Porozumeli si: Predtým si spoluprácu s Ficom nevedela predstaviť, dnes sedí v jeho vláde.

VIDEO Žitňanská: Nevidím dôvod spochybňovať rozhodnutie ísť do vlády s Ficom

Nezaznamenala som nijaký emocionálny výbuch, hovorí o spolupráci s premiérom Lucia Žitňanská.

Bola tvárou boja proti korupcii. Ešte nedávno kritizovala vládu Roberta Fica a spoluprácu so Smerom si nevedela predstaviť. Dnes je všetko inak. Ministerka spravodlivosti LUCIA ŽITŇANSKÁ (52), ktorá odštartovala svoju politickú kariéru ako nominantka KDH, pokračovala ako členka SDKÚ-DS, sedí vo vláde Roberta Fica za stranu Most-Híd.

Rozhodovanie o vstupe do koalície so Smerom bolo pre ňu vraj veľmi ťažké. Prečo sa takto napokon rozhodla a ako sa vo vláde cíti, porozprávala redaktorke MARTINE RUTTKAYOVEJ.

Stotožnili ste sa už s tým, že sedíte vo vláde Roberta Fica?

Most-Híd a ja sme sa rozhodli, že ideme do tejto vlády, a je to rozhodnutie, ktoré nevidím dôvod spochybňovať.

Vy osobne ste nemali žiadne zábrany ísť do takejto vlády?

Rozhodovanie bolo ťažké nielen pre mňa osobne, ale pre všetkých členov Mostu vrátane jeho vedenia, pretože je to aj zmena politickej paradigmy. Je to istý zlom.

O vás sa hovorilo ako o osobe, ktorá spolu s Františkom Šebejom bude mať problém s vládou Roberta Fica. Čo vo vás prevážilo, že ste prekonali svoje politické názory?

Názory človek nemení len tak a ani ja som nezmenila názory. Mám stále tie isté hodnoty, ktoré som mala predtým. Toto je kompromis o vláde a vládnom programe, ktorý predstavuje to, na čom sa štyri politické strany dokázali dohodnúť. Dospeli sme k záveru, vzhľadom na to, čo sa nám podarilo presadiť do vládneho programu, že áno, do tejto vlády ideme. A, samozrejme, že rozhodnutie súvisí aj s tým, ako dopadli voľby a akú dobu žijeme.

Museli vás presviedčať?

Bola to dlhá a ťažká diskusia, zvažovali sme všetky plusy aj mínusy. Spravila som slobodné rozhodnutie a, ak to chcete počuť, tak cítim sa veľmi slobodná.

Ako to prijali vaši priatelia a rodina, ktorí vás vždy vnímali ako kritičku Roberta Fica?

Isteže nie všetci priatelia na to musia mať rovnaký pohľad. Ale moja rodina a významná časť mojich priateľov a známych, rovnako ako ja, s veľkou obavou vnímajú vývoj na slovenskej politickej scéne. S veľkou obavou museli reflektovať fakt, že máme extrémistickú stranu v parlamente a to je vážna vec. A treba povedať aj to, že politická scéna vyzerá dnes inak, ako pred desiatimi rokmi. Deliace čiary medzi politickými stranami nejdú tak ostro ako kedysi.

Predsa len vám blízke strany vás osobne počas rokovania o programovom vyhlásení vlády napádali a označovali za zradkyňu. Ako ste to prijali?

V prvom rade treba povedať, že mne blízke strany, teda SDKÚ ani KDH, už nie sú v parlamente.

Tak sa poopravím, pravicové strany, s ktorými ste spolupracovali v opozícii, vás takto označili.

Mne blízki kolegovia z pravicových politických strán ma nenapádali. Napádali nás skôr predsedovia týchto strán.

Hovorí sa, že aj Most-Híd, aj SNS mali problém s tým, aby Robert Kaliňák ostal na čele ministerstva vnútra.

Všeličo sa povedalo, ale ja som vždy na túto otázku odpovedala, že v koalícii ctím, že veci, ktoré sa povedali za stolom, majú ostať za stolom. Necítim potrebu vracať sa k nim.

Ako často mávate koaličné rady?

Vychádza mi to, že raz do mesiaca.

Chodíte tam aj vy alebo len Béla Bugár?

Ak je rozšírená, tak chodím aj ja, ak len predsedovia, tak iba Béla.

Rozumiete si s Robertom Ficom?

Je logické, že sa rozprávame a hľadáme riešenia.

Hádate sa?

Nezaznamenala som nejaký emocionálny výbuch.

Ako vnímate dnes svojho kolegu a predchodcu Daniela Lipšica, ktorý vedie vojnu s vládou?

Snažím sa nehodnotiť mojich kolegov. To, čo vnímam veľmi intenzívne, je, že politická diskusia je menej vecná, viac emocionálna, viac extrémna, viac agresívna. Nie je to môj žáner. Ja som sa vždy snažila o vecnú politiku, o vecnú komunikáciu a toho sa budem držať.

Nespôsobuje tento spôsob komunikácie práve to, že strany ako ĽS Naše Slovensko a Sme rodina len porastú?

Neprospieva to. Ale to zjavne nedokážem ovplyvniť. Robím si svoju prácu a snažím sa neodpovedať rovnakým tónom.

Máme tu prelomové spojenie ľavice s pravicou a tiež strany Most-Híd s SNS. Nemyslíte si, že keby k takémuto spojeniu došlo už dávnejšie, tak dnes nie je spoločnosť rozdelená tak, ako je?

Je to možné. Zjavne na to v minulosti nebol priestor. Oboje je na Slovensku nóvum. Najneočakávanejšie nóvum je spojenie strán Most-Híd a SNS v jednej koalícii a veľmi korektná komunikácia. Jedna čiara, ktorá delila spoločnosť na slovenskú a maďarskú, je dnes miernejšia, čo je veľmi dôležité pre zdravie tejto spoločnosti. Ale máme tu nové deliace čiary, ktoré so sebou prinášajú prvky nenávisti.

Máme tu prejavy extrémistických zoskupení a nemyslím len parlamentnú stranu ĽS Naše Slovensko, ale aj niektoré zoskupenia mimo parlamentu, ktoré sú ešte radikálnejšie. A druhá línia sú vyjadrenia na adresu migrantov. Pri niektorých takýchto vyjadreniach zo strany pána Kollára alebo pána Sulíka, ale aj pána premiéra vždy spozorniem.

Narážate na posledné vyjadrenia Roberta Fica na adresu moslimov?

Áno.

Hovorili ste s ním o tom?

Nie, nebola som s ním. Ale keď cítim niekde závan kolektívnej viny, vždy spozorniem, pretože história nás učí, že to vždy prinieslo nešťastie.

Robert Fico sa vrátil po operácii, zdá sa, ešte vo väčšej sile a s ešte väčšou nenávisťou voči svojim oponentom. Vnímate to aj vy?

Neviem. Vnímam, že opozično-koaličná komunikácia alebo komunikácia medzi niektorými reprezentantmi vlády a opozície je veľmi vyostrená.

Nepripomína to tak trochu roky Vladimíra Mečiara, keď bojovali opoziční poslanci proti Mečiarovi ako proti zlu?

Áno, je to spôsob komunikácie, ktorá mne nie je vlastná. A som presvedčená o tom, že ničomu to neprospieva. Vidím ako veľkú výzvu pre dnešnú opozíciu, aby dokázala za nasledujúce štyri roky vytvoriť pozitívnejšiu alternatívu vládnutia, ako sa to podarilo nám v opozícii. Koniec koncov, sme tu dnes aj preto, že tu bola vláda jednej strany bez korekcií, a na druhej strane, my v opozícii sme nepostavili uveriteľnú alternatívu. Potom to takto dopadlo vo voľbách.

V opozícii ste kritizovali vládu Roberta Fica, upozorňovali ste na porušovanie zákona, na korupciu, na problémy vo verejnom obstarávaní. Dnes to vidíte inak?

Stojím si za všetkým, čo som povedala. Myslím si, že tam, kde sme sa vyjadrovali, to bolo opodstatnené. Samozrejme, že prioritnou úlohou opozície je kontrolovať vládu a, samozrejme, že opozícia si chce vybudovať pozíciu, aby lepšie uspela vo voľbách, takže miera ofenzívnosti aj ideológie je potrebná.

Nemáte pocit, že dnes v tom boji ide viac o nenávisť ako o ideológiu?

Z nenávisti ešte nikdy nič dobré nevzišlo. Z nenávisti ešte nevzišla dobrá politika, ktorá by priniesla riešenia. Samozrejme, že v záujme zachovania koalície je spôsob komunikácie s partnermi iný ako s vládou, ako keď ste v opozícii.

Preto, aby koalícia mohla fungovať, je dôležité dodržiavať pravidlá a hovoriť si veci za rokovacím stolom a nie do médií. Mimochodom, zrejme jedným z dôvodov nie celkom úspešného vládnutia vlády Ivety Radičovej bolo aj to, že koaličné strany sa častejšie vyjadrovali cez médiá a až potom na koaličnej rade.

Robert Fico nedávno zaútočil na tretí sektor aj na iniciatívu Štrngám za zmenu, pod ktorú ste sa podpísali aj vy. Ako ste prijali tieto jeho slová?

Most-Híd, ale aj ja osobne máme iný postoj k tretiemu sektoru a k mimovládnym organizáciám. Som presvedčená, že majú svoje miesto v demokratickej spoločnosti. Most-Híd podpísal iniciatívu Štrngám za zmenu. Riešenia boli v mnohom podobné ako v programe Mostu-Híd. Mnohé z týchto riešení sú premietnuté v programovom vyhlásení vlády a mnohé z týchto riešení budem prinášať na stôl v podobe zákonov.

Práve preto sa pýtam, ako si vysvetľujete kritiku premiéra.

Ako som povedala. Sú otázky, o ktorých si myslím niečo iné.

Aj ste mu to povedali?

Nerozprávala som sa s ním o tom.

Budete sa s ním o tom baviť?

Je to možné, ale toto nie sú veci, ktoré je namieste odkazovať si cez médiá.

Prehnal to s kritikou tretieho sektora?

Opakujem, to nie je žáner mojej komunikácie - ja si myslím niečo iné.

Vláda Roberta Fica už prijala dva protischránkové zákony. Bude už plánovaný tretí naozaj protischránkový zákon?

Bude protischránkový.

Bude napĺňať podstatu takéhoto zákona, teda, aby schránkové firmy nezarábali na štáte?

Je dôležité jednoznačne si povedať, aké sú reálne očakávania od tohto zákona.

Čo teda?

Protischránkový zákon, ktorý pripravujeme, by sa mal týkať všetkých verejných zdrojov. Je otázka, či tam nemá byť nejaká spodná hranica.

Myslíte cenu?

Myslím hodnotu zákazky, aby sme pri malých zákazkách neznásobovali byrokraciu. Bude to konštrukt verejného registra, do ktorého sa budú zapisovať koneční užívatelia výhod. To, čo potrebujeme dostať na vyššiu úroveň, je kvalita údajov, ktoré sa budú zapisovať do tohto registra, aby sa zvýšila miera dôveryhodnosti toho, že ten, kto je zapísaný ako konečný užívateľ výhod, ním naozaj je.

Znamená to, že verejnosť už bude vidieť skutočných vlastníkov firiem?

Áno, bude. Teraz treba dosiahnuť to, aby to boli pravdivé údaje.

Ako to chcete dosiahnuť?

Chceme zaviesť isté mechanizmy kontroly, respektíve vyššej zodpovednosti tých, ktorí tieto údaje do registra uvedú, za to, že údaje budú pravdivé. Bude to spojené so sankciami, ktoré sú naozaj citeľné.

Znamená to, že pôjde o vysoké pokuty?

Musia to byť nielen pokuty, ale aj odňatie majetku, ktorý sa získal na základe toho, že sa subjekt dostal do nejakého kontraktu so štátom a klamal pritom.

Kto to bude kontrolovať?

Ten, kto to bude registrovať. Dnes sme v procese tvorby. Dnes riešime, kto bude viesť register. Úrad pre verejné obstarávanie by to už nemal byť, pretože zákon sa bude vzťahovať na všetky verejné zdroje. Ale nechcem predbiehať.

Ak niekto bude klamať a príde sa mu na to, bude už odpísaný z ďalších zákaziek?

Úvaha, že by mal byť zapísaný na základe toho v registri diskvalifikovaných osôb na nejaké obdobie, je dobrá a pracujeme s tým.

Kedy by mal byť zákon hotový?

Pracujeme tak, aby v lete mohlo byť pripomienkové konanie a na jeseň bol v parlamente. Chcela by som, aby bol účinný od 1. januára 2017.

Ako hodnotíte činnosť Generálnej prokuratúry ako ministerka spravodlivosti?

Podľa toho, na čo sa pýtate.

Je politicky nezávislá? Keďže opozícia, keď ste boli jej členkou, jej vyčítala, že nekoná v politických kauzách a že Jaromír Čižnár je spolužiak Roberta Fica.

Strana Most-Híd mala vo svojom programe, že treba otvoriť diskusiu na tému, aká má byť systémová zmena postavenia prokuratúry. Diskusia sa niekde na pozadí deje možno dvadsať rokov a stále sa pohybujeme v tom istom modeli.

K dohode, či ideme cestou štátneho zastupiteľstva, alebo iným modelom, sme sa nedostali. Treba povedať, že o takomto niečom neexistuje spoločná predstava ani vo vláde, ani v parlamente. Keď sa ma pýtate na hodnotenie, môžem povedať, že prokuratúra je samostatná inštitúcia.

Ale generálneho prokurátora volia politici.

Áno, volia ho politici.

Tak potom vždy tam bude niekto, kto bude poslúchať tých, ktorí ho dosadili.

Je to otázka nastavenia. Dnes to máme nastavené tak, že máme dlhšie, ale jedno funkčné obdobie, a to je to, čo by malo zabezpečiť nezávislosť.

Hovoríte o vyššej kontrole. Ako?

Hovorím o vyššej verejnej kontrole.

Ako možno odkontrolovať rozhodovanie prokuratúry?

Maximálnou možnou transparentnosťou. Pod kontrolou musia byť vyšetrovatelia aj prokurátori a musia byť schopní odpovedať na otázky, ktoré kladiete aj vy.

Považujete tieto inštitúcie za nezávislé?

Mali by sme si k tomu povedať, že narábame so slovom nezávislé veľmi voľne. To, čo potrebujeme dosiahnuť, je, aby neboli politicky ovplyvňovaní prokurátori ani vyšetrovatelia pri posudzovaní v jednotlivých prípadoch.

Verejnosťou otriasla kauza odobratia chlapca Marca, do ktorej bol zainteresovaný vyšší súdny úradník. Práve vy, keď ste boli ministerkou, ste zmenili zákon tak, že pri odoberaní má byť okrem kolíznej opatrovníčky prítomný vyšší súdny úradník alebo sudca. Nepodcenili ste vyškolenie týchto ľudí?

Nikdy nie je dosť tréningu. To, nad čím sa musíme zamyslieť, je nielen početnosť školení, ale aj spôsob týchto školení.

Kto ich vykonáva?

Justičná akadémia a ministerstvo spravodlivosti - konkrétne pracovníci, ktorí sa tomu venujú, robia pravidelné porady so sudcami, ktorí sa s tým stretávajú.

Ako si potom vysvetľujete zlyhanie vyššieho súdneho úradníka v tomto prípade?

Veľmi jednoducho. Robil to prvýkrát v živote a predpokladám, že nemal riadny tréning ani vyškolenie.

Ako sa to mohlo stať?

Preto opatrenia ako špecializácia a riadny tréning nielen vedomostí, ale aj zručností. Špecializácia na menších súdoch vždy bude veľký problém, takže by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, či tieto úkony budú robiť do budúcnosti všetky súdy, alebo akým spôsobom zabezpečiť to, aby to robili ľudia, ktorí sú na to vyškolení.

Urobíte zoznam takých ľudí?

Budeme sa o tom rozprávať. Budeme mať poradu s predsedami okresných a krajských súdov a bude to téma. Máme v legislatívnom procese novú vyhlášku, ktorá upravuje výkon rozhodnutí pri maloletých. Diskutujeme napríklad aj o tom, či dieťa potrebuje zástupcu na súde. A o mnohých ďalších veciach.

Čo hovoríte na to, že bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin obvinil ministra vnútra Kaliňáka, že na neho chcel spáchať atentát?

Keď dovolíte, nehodnotím to, ani nekomentujem.

Ale odohralo sa to v budove Najvyššieho súdu. Vy ste videli ministra vnútra pohybovať sa v týchto priestoroch so skrutkovačom v ruke?

Nehodnotím, nekomentujem a nebudem sa vyjadrovať k celej tejto téme.

Pozrite si video:

Je podľa vás normálne, že si so sudcom, ktorý vydal rozhodnutie, že inšpekcie ministerstva vnútra sú protizákonné, nikto nevie rady?

Ale existuje stanovisko kolégia, takže mám pocit, že Najvyšší súd si v tomto prípade vedel rady a ustálil právne názory na túto otázku.

Ale vďaka rozhodnutiu sudcu Štefana Harabina sa mohli na slobodu dostať osoby trestne stíhané práve vďaka úkonom inšpekcie ministerstva vnútra.

Bola to nešťastná situácia. Bolo ju treba vyriešiť a Najvyšší súd ju vyriešil stanoviskom kolégia.

Vy sa nechcete vyjadrovať, ale ste ministerka spravodlivosti a Štefan Harabin je sudca.

Práve preto, že som ministerka spravodlivosti, nemám potrebu vyjadrovať sa k vyjadreniam Štefana Harabina.


VIDEO Plus 7 Dní