Veronika nemá voľného času veľa. S manželom rada chodieva do prírody.

Veronika Velez-Zuzulová v tom má jasno: Deti alebo lyžovanie?

Aj o rodine, deťoch a štrikovaní sa Plus 7 DNÍ rozprával s najlepšiou slovenskou slalomárkou Veronikou Velez-Zuzulovou.

Pred piatimi rokmi sa rozhodla odísť do Francúzska. Pred dvoma rokmi po ťažkom zranení kolena takmer ukončila kariéru. Teraz sa opäť štverá po slalomárskom rebríčku nahor.

VERONIKA VELEZ-ZUZULOVÁ (30) sa v nedeľu v slovinskom Maribore po vyše dvojročnom čakaní postavila v pretekoch Svetového pohára znovu na stupeň víťazov, keď prehrala iba s úradujúcou majsterkou sveta Američankou Mikaelou Shiffrinovou. Pred sebou má ešte veľa lyžiarskych výziev. Zhováral sa s ňou DANIEL ŠARGA.

Čakali ste, že to bude v Maribore až také dobré?

Išla som do pretekov s tým, že zabojujem o medailové umiestnenie. Bola som povzbudená aj štvrtým miestom na nedávnych majstrovstvách sveta v Amerike. Po prvom kole som bola ôsma, ale v tom druhom som ukázala, že sa môžem porovnávať s najlepšími. Mám veľkú radosť z druhého miesta, momentálne cítim pohodu a chcem sa naďalej zlepšovať.

Pohoda sa vám však dlho vyhýbala. Pred rokom a pol ste si v príprave zranili koleno a po operácii vynechali celú sezónu. Bolo náročné vrátiť sa späť?

A ešte ako! Bol to najťažší rok v kariére. Moja prvá reakcia po zranení bola - končím s lyžovaním! S neúčasťou na zimných olympijských hrách v Soči som sa ako-tak zmierila, lyžovanie nie je len o jedných pretekoch. Rehabilitácia však nemala jednoduchý priebeh, aj preto, že som sa dala operovať až na druhýkrát.

Keď som sa potom prvý raz postavila na lyže, neverila som, že sa dokážem vrátiť taká silná ako predtým. Aj keď do novín som hovorila, že áno. Nemohla som predsa povedať, že sa necítim dobre a mám obavy. Musela som byť trpezlivá, čo vôbec nie som.

Začali ste trénovať s Francúzkami. Bola to pozitívna zmena?

Inú možnosť som vlastne nemala, lebo svoj tím by som si nevedela zabezpečiť. Prvé dva lyžiarske kempy som každý deň preplakala. Bola som v kolektíve dievčat, ktoré boli zvyknuté fungovať spolu, ale nie so mnou. Snažila som sa vždy zobrať od nich to dobré, nevzdávať sa, ale nebolo to jednoduché. Aj manžel Romain mal z toho neraz slzy v očiach.

Môže práve Romain za váš odchod zo Slovenska?

Nie tak celkom. Pred piatimi rokmi som sa ocitla na športovej križovatke, nedarilo sa mi, potrebovala som zmenu. Vymenila som kondičného trénera a odišla som do Francúzka. Potom prišiel do môjho života Romain. Zobrali sme sa a žijeme v Annecy, keďže on je Francúz. Má to pre mňa aj z lyžiarskeho pohľadu veľa pozitívnych stránok.

Je Romain pre vás aj z pohľadu kariéry najdôležitejší človek?

Veľmi mi pomohol ďalej napredovať. Nie je však dôležitejší ako otec. Ocino ma trénuje dlhé roky a pozná ma najlepšie. Keby som nemala ich dvoch, neviem, či by som ešte lyžovala. Cítim u nich stopercentnú podporu a to nemajú všetky dievčatá vo Svetovom pohári.

Neviem, či niekto dokáže viac podporiť, keď sa nedarí, ako manžel a otec. Veľmi mi to pomáha, som senzitívny človek, potrebujem mať okolo seba ľudí, ktorí ma chápu. Keby som mala extra trénera, ale nemohla by som sa s ním ľudsky porozprávať, určite by mi to nepomohlo.

Aj počas zranenia sme trávili najviac času spolu, aj sme si všetci poplakali, keď to bolo treba. Toto všetko by som chcela podrobnejšie opísať vo svojej knihe, ktorú pripravujem po skončení kariéry.

Kde ste viac doma - na Slovensku alebo už vo Francúzsku?

Slovensko bude určite vždy môj domov a z kultúrnej stránky je mi bližšie ako Francúzsko. Tam však mám manžela, dobré podmienky na tréning a postupne si budujem ďalšie zázemie. Spoznala som už aj pár dievčat zo Slovenska, s ktorými sa môžem baviť o bežných veciach, nie o lyžovaní.

Napríklad taká Majka, stretávame sa od minulého roka. Je to Slovenka, ktorá žije tak ako ja v Annecy a pracuje vo švajčiarskej Ženeve, kúsok odtiaľ. Od Vianoc sme sa nevideli, už sa na ňu teším. Samozrejme, teraz, keď už ovládam reč, život mám jednoduchší. Francúzi si potrpia na svoj jazyk.

Už sa vám aj sníva po francúzsky?

Peťa Vlhová, s ktorou bývam počas pretekov na izbe, mi počas nedávnych majstrovstiev sveta v Beaver Creeku povedala, že som zo sna hovorila po francúzsky. Keď zasa prídem po týždni strávenom na Slovensku do Francúzska, manžel mipripomenie, že mu hovorím zo sna po slovensky. Do toho príde ešte občas angličtina. Je to taký mišmaš.

Koľko času trávite na Slovensku?

Snažím sa prísť vždy, keď mám voľno. Vlani toho bolo málo, keďže operáciu kolena aj následnú rehabilitáciu som absolvovala kompletne vo Francúzsku. Ubíjalo ma, keď som musela robiť celé týždne tie isté monotónne cvičenia a doma na Slovensku ma čakala mamina so sestrou, za ktorými som nemohla vycestovať.

Čo robíte, keď práve nelyžujete?

Nemám veľa voľného času. Spoločenské akcie, divadlo, plesy, k tomu nemám vzťah. S manželom sme boli spolu asi len raz v kine. Keďže však bývame v horách a pri jazere, radi chodievame do prírody so psom. V lete často využívam kolieskové korčule a s Romainom si radi zahráme tenis. Nie vždy sa to skončí dobre, lebo obaja neradi prehrávame.

A čo voľný čas na pretekoch a sústredeniach?

Vtedy si rada pozriem tenis v televízii, keď práve dávajú nejaký zápas. Rada tiež čítam, ale v poslednom čase som prepadla štrikovaniu.

Kto vás k tejto užitočnej zábavke priviedol?

Štrikovať ma naučila moja svokra a som jej vďačná. Považujem to za obrovský relax. Keď štrikujem, nemyslím na nič, len na tie svoje očká. Aj v Maribore pred pretekmi som štrikovala celé poobedie a večer.

Máte aj odberateľov svojich výtvorov? Sestrinmu synovi, ktorý bude mať pol roka, som toho už urobila dosť. Petre Vlhovej som uštrikovala sveter, ktorý som jej dala nedávno v Amerike, a teraz štrikujem ďalší pre seba.

Čo dovolenka? Kde si dokážete dobre oddýchnuť?

Je to rôzne. Boli sme s manželom pri mori, na tenisovom Roland Garros v Paríži či po talianskych pamiatkach. Po tejto sezóne však nechcem ísť s Romainom na dovolenku k moru, ale na lyže ako obyčajní turisti. Zalyžovať si len tak a potom poobede skočiť niekam do bazéna, ísť na masáž a nemyslieť pri tom na to, že ráno vstávam na tréning či preteky.

Dosť dlho ste to na najväčších pretekoch ťahali sama zo Slovenska, teraz máte o jedenásť rokov mladšiu parťáčku Petru Vlhovú. Ako si rozumiete?

Som veľmi rada, že už nie som na pretekoch sama, pomáha to jednej aj druhej. Predtým som bývala počas súťaží s manželom, teraz som s Peťou. Oceňujem, že sme dve, snažím sa jej pomáhať svojimi skúsenosťami. Bola by som rada, ak by v budúcnosti nadviazala na moje výsledky.

V lete budete mať tridsaťjeden rokov. Dokedy to ešte na svahoch chcete potiahnuť?

Povedala som si, že keď ma lyžovanie prestane baviť, skončím. Celý tento rok mi však dodal chuť do ďalšieho tréningu tým, že bol taký nesmierne náročný. Chcela by som absolvovať ešte jedny majstrovstvá sveta, Svätý Móric v roku 2017 je teda reálny, a potom sa uvidí. Nevylučujem ani ďalšie zimné olympijské hry, ktoré budú v juhokórejskom Pchjongčchangu v roku 2018.

Potom príde čas na deti?

Chcem deti, ale ešte na ne nie som pripravená. Momentálne prežívam situácie, ktoré sa nedajú odložiť tak ako deti. Tie sa dajú porodiť aj v tridsiatich troch či tridsiatich štyroch rokoch.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].