Pavel Haulík: Fico už nič veľké v politike nedokáže a z Kisku by bol taký Gašparovič.

Z premiéra Fica už bude len bezzubý lev, myslí si sociológ Pavel Haulík

Bez ohľadu na výsledok prezidentských volieb má Robert Fico svoje najlepšie dni v politike už zrátané. Prečítajte si, čo mu predpovedá sociológ.

Tieto voľby nie sú ani tak o prezidentovi ako o ďalšom vývoji slovenskej politickej scény, ktorú jednoznačne čakajú veľké zmeny, tvrdí dlhoročný analytik politického diania na Slovensku.

Je presvedčený, že Fico by dnes v prezidentskom súboji vyhral, ak by v minulosti podržal Radičovej vládu a kandidoval ako opozičný politik. V momentálnej situácii dávajú prieskumy väčšiu šancu na výhru Kiskovi. Sociológ PAVEL HAULÍK (62) je riaditeľom agentúry MVK. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Kto je favoritom druhého kola?

Podľa posledného prieskumu, ktorý sme robili, by v druhom kole zvíťazil Andrej Kiska so ziskom 53 percent nad Robertom Ficom s výsledkom 47 percent. Ficova rezerva sú len voliči, ktorí k urnám neprišli. Volebná účasť bola pomerne nízka.

Kto sú tí voliči, ktorí neprišli?

Jednoznačne voliči Smeru. Dva týždne pred voľbami sme premiérovi namerali v prieskume podporu 38 percent. To nebola chyba. Je to vyjadrenie aktuálnej podpory Smeru. Druhá vec však je dostať svojich sympatizantov aj k volebným urnám, a to sa evidentne Ficovi nepodarilo.

Je to podobný príbeh ako prezidentská kandidatúra Eduarda Kukana v roku 2004, ktorého voliči neprišli, pretože si odkladali hlasovanie na druhé kolo. Svoju úlohu pri Ficovom výsledku zohralo aj to, že voliči ho predsa len chcú radšej vidieť v premiérskom kresle ako v Prezidentskom paláci. Snažil sa ich presvedčiť, ale evidentne sa mu to veľmi nepodarilo.

Myslíte, že Fico si správne uvedomil, že prezidentské voľby sú jeho posledná šanca, pretože jeho popularita už bude iba klesať?

Ak si to naozaj uvedomil, tak je to jeho plus, ale v tom prípade si to celé zle naplánoval. Oveľa väčšie šance na výhru by dnes mal ako opozičný politik. Práve teraz by sa končila Radičovej vláda, ktorá by už po štyroch rokoch neustálych hádok bola totálne zdiskreditovaná. Fico ju v roku 2012 nemal položiť, veď už v tom čase musel vedieť, že chce kandidovať na prezidenta. To bola taktická chyba.

Tá vláda predsa padla sama na vlastných vnútorných rozporoch, Fico sa len prizeral.

Iste, ale keby ju chcel udržať, tak mohol iba naznačiť, že Smer zabezpečí hlasy na podporu eurovalu, ako to urobili v Nemecku sociálni demokrati. Ak chcel byť prezidentom, tak mal Radičovej vláde pomôcť prežiť.

Nezohralo svoju úlohu aj nevľúdne veterné počasie?

Zrejme áno, slabo motivovaní voliči Smeru si asi povedali, že veď v prvom kole aj tak o nič nejde, prípadne by Fica stále najradšej mali v úlohe premiéra, a tak zostali doma. Mimochodom, ak by Fico pri ohlásení prezidentskej kandidatúry zároveň podal demisiu, toto lavírovanie voličov medzi dvoma možnosťami by už nebolo možné a opäť by si zvýšil šance na úspech.

Aký potenciál má teraz Fico motivovať svojich voličov a nabaliť aj ďalších?

Veľkú šancu nemá, keď sa pozrieme na čísla z prieskumov. Kisku by v druhom kole volili prakticky všetci voliči strán Most-Híd, SDKÚ a SaS. Podporu by získal aj od viac ako 80 percent voličov SMK, NOVA, KDH a dokonca aj kotlebovcov. Fico sa môže spoľahnúť jedine na voličov Smeru, ktorí zostali doma. Medzi nimi ho ako favorita v druhom kole označilo 93 percent opýtaných. Voľbou by bol aj zhruba pre 30 percent nezaradených voličov v zmysle parlamentných volieb a zopár kresťanských demokratov.

Kiska má veľmi nespoľahlivých voličov, sú to najmä priaznivci OĽaNO. Môže sa automaticky spoľahnúť, že prídu a spolu s nimi aj voliči neúspešných kandidátov?

Určite to nebude automatické. Musí viesť veľmi intenzívnu kampaň a presvedčiť váhajúcich o tom, že je tá správna voľba. To už vlastne začal robiť, keď na záver volebnej noci zablahoželal Procházkovi k dobrému výsledku.

Smer získal v parlamentných voľbách pred dvomi rokmi neuveriteľných 44 percent, jeho predseda dnes iba 28 percent. Nestalo sa predsa len niečo za tie dva roky?

Fakt je, že spokojnosť so Smerom klesá, ale na jeho preferenciách sa to až tak veľmi neodráža, pretože voličom stále chýba alternatíva. Prieskumy ukazujú, že zhruba polovica tých, čo volili Smer, nie je spokojná s povolebným vývojom. Výkon vlády vnímajú veľmi zle, nepáči sa im, ako zvláda problémy s nezamestnanosťou, so zdravotníctvom či s justíciou. Neznamená to ešte, že by volili niekoho iného, ale narastá medzi nimi frustrácia.

Ak nemajú alternatívu, nemôžu rozšíriť rady nevoličov?

Je to možné. Tieto voľby neboli o prezidentovi, ale o tom, ako sa bude ďalej vyvíjať slovenská politická scéna. Máme silné signály o tom, že o chvíľu sa na scéne objavia nové projekty. Staré politické strany sú opotrebované a nedokážu sa vnútorne obrodiť. Ich čas sa skončil.

Narážate na žalostný výsledok Pavla Hrušovského?

Aj to. Hrušovského výsledok je naozaj prekvapujúci. Taký debakel som skutočne nečakal, pretože voliči KDH tých osem- -desať percent vždy garantujú. Značnú časť z nich získal na svoju stranu Rado Procházka a aj preto si myslím, že sa objaví nejaký nový projekt.

Nepoškodila Hrušovskému aj dohoda so Smerom o ústavných zmenách?

Určite áno. V podstate sadol Ficovi na lep a ukázalo sa, že na to doplatil.

Prečo vlastne, keď medzi voličmi Smeru a KDH sú najväčšie prieniky?

Ich prienik je hodnotový. Priaznivci Smeru i KDH sú svorne ľavicoví konzervatívci. Páči sa im silná úloha štátu, istoty, ale odmietajú liberálny koncept osobných slobôd. Potrebujú autority, imponujú im silní vodcovia, ktorí ich chránia. To však neznamená, že tieto dve voličské skupiny sú zameniteľné. Okrem hodnôt sú tu aj tradície, história ich strán a tam už sú veľké rozdiely. Ich prípadné spojenectvo by bolo stráviteľné, ale určite by to trvalo dlhšie.

Urobil výsledok 21 percent z Radoslava Procházku nového lídra pravice?

To bude závisieť od toho, ako sa ďalej rozhodne. Z jeho vystupovania usudzujem, že týmito voľbami nekončí a bude sa snažiť výsledok zužitkovať na vytvorenie novej strany, zrejme modernej kresťanskodemokratickej strany. Za istých okolností by sa mohol stať lídrom pravice.

O to sa predsa snaží už dlhodobo, ale zdá sa, že nie je tímový hráč, ostatní ho vnímajú ako príliš silného individualistu a nemajú chuť s ním spolupracovať. Má predpoklady lídra, ktorý spojí pravicu?

To sa ukáže. Je natoľko inteligentný, že by si mohol uvedomiť svoje nedostatky a eliminovať ich. Prezidentská kampaň pre neho mohla byť cennou skúsenosťou, aby pochopil, že potrebuje partnerov. Nemusia to však byť žiadni starí politici. Slovensko potrebuje politickú generačnú obmenu, nových ľudí.

Môže byť takým novým človekom Iveta Radičová, o ktorej sa špekuluje, že by mohla ísť do projektu s Procházkom?

To nie. Ona premrhala svoju šancu vdýchnuť pravici nový život. Osobnostne na to nemala, bála sa pustiť do priameho súboja s Dzurindom o predsednícke kreslo SDKÚ, nezvládala mocenské zákulisné ťahy. Radičová je typ akademického politika, ktorý nemá ostré lakte, a bez toho sa v politike nepresadí.

Pohorela ako predsedníčka vlády, čo je najťažšia úloha, ale nemohla by byť efektívna ako stranícka dvojka, autorita, tvár strany?

Dokázala by nejaké hlasy pritiahnuť, ale neverím v jej úspech v straníckej politike. Ak by však dnes kandidovala na prezidentku, tak by určite bez problémov vyhrala. Je pre mňa nepochopiteľné, že do toho súboja išla v roku 2009, keď nemala šancu vyhrať, a dnes, keď by to mala ako na podnose, do toho nešla. Je jasné, že nemá politický inštinkt, a to je dôležitá vlastnosť v politike.

Prečo by to v týchto voľbách bolo iné ako v roku 2009?

V tom čase bol Smer absolútne na vzostupe, pretože sa ešte naplno neprejavovali známky hospodárskej krízy. Vtedy nebol taký dopyt po zmene, nemali sme vládu jednej strany a Gašparovič nikomu neprekážal. S podporou Smeru to hravo vyhral.

Radičová v prezidentských voľbách získala v prvom kole 38 a v druhom 44 percent, ale SDKÚ pod jej líderstvom o rok neskôr v parlamentných voľbách dostala len 15 percent, čo bolo sklamanie. Nemôže sa to isté stať aj Procházkovi, ak založí novú stranu?

Prezidentské a parlamentné voľby sa nikdy nedajú porovnávať, keďže prvé sú väčšinové a druhé pomerné. Preto ani Procházka sa automaticky nemôže spoliehať, že rovnako dobrý výsledok urobí aj v parlamentných voľbách.

Aktuálny zisk 21 percent môže použiť len ako odrazový mostík, dôkaz, že ho treba brať vážne, že nie je len nejaký marketingový produkt zmanipulovaných prieskumov. Ak prekoná svoj hendikep sólo hráča a obklopí sa správnymi ľuďmi, s ktorými dokáže spolupracovať v jednej strane, jeho preferencie sa môžu začať nabaľovať.

Musia to byť noví ľudia alebo aj niekto známy, povedzme Lipšicova NOVA?

Spojenie s Lipšicom by bol dobrý ťah, ale na to treba dvoch a obávam sa, že v tomto prípade nie je záujem ani z jednej strany. Skôr si myslím, že pozbiera nejakých nespokojných parlamentných poslancov, ktorí sú známi aj v médiách. Zrejme pôjde o ľudí strednej generácie, pretože starší sú už z hry.

Jeden môj známy zisťoval medzi vysokoškolákmi znalosť mena Milana Kňažka a prekvapene zistil, že ho vôbec nepoznali. Pre nich je muž novembra 1989 rovnako stará záležitosť ako hrdinovia stredoveku. Slovenská politika dnes potrebuje generačnú výmenu, ktorú môžu priniesť iba ľudia stredného veku, ktorí nie sú zaťažení žiadnymi škandálmi, pôsobili aj v zahraničí, sú vzdelaní a môžu ponúknuť reálnu zmenu.

Čo by znamenala Ficova prehra v druhom kole?

Je jasné, že si nechal zadné vrátka, keďže nepodal pred kandidatúrou demisiu. Avšak bez ohľadu na výsledok volieb je jasné, že Fico v politike končí. Nie síce hneď, ale som si istý, že v politike už nič veľké nedokáže. Ak vyhrá, bude dožívať v Prezidentskom paláci, ak prehrá, potiahne ešte dva roky ako premiér, ale to už pôjde iba dole kopcom.

V jednom rozhovore naznačil, že má ešte veľké ambície a po dvoch volebných obdobiach v Prezidentskom paláci by sa ešte mohol vrátiť ako premiér, podobne ako Putin.

Neverím tomu. Kandiduje na prezidenta, pretože je unavený a už ho to nebaví. To je ako s nezamestnaným - keď je doma dva mesiace, tak ešte veľmi chce pracovať, ale keď je mimo dva roky, tak už nič robiť nevie a ani sa mu nechce. To by hrozilo aj Ficovi vo funkcii prezidenta. Podľa mňa už vyčerpal svoje mocenské ambície a prezidentská funkcia to mala iba spečatiť.

Už nemá na to, aby riešil dnešné problémy Slovenska, a vidieť to. Bol dobrý v mocenských hrách, vedel, s kým a ako, ale nevie riešiť reálne problémy tejto spoločnosti a ani sa o to nepokúša. Ak naozaj prehrá a vráti sa do premiérskeho kresla, už to bude len bezzubý lev, ktorý bude slabučko hryzkať.

Čo by čakalo jeho vládu, ak by na jej čele bol taký bezzubý lev?

Nikto nemá teraz chuť na predčasné voľby, takže predpokladám, že tie dva roky by to ešte potiahol a potom by sa po voľbách možno ešte pokúsil zostaviť nejakú koaličnú vládu s KDH, ale o tom je naozaj ešte predčasné špekulovať. Možno sa nájde v Smere nejaký vyzývateľ Fica v boji o predsednícke kreslo, ale to by musel mať aj nejaký zmysluplný program, a tam je najväčšia slabina Smeru. Žiadny efektívny program nemá.

Ak by Fico vyhral, mohol by fungovať ako nadstranícky prezident, ktorý spája rozhádané politické strany?

Veľmi o tom pochybujem. To nie je poloha, ktorá by bola kompatibilná s jeho osobnosťou. On je bojovník, stále musí s niekym súťažiť a robiť kľuky. Prezident by mal byť človek konsenzu a ten Fico v sebe nemá.

Nenastal by v prípade jeho zvolenia rozvrat v Smere?

Nedá sa to vylúčiť, pretože v tej chvíli by vyplávali na povrch všetky problémy Smeru, ktorý ani zďaleka nie je taký jednoliaty a pevný, ako sa Fico snaží verejnosť presvedčiť. On je ako stredový kameň na vrchole klenby. Kým tam je, celá stavba drží pokope. Ak ho vyberiete, tak sa zrúti. Nebolo by to hneď, ale určite by sa v tej chvíli začalo odpočítavanie. Jeho nástupca by tiež bol vo veľmi nezávideniahodnej situácii, pretože Ficova vláda za dva roky nijako nepohla s akútnymi spoločensko-ekonomickými problémami krajiny.

Ak by sa stal prezidentom Kiska, človek bez politickej minulosti, bol by dostatočnou autoritou, aby spájal a riešil problémy politickej scény?

O tom silne pochybujem. Myslím si, že z neho by bol taký Gašparovič. Možno ho podceňujem a ešte prekvapí, ale na takúto vysokú pozíciu sa človek nemôže prísť učiť, o čom je politika.

Na druhej strane, nie je to ani vládny post s veľkou zodpovednosťou a nárokmi na odbornosť.

Ale je to o tom, aké silné pozadie, povesť, vzťahy má prezident, čo vie o fungovaní politiky, o tom, čo sa dá a čo nie. To sa nedá naštudovať z ústavy. Hlava štátu funguje ako taký požiarnik. Pokým nehorí, tak ho nepotrebujeme, ale keď už vypukne požiar, jeho úloha je kľúčová.

Nie je rozhodujúca osobnosť človeka a nie jeho minulé funkcie?

Dobrý prezident určite vystupuje aj z pozície váhy svojej osobnosti, ale obávam sa, že Kiska takou osobnosťou nie je. Aspoň zatiaľ o tom nepresvedčil. Väčšinou hovorí len to, čo ho naučili jeho poradcovia. Na 80 percent je iba marketingový produkt. Nemám pocit, že by spoločnosť vyslovene prahla po jeho službách v Prezidentskom paláci.

Ak by bol Kiska prezident, mal by príklon k súčasnej opozícii, voči ktorej sa tiež vymedzoval?

Dnes je ťažké vôbec definovať opozíciu. SDKÚ a Most bojujú o prežitie, KDH živorí, SaS už ten boj pomaly prehráva. OĽaNO nie je štandardná strana, s ktorou by sa dalo počítať v akomkoľvek zmysluplnom projekte, NOVA bola zaujímavý projekt, ktorý však ustrnul a zrejme nemá pokračovanie. Opozícia v podstate neexistuje, tak by sa vlastne ani nemal ku komu prikláňať. Možno by mohol pomôcť pri vzniku novej opozičnej sily, ale na to by musel mať dostatočné skúsenosti a autoritu. To, bohužiaľ, nie je Kiskov prípad.

Ak by prehral, má potenciál založiť vlastnú stranu a uspieť v parlamentných voľbách?

Určite by sa o to pokúsil, pretože silný výsledok ho na to oprávňuje, ale skôr by som to videl na zámer ľudí v jeho pozadí. Nepripadá mi ako typ človeka stavaného na stranícku politiku.

Takže či už jedna, alebo druhá alternatíva, žiadne dobré vyhliadky v Prezidentskom paláci nás nečakajú?

Ak sa pozriete na výkon Ivana Gašparoviča, tak prvých päť rokov sme o ňom ani nevedeli, pretože ho nebolo treba. Požiar prišiel až pri Čentéšovi, tam sa ukázal, aký je prezident.

Je to dobré, že sme si zvykli na nepodstatného prezidenta, ktorého v dobrých časoch vidíme len na Nový rok v televízii?

Nie je to dobré, ale čo s tým urobíme, keď ľudia tak volia? Mali sme rôznych kandidátov, aj takých, ktorí mohli dať tomu úradu silnú myšlienku, ale voliči si vybrali inak. S tým sa nedá nič robiť. Ale tieto voľby boli skutočne viac o tom, ako bude vyzerať politická ponuka v roku 2016, že musí prísť generačná výmena ľuďmi, ktorí nie sú zaťažení minulosťou.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].