsť spôsob, ako vytvoriť novodobé antibiotiká. Ako model môže slúžiť toxín, ktorý produkujú samotné baktérie.

Samovražedné baktérie

Do tela dostávame megadávky antibiotík, či už vo forme liekov, zvierat, ktoré pojedáme, alebo z pôdy. Aby baktérie v našom tele prežili neustále útoky liekov, vytvorili si mechanizmus, ktorý nás môže potenciálne zabiť. Do svojej genetickej informácie si zabudovali systém, ktorý baktériám v prípade potreby vyrobí toxín a antitoxín, čiže látku a protilátku.

Je to, akoby naše telo vo svojich útrobách malo bombu a zároveň prístroj na jej dezaktivovanie. Antitoxín chráni baktériu pred tým, aby ju nezabil jej vlastný toxín. Baktéria tieto toxíny používa ako zbraň ťažkého kalibru na tie baktérie v tele, ktoré nie sú odolné proti antibiotikám. Predstavujú totiž pre baktériu veľkú konkurenciu.

Rezistentnej baktérii sa žije najlepšie len vtedy, keď má okolo seba kolegyne, ktoré sú odolné proti liečbe tak ako ona. Ak sa v tele pacienta rozmnožia miliardy takýchto baktérií, ktoré vďaka svojmu toxínu pozabíjali všetky ostatné, lekári takémuto človeku nevedia veľmi pomôcť. Nefungujú uňho ani tie najlepšie antibiotiká. Buď sa jeho imunita spamätá a poradí si sama, alebo pacient umrie.

Americkí vedci prišli na to, ako pri jednom druhu baktérií zablokovať funkciu antitoxínu. Baktéria tak zabije sama seba vlastným toxínom. Pomyselnú bombu v našom tele zbavia dezaktivačného systému. Z tohto objavu by mohol vzísť nový typ antibiotík, ktorý dokáže usmrtiť baktériu na celkom inej úrovni ako všetky lieky, ktoré doteraz existujú.

Nové antibiotiká

To, čo si baktérie vyrobili ako zbraň proti antibiotikám, ich teda môže veľmi jednoducho zabiť. Takýto princíp fungovania zatiaľ nemá žiadne antibiotikum na svete. Ostatné antibiotiká napríklad zabraňujú baktériám v množení alebo im komplikujú rast, vedú baktérie k smrti rôznymi spôsobmi.

Samovražedné zablokovanie antitoxínov tu však ešte nebolo. Samotné baktérie nás navigovali k tomuto objavu,“ hovorí líder štúdie Michael Laub z Technologického inštitútu v Massachusetts. Laub veľmi dlho študoval spôsob fungovania toxínov a antitoxínov a dnes pokojným tónom hovorí o možnej novej generácii liekov. Novodobé antibiotiká by sa podľa viacerých vedcov mali zamerať práve na tento mechanizmus.

„Antitoxínové systémy sú vynikajúcim cieľom presne mierenej antibakteriálnej terapie. Okrem toho vyradením antitoxínového systému možno docieliť postupné zastavenie šírenia rezistencie v populácii baktérií, čo by bol skutočne prelomový objav,“ teší sa mikrobiologička Naďa Kulková z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave, ktorá sa venuje antibiotickej rezistencii.

Odolní Slováci

Lekári aj pacienti na Slovensku mali dlhodobo pocit, že téma rezistencie proti antibiotikám je problém iných krajín, nie nás. Keby ste však urobili na Slovensku celonárodnú zbierku všetkých škatuliek z antibiotík, ktoré Slováci užili v roku 2012, a naukladali balenia jedno za druhým, dostali by ste sa po takejto ceste z Bratislavy až do Benátok.

To, že nové lieky potrebujeme ako soľ, dokazuje fakt, že Slováci sú odolní proti antibiotikám viac, ako si mysleli v tom najhoršom sne. Štúdia, ktorú robila súkromná vysoká škola, priniesla závery meniace slovenskú medicínu. Až deväťdesiattri percent slovenských pacientov malo v tele baktérie rezistentné proti dvanástim až pätnástim antibiotikám.

„Keď som sa dozvedel výsledky, zostal som v šoku,“ priznal vtedajší rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety Vladimír Krčméry. Škola na vlastné náklady urobila prehľad o tom, ako pacientom na Slovensku pomôžu antibiotiká. Štúdia ukázala, že výskyt rezistencie na protiinfekčné lieky sa za posledných päť rokov zdvojnásobil.

Obľúbené a široko používané skupiny antibiotík - cefalosporíny na liečbu viacerých typov infekcií, močového, ale aj dýchacieho ústrojenstva - už nemusia chorým pomôcť. Väčšina baktérií E. coli sa na Slovensku obrnila aj proti fluorochinolónom na liečbu zápalov močového traktu. „Takú vysokú rezistenciu sme skutočne neočakávali, ale výsledky nie sú dôvodom na paniku, sú skôr impulzom na zamyslenie nad spotrebou antibiotík na Slovensku,“ povedala Naďa Kulková, ktorá na štúdii spolupracovala.

Farmafirmám sa do antibiotík nechce

Celému problému pridáva na závažnosti aj fakt, že farmaceutické firmy sa do vývoja nových liekov nehrnú. Američania už alarmujú verejnosť.

Od roku 2009 sa na americký trh s liekmi dostali len dve nové antibiotiká, ktoré dokážu bojovať s takzvanými gramnegatívnymi baktériami, ktoré spôsobujú napríklad zápaly pľúc či močových ciest.

Vo vývoji je v súčasnosti len sedem nových liekov. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila rezistenciu na antibiotiká ako jednu z troch najväčších hrozieb pre zdravie ľudstva.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].