Profesor Krčméry: Baktériu, ktorú nezničia lieky, máme aj na Slovensku.

Baktéria, z ktorej je Amerika v strese, už na Slovensku zabíjala

Ak nám už nezaberie ani ten najlepší protiinfekčný liek na trhu, doktori môžu siahnuť po starých antibiotikách, ktoré už roky nepoužívali.

Veda a zdravie

Svet postavil do pozoru prípad ženy z Pensylvánie, ktorá sa nevedela vyliečiť z obyčajného zápalu močových ciest. Na baktérie so schopnosťami ignorovať všetky antibiotiká už neúčinkovala ani posledná záchranná brzda, ktorú lekári používajú, kolistín za stotridsať eur.

Baktériu, ktorú nezničí ani tento liek, máme aj na Slovensku. Zabila polovicu pacientov, ktorých v rámci štúdie sledoval tím Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety.

„Podľa správnosti mala zomrieť aj tá druhá polovica pacientov, našťastie, multirezistentné baktérie nemajú takú silnú schopnosť zabiť svojho hostiteľa,“ hovorí expert na antibiotickú liečbu profesor Vladimír Krčméry.

Je to s nami zlé

Doktor Krčméry je z multirezistentných kmeňov v strese už dávno, ale netušil, že je to so Slovákmi také zlé. Štúdia, ktorú pred tromi rokmi robila súkromná vysoká škola, ukázala, že 93 percent sledovaných pacientov malo v tele baktérie rezistentné proti dvanástim až pätnástim antibiotikám. „Keď som sa dozvedel výsledky, zostal som v šoku,“ priznáva Krčméry.

Výskyt rezistencie na protiinfekčné lieky sa u nás za posledných päť rokov zdvojnásobil. Obľúbené a široko používané skupiny antibiotík - cefalosporíny na liečbu viacerých typov infekcií, močového, ale aj dýchacieho ústrojenstva - už nemusia chorým pomôcť. Väčšina baktérií E. coli sa na Slovensku obrnila aj proti fluorochinolónom na liečbu zápalov močového traktu.

„Dobrá správa je, že čím odolnejší je kmeň baktérií, tým menšiu schopnosť zabíjať má. Má to svoju logiku. Baktérie, ktoré neprijímajú žiadne antibiotiká, neprijímajú žiadne substráty, zjednodušene, nejedia. Keďže nejedia, tak sa nerozmnožujú, rovnako ako človek - ak by týždeň hladoval, posledné, na čo by mal chuť, je rozmnožovanie,“ vysvetľuje Krčméry, ktorý už niekoľko rokov upozorňuje na rezistenciu aj na spomalený výskum nových antibiotík.

Baktérie v Petriho miskách: Dobrá správa je, že čím odolnejší proti antibiotikám je kmeň baktérií, tým menšiu schopnosť zabíjať má. Foto: profimedia.sk

Čo bude, keď antibiotiká skončia

Ak nám už nezaberie ani ten najlepší protiinfekčný liek na trhu, doktori môžu siahnuť po starých antibiotikách, ktoré už roky nepoužívali. „Baktéria má obmedzenú genetickú výbavu, ako my máme obmedzený priestor v skrini. Staré šaty vyhadzujeme. Ak si niečo neoblečiete dvadsať rokov, vyhodíte to. Rovnako to urobí baktéria. Ak sa dvadsať rokov nestretne s konkrétnym antibiotikom, prestane sa proti nemu chrániť,“ vysvetľuje Vladimír Krčméry.

Preto niektoré nemocnice na Slovensku na istý čas prestávajú predpisovať pacientom na lôžku niektoré typy liekov. Keď im po dvoch rokoch uvoľnia embargo, opäť fungujú. Antibiotická éra sa síce pomaly končí, ale veda má v zálohe ďalšie možnosti boja s baktériami.

Sú to napríklad defenzíny, antimikrobiálne látky, ktoré sa tvoria v slizniciach rôznych orgánov. Majú rovnaký efekt ako niektoré antibiotiká. Keď sa baktéria dostane do kontaktu so sliznicou, defenzíny rozpoznajú jej povrch, prichytia sa naň, vytvoria póry, cez ktoré sa vyplaví bunkový obsah baktérie. Tá potom praskne. Cieľom výskumu je umelo vyrobiť tieto látky a použiť ich na antibakteriálnu terapiu.

Ďalšou možnosťou je transplantácia črevnej mikroflóry. Robí sa pacientom, ktorí majú ťažkú hnačku spôsobenú dlhodobým pôsobením antibiotík. Vážne chorí pacienti dostanú do tela suspenziu pripravenú zo stolice ich zdravého príbuzného. Po podaní sa im v čreve obnoví zdravá mikroflóra. Tento zákrok nahrádza ďalšiu antibiotickú terapiu a používa sa na niektorých pracoviskách v Českej republike.

Ako zle to znie, tak dobre to funguje. Možno pomôžu aj bakteriofágy. Sú to vírusy, ktoré napádajú a likvidujú baktérie, pričom ľudské bunky nepostihnú. Používajú ich hlavne v Ruskej federácii, kde majú tieto lieky tradíciu. Jeden druh bakteriofágov na liečbu streptokokovej infekcie používajú aj lekári na Slovensku.

Ďalšou možnosťou liečby je imunoterapia. Veľká časť pacientov s multirezistentnými baktériami prežila vďaka silnej imunostimulácii, o baktérie sa vtedy postaral posilnený imunitný systém chorého.

Ako sa brániť

Podľa Vladimíra Krčméryho je dôležitá prevencia. Očkovanie má veľký vplyv na zníženie rezistencie, lebo ľudia vďaka nej užívajú menej antibiotík.

„Veľký význam má aj očkovanie proti chrípke. Keď nedostanete ťažkú chrípku, nedostanete ani pneumokokový zápal pľúc, ktorý je komplikáciou chrípky,“ hovorí. Podľa Krčméryho je dôležité aj individuálne posilňovanie imunity.

„Pod tieto slová môžete vložiť všetko, čo patrí k zdravému životnému štýlu. Pohyb, mediteránna strava plná ovocia, zeleniny, rýb a vína a životná pohoda,“ radí.

Veda a zdravie