Giovanni Kessler: „Nemali by sme sa trápiť, ak v nejakom štáte odhalíme podvod. Viac sa strachujem, ak nenatrafíme na žiadny.“

„Úplatky sa zvyčajne nedávajú verejným činiteľom, ale schránkovým firmám,“ tvrdí lovec podvodníkov

Úplatky sa zvyčajne nedávajú priamo úradníkom či verejným činiteľom, ktorí sa postarali o uprednostnenie niektorej firmy, 
ale schránkovým firmám, hovorí šéf Európskeho úradu pre boj proti podvodom.

Už siedmy rok vedie Európsky úrad pre boj proti podvodom, známy pod skratkou OLAF. Talian GIOVANNI KESSLER (61) niekoľko rokov pôsobil ako prokurátor. V 90. rokoch pracoval na riaditeľstve Úradu boja proti mafii na Sicílii a neskôr sa stal poslancom. Za jeho pôsobenia uložil 
OLAF veľké pokuty viacerým europoslanom za zneužívanie finančných prostriedkov parlamentu. Jednou z pokutovaných bola aj neúspešná kandidátka na prezidentku Francúzska Marine Le Penová. Tá žaluje Kesslera za zaujatosť. V rozhovore sa šéf OLAF vyjadruje ku kauze s eurofondmi exministra Plavčana a hovorí aj o tom, aké zákony by mali krajiny prijať, ak myslia svoj boj proti korupcii vážne.

S Giovannim Kesslerom sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Váš mandát v OLAF-e sa končí a v Európskej komisii sa hovorí o tom, že vám ponúkli vysokú funkciu vo vašej vlasti, v Taliansku.

Mandát sa mi končí začiatkom budúceho roka, tak to vyplýva zo zákona. Bol som zvolený na sedemročné obdobie. Môže sa stať, že skutočne odídem skôr, teda koncom tohto roka, lebo talianska vláda ma nominovala na post riaditeľa Finančnej správy.

Giovanni Kessler: „Nemali by sme sa trápiť, ak v nejakom štáte  odhalíme podvod. Viac sa strachujem, ak nenatrafíme na žiadny.“
Giovanni Kessler: „Nemali by sme sa trápiť, ak v nejakom štáte odhalíme podvod. Viac sa strachujem, ak nenatrafíme na žiadny.“
OLAF

Nie je to paradox, že Európsky úrad pre boj proti podvodom vedie práve Talian? Vzhľadom na povesť, akú má vaša krajina v boji proti korupcii...

Niekto by to mohol považovať za paradox pred pár rokmi, teraz sa Taliansku darí s podvodmi bojovať dobre. Dokonca by som povedal, že veľmi dobre. Moja práca, práca Taliana v OLAF-e, bola pre úrad prínosom. Naše vyšetrovacie kapacity sme takmer zdvojnásobili. Samozrejme, tento úspech sa nekonal len preto, že bol v čele úradu Talian. Možno by si dobre viedol aj Slovák či Ír, ale s istotou môžem povedať, že aj Talian posunul OLAF dopredu.

Hovoríte, že Taliansku sa darí v boji proti podvodom. Ktorá krajina je ešte efektívna v tejto oblasti?

Nerobíme takéto rebríčky. Môžeme povedať, či členský štát bojuje s podvodmi seriózne a efektívne, ale rebríčky nemáme. V našej ročnej správe uvádzame množstvo indikátorov - napríklad percentá odporúčaní, ktoré sme poslali, alebo počet vyšetrovaní, ktoré sme v danom členskom štáte Európskej únie (EÚ) dokončili. Každý si môže utvoriť vlastný obraz o tom, ako ktorá krajina bojuje proti podvodom, a posúdiť, či sú tieto výsledky dobré, alebo zlé.

Na Slovensku bolo medzi rokmi 2013 a 2016 ukončených 14 vyšetrovaní OLAF-u s odporúčaniami niečo s tým spraviť, finančný dosah bol 2,55 percenta. Horšie si viedlo už len Maďarsko. Priemerný finančný dosah nezrovnalostí je nula a nejaké desatiny. Nás zaujíma vaša interpretácia týchto čísel, lebo vy úrad vediete a indikátory viete posúdiť lepšie ako ktokoľvek iný.

Nemali by sme sa trápiť, ak v nejakom štáte odhalíme podvod. Viac sa strachujem, ak nenatrafíme na žiadny. Ak prídete na nezrovnalosti, znamená to, že máte prinajmenšom nástroje na ich odhaľovanie. Znamená to, že nie ste slepí a že ste schopní prijať opatrenia, aby sa takéto podvody neopakovali. Bojím sa o územia, ktoré nemajú kapacity odhaľovať pofidérnosti a sú zbavené možností prijať protiopatrenia.

Na Slovensku zrejme nie je veľa občanov, ktorí čítajú výročné správy OLAF-u. Preto by bolo určite dobré, keby ste im skúsili interpretovať vaše závery. Kde sú takéto sivé zóny?

OLAF analyzoval v posledných rokoch trendy, my ich voláme vzorce podvodov ohľadom eurofondov v EÚ. Prišli sme na to, že tieto podvody majú čím ďalej, tým viac nehmotný charakter a sú tiež čoraz viac medzinárodné, nadnárodné. Väčšinou sa dotýkajú finančných trhov a tokov a tie sú čoraz menej a menej spojené so špecifickým územím. To je ďalší z dôvodov, prečo sa vyhýbame vytváraniu rebríčkov medzi štátmi. Priradiť finančný podvod len k jednému štátu sa stáva čoraz zložitejším.

Poznáte sa s nejakým slovenským politikom osobne?

Poznám sa s niektorými slovenskými poslancami Európskeho parlamentu, hlavne s tými, ktorí sú členmi výboru na kontrolu rozpočtu, pretože s týmto výborom rokujem.

Zdá sa, že oblasť, o ktorú sa zaujímate najviac, je colná kontrola. Môžete opísať, ako to vyzerá na slovensko-ukrajinskej hranici? Je to horšie alebo lepšie ako v minulosti?

Neviem, či je to horšie, alebo lepšie, ako to bývalo, ale fakt je, že podvody existujú, a dá sa konštatovať, že ide o podvody závažného charakteru. Slovensko má s Ukrajinou veľmi dôležitú hranicu, 
ktorú chráni - je to hranica celej EÚ. Aby sme mohli bojovať proti pašeráctvu, musíme byť veľmi ostražití. Aj to je dôvod, prečo má OLAF strážne jednotky spolu so slovenskou a ukrajinskou colnou správou.

Na Slovensku sme o tejto téme nakrútili film, ktorý je aktuálne v našich kinách. Volá sa Čiara, videli ste ho alebo ste o ňom počuli?

Nie.

Viete už, či začnete vyšetrovanie vo veci zlyhania pri organizovaní dotácií v operačnom eurofondovom programe Veda a výskum na slovenskom ministerstve školstva?

Ešte nie, budeme vám to vedieť povedať až koncom septembra. Podnet sme dostali 2. augusta. Otvorili sme to, čo nazývame výberový prípad. Ide o prvotné zhodnotenie, aby sme zistili, či vyšetrovanie otvoriť, a takisto ide o zhodnotenie toho, aký rámec problému budeme vyšetrovať.

Ako to vyzerá po prvotnom posúdení?

(Smiech.) Nikdy nedávame prvotné dojmy. Otvorili sme zhodnocovací proces a to znamená, že obvinenia nie sú zanedbateľné. Ale to, či vyšetrovanie spustíme, závisí od množstva vecí - či máme dosť informácií, v čom sme kompetentní vyšetrovať, či sa na prípad aplikujú princípy proporcionality a či je vyšetrovanie prípadu vhodné vzhľadom na naše prostriedky.

OLAF však môže vydávať len rozhodnutia odporúčacieho charakteru a nemá možnosť sankcií proti členským štátom. Je to tak?

Na konci nášho vyšetrovania môžeme poslať odporúčanie súdneho charakteru adresované prokurátorovi, ak posúdime, že je to nutné. Dávame tiež odporúčania finančnej povahy adresované kompetentným oddeleniam Európskej komisie. Tie vymáhajú peniaze, ktoré boli predmetom podvodu. Môžeme rovnako použiť nástroj odporúčania disciplinárneho alebo administratívneho charakteru.

Giovanni Kessler: Šéf OLAF-u tvrdí, že úrad boja proti korupcii a podvodom stále pracuje s nástrojmi, ktoré sme dostali v roku 1999.
Giovanni Kessler: Šéf OLAF-u tvrdí, že úrad boja proti korupcii a podvodom stále pracuje s nástrojmi, ktoré sme dostali v roku 1999.
Európska komisia

Keď ste poslali odporúčania Slovensku, aké ste dostali odpovede?

Posielame súdne odporúčania národným prokurátorom, v prípade Slovenska ich adresujeme generálnemu prokurátorovi. Zatiaľ to vyzerá tak, že tieto naše odporúčania sa dôkladne nesledovali. Uplatnili sa len dve odporúčania z deviatich a to je skôr slabá bilancia. Veci by sa mali zlepšiť.

Vyšetrovanie OLAF-u trvá 18,9 mesiaca. Nie je to dlho?

Nie je to až tak dlho a dĺžka vyšetrovania v posledných rokoch klesá. Myslím si však, že ho už viac nedokážeme skrátiť. To je štandardný čas, ktorý si vyšetrovanie vyžaduje, ak chceme, aby bolo dobre urobené. Pracujeme na prípadoch z 28 krajín, ale tiež mimo EÚ, v mnohých jazykoch, študujeme viacero typov legislatívy. Samozrejme, čím kratšie to trvá, tým lepšie, ale musíte mať tiež čas na zbieranie dôkazov. Nemyslím si, že náš priemerný čas vyšetrovania až do publikácie záverov sa odlišuje od času, ktorý touto prácou strávia národní vyšetrovatelia.

Ako vyzerá práca vašich ľudí?

Robíme všetky druhy práce, ktorú môžete vidieť aj v iných typoch vyšetrovania. Skladá sa z práce od stola - zbieranie dát, informácií, práca s platenými databázami aj s otvorenými databázami. Vždy raz alebo viackrát navštevujeme ľudí, ktorí sú zapojení do podvodu, svedkov, chodíme do spoločností, firiem, prehľadávame dokumentáciu. Nepátrame len v krajine, ktorá je hlavným cieľom vyšetrovania - napríklad pre prípad podvodu, ktorý sa mohol stať na Slovensku, musíme urobiť inšpekciu vo firme v Nemecku či ísť do talianskeho prístavu a pýtať si od nich dokumenty. Musíme si naštudovať slovenskú legislatívu, ale aj zákony krajín, kam nás zavedú cesty vyšetrovania.

Utkvel vám v pamäti nejaký špeciálny prípad podvodu na Slovensku počas vášho mandátu?

Jednej košickej nemocnici sa udelili európske pokuty na základe záverov vyšetrovania OLAF-u. Išlo o zlyhanie v zákone o súťaži a vo verejnom obstarávaní. Prišli sme na nezrovnalosti v schéme subdodávateľov, ktorá bola zostrojená tak, aby umelo zvýšila ceny na medicínsky materiál. -Išlo im o nelegálne obohatenie. Vybrali sme tento prípad dokonca do našej výročnej správy za rok 2016, lebo tento podvod mal nadnárodný charakter. Išlo o typický prípad vyšetrovania pre OLAF, ale možno ťažký prípad na odhalenie pre národné orgány, pretože si vyžadoval vyšetrovanie mimo hraníc Slovenska.

Cítili ste niekedy počas svojej kariéry politické tlaky? Loby zo strany politikov alebo nátlak zo strany zamestnancov, úradníkov, poslancov Európskeho parlamentu, ktorých ste vyšetrovali?

Môžem konštatovať, že som šťastná osoba, lebo som politické tlaky na moju osobu nikdy nepocítil, či hovoríme o tlaku zo strany inštitúcie, alebo zo strany jedincov.

Prečo voláte verejné obstarávanie šampiónom podvodu? Prečo sa krajiny EÚ doteraz nenaučili robiť ho poriadne?

Verejné obstarávanie samo osebe je veľmi dobrý nástroj. Avšak proces, ktorý obsahuje - výber správnych dodávateľov -, je pravdepodobne najčastejším cieľom podvodníkov. Je cieľom podvodníkov, ktorí by radi zarobili ľahké peniaze, preto musíme byť veľmi obozretní. Európske pravidlá sú nastavené jasne, ale musia sa aj rešpektovať a dobre implementovať.

V ktorej oblasti máte najväčšie ťažkosti vyšetriť, čo sa stalo?

Ťažké oblasti sú tie, kde máme menej nástrojov vyšetrovať. Napríklad nám chýbajú nástroje, ktoré by vedeli odpovedať na nové výzvy vytvorené nehmotnosťou sveta finančných transakcií. Ak musíte sledovať toky peňazí, čo je hlavný nástroj akéhokoľvek vyšetrovania, je to ťažké. Stále pracujeme s nástrojmi, ktoré sme dostali v roku 1999. Svet sa však odvtedy značne zmenil, hlavne ak hovoríme o finančnom svete.

Je veľmi ťažké dokázať korupciu?

Veľmi ťažké. Je oveľa menej náročné nájsť dôkazy o chybách vo verejnom obstarávaní, čo už samo osebe upozorňuje na zločin alebo prinajmenšom to poukazuje na nezrovnalosti. Ak prídete na porušenie legislatívy o verejnom obstarávaní, máte podmienky na to, aby ste dostali zneužité peniaze naspäť. Je však oveľa zložitejšie dokázať, či tieto nezrovnalosti, odhalené v procese, ktorý chcel zvýhodniť istú firmu, vznikli ako dôsledok predchádzajúcej korupcie. Je to ťažké dokázať práve preto, že ťažko odsledovať toky peňazí. Čo je za „chybou“, ktorá mala za následok zvýhodnenie nejakej firmy, či ide o odovzdanie úplatku, by si vyžadovalo sledovanie peňazí medzi dvomi stranami a to nie je vždy jednoduché uskutočniť. Často sa stáva, že korupcia sa odohrá v inej krajine ako v tej, kde sa konalo verejné obstarávanie. A, navyše, úplatky sa zvyčajne nedávajú priamo úradníkom či verejným činiteľom, ktorí sa postarali o uprednostnenie niektorej firmy, ale schránkovým firmám. Vlastníkmi týchto schránkových firiem sú ďalšie firmy.

Sledujete vyjadrenia európskych lídrov o boji proti korupcii?

Áno, zvyčajne áno. Ale, samozrejme, nemôžem mať prehľad o všetkom, čo hovoria.

Zachytili ste vyjadrenia nášho premiéra Roberta Fica o boji proti korupcii?

Nehovorte mu to, možno by bol sklamaný, ale mohlo sa stať, že som si nevšimol, či niečo o tejto téme povedal a čo to bolo.

Aké zákony by mali prijať krajiny, ktoré myslia boj proti korupcii vážne?

Po prvé a najdôležitejšie - legislatíva v tejto oblasti by mala byť prijatá na medzinárodnom stupni. Pre mňa osobne je najdôležitejším opatrením transparentnosť finančného trhu, to znamená transparentnosť bankových transakcií. Po druhé, vyšetrovacie orgány by mali spolupracovať a byť prepojené. Po tretie, mala by sa prijať veľmi prísna legislatíva o vlastníctve firiem. Musí byť jasné, kto je skutočným vlastníkom firmy. Máme stále príliš veľa falošných či schránkových firiem, a teda je jasné, že mnohé spoločnosti vznikli preto, aby zakryli, kto je skutočným vlastníkom. Tieto firmy sú nástrojom na páchanie zločinov.

Vianočné tipy na darček