Leukemické bunky: Takto sa vyfarbia pod mikroskopom.

Biela krv: S leukémiou dokážu lekári často efektívne zabojovať

Leukémia máva prekvapujúce príznaky, môže to byť aj svalovica na bruchu.

Cítil som na bruchu niečo ako svalovicu, ale nezdalo sa mi to čudné, veď som mal po volejbalových turnajoch, - hovorí o prvých príznakoch Maroš Havran. Bolesti však neprestávali ani po dvoch týždňoch a Maroš mal pomaly problém aj s nadýchnutím a kýchaním.

„Trápili ma teploty, nočné potenie, po ktorom som žmýkal tričká, a všetky ostatné učebnicové príznaky leukémie, ale v tridsaťpäťstupňovom lete som im nepripisoval veľký význam,“ spomína si.

„Bol som hladný, ale zjedol som málo, nič sa mi do brucha nezmestilo,“ menuje ďalšie signály, ktoré ho otravovali, ale stále nedonútili ísť k lekárovi. Našťastie stretol kamaráta, ktorý mu po vypočutí príznakov okamžite zorganizoval odber krvi a sonografické vyšetrenie brucha.

„Keď si röntgenológ pozrel cez ultrazvuk moju pečeň a slezinu, skoro mu vybehli oči z jamôk. Ale zachoval sa ako profesionál a povedal mi, že by bolo dobré vyhľadať čo najskôr hematológa. Najlepšie hneď. Vtedy mi napadlo, že mám asi brutálny problém,“ hovorí pacient, ktorý mal v tom čase šesťnásobne zväčšenú pečeň aj slezinu.

Krv: Bez zdravých krviniek to jednoducho nejde. Foto: Martin Domok

Leukémia mesiac pred svadbou

Keď neskôr uvidel vyplakané oči známej rodinnej doktorky, ktorá držala v ruke papier s krvnými výsledkami, bolo mu jasné, že sa to týka krvi. Podľa výsledkov mal stodvadsaťtisíc bielych krviniek. Zdravý človek nemá ani desatinu z toho množstva. Rozbehol sa kolotoč vyšetrení a na jeho konci stála hematologička z bratislavskej Univerzitnej nemocnice.

„Začala so všetkými tými frázami z filmov, ako: Viete, teraz sú už výborné možnosti liečby, medicína je už veľmi ďaleko... A kým sa dostala k podstate veci, uvedomil som si, že mám asi rakovinu. Bol to jediný moment, keď ma tá choroba prikvačila a zamávala mnou. Mal som päť minút na to, aby som informáciu spracoval."

"V tom čase mi na akútnu leukémiu umierala stará mama a pred ambulanciou čakala moja priateľka, s ktorou sme mali mesiac pred svadbou. Bola práve vo štvrtom mesiaci tehotenstva,“ spomína si na ťažké minúty Maroš.

Najviac sa bál o priateľku. Na rakovinu jej predtým umrel partner. Mala z nej obrovský strach. „Keď som sa pozbieral a prišiel na chodbu, aby som jej to oznámil, sedela tam už zrútená. Všetko jej povedala zdravotná sestra. Oznámenie prisolila slovami: musíte sa pripraviť na najhoršie,“ rozpráva Maroš o strašidelnom zážitku.

Iniciatívna sestrička, našťastie, zaspala čas. Ak by sa tento scenár odohral pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi, rodina by sa skutočne musela pripraviť na najhoršie. Dnes je situácia úplne iná. S leukémiou dokážu lekári často veľmi efektívne zabojovať. Aj vďaka tomu teraz Maroš rieši skôr to, či si jeho prvák Jakubko, ktorý bol v čase diagnostiky choroby ešte len v brušku, obľúbi svoju školu.

Nedokonalá, ale agresívna

Kostnú dreň si neuvedomujeme. Nemáme prečo, nebolí. Rozhoduje pritom o našom živote alebo smrti. Ak vážite šesťdesiatpäť kíl, vaša kostná dreň bude vážiť takmer tri kilogramy. Každý deň sa v nej vytvorí päťsto miliárd rôznych buniek, od bielych krviniek cez krvné doštičky až po červené krvinky.

Kostná dreň je ako megafabrika, ktorá vyrába dvadsaťjeden typov rôznych áut. Predstavte si, že fabrika začne jedného dňa naschvál vyrábať istý typ áut, ktorým nedorobí brzdy. Stále sú to autá s pekným lakom, koženým volantom a klimatizáciou. Keď sa však na nich zákazník rozbehne, nikdy ich nezastaví. To je leukémia.

Spôsobí, že bunka, z ktorej má vzniknúť napríklad biela krvinka, sa v istom štádiu vývoja rozhodne inak. Nevyvinie sa tak, ako by mala. Napriek jej nedokonalosti však niektoré veci dokáže urobiť brilantne. Veľmi rýchlo sa vie rozmnožovať a neumiera vtedy, keď by mala.

Má schopnosť skryť sa pred chemoterapiou na bezpečné a tiché miesto, prestať sa rozmnožovať a čakať tam aj roky dovtedy, kým ju neprestanú všetci otravovať liekmi a žiarením. Keď bude čistý vzduch, vylezie zo skrýše a choroba sa ozve zas.

Rakovinové biele krvinky sa množia v kostnej dreni. Keď takýto pacient príde k lekárovi, má takmer bielu krv. Leukémia ju oberie o červené krvinky a ich nedostatok spôsobuje anémiu. Ak zas klesne počet zdravých bielych krviniek, je pre nás veľmi ťažké bojovať s infekciami. Pri nedostatku krvných doštičiek poriadne krvácame aj pri malom poranení. Leukemické bunky sa často šíria krvným obehom a spôsobujú zväčšenie lymfatických uzlín, sleziny a pečene. Preto mal Maroš tieto orgány šesťnásobne zväčšené.

Nie je jedna

Podľa toho, v akom štádiu sa zo zdravej bunky vytvorí leukemická, rozdeľujeme chorobu na akútnu a chronickú.

Pri chronickej leukémii bunky kostnej drene nie sú schopné poriadne dozrieť. Na prvý pohľad môžu vyzerať celkom normálne a pripomínať napríklad zdravú bielu krvinku. Na rozdiel od nej však nebojujú s infekciami a chorobami v tele. Majú dlhší a bezstarostnejší život ako zdravá biela krvinka a utláčajú ostatné bunky.

Tí pacienti, ktorí dostali takúto formu choroby, môžu žiť mnoho rokov, choroba postupuje pomaly. Problém je však v tom, že na rozdiel od akútnej leukémie, tí s chronickou sa pravdepodobne z rakoviny nikdy nedostanú.

„Stále ešte nemáme k dispozícii lieky, ktoré by zlikvidovali všetky nádorové bunky,“ hovorí hematologička z Národného onkologického ústavu Eva Mikušková.

Pri akútnej leukémii sa bunky kostnej drene nedokážu poriadne vyvinúť. Sú ako auto bez strechy, kapoty a výfuku, ktoré však dokáže perfektne jazdiť. Svoju nezrelosť kompenzujú inak. Množia sa a rastú šialeným tempom. Za dva týždne sa zo zdravého človeka môže stať pacient s ťažkými komplikáciami akútnej leukémie. Bez liečby do niekoľkých mesiacov zomrie.

Akútne leukémie často postihujú deti. Nikto nevie prečo, ale malí pacienti zvládajú liečbu omnoho lepšie ako dospelí. Osem z desiatich detí sa úplne vylieči.

„Najväčšiu šancu prežiť akútnu leukémiu majú deti od dvoch rokov a dospelí do tridsaťpäť rokov,“ hovorí Eva Mikušková zo skúseností aj z celosvetových štatistík. Menšiu šancu na vyliečenie z akútnej leukémie majú starší ľudia.

Až štyria z piatich pacientov, ktorí umrú na akútnu myeloblastovú leukémiu, sú dospelí. Pozitívne je, že časť sa dokáže definitívne z choroby vyliečiť, a to vďaka transplantácii krvotvorných buniek od darcu.

Liečba bez diskusií a čakania

Pri akútnej leukémii ide o čas. Ak niekto ochorie na jeden z jej dvoch druhov, hematoonkológovia ho začnú okamžite liečiť. Najlepšie ešte v deň predbežného potvrdenia diagnózy. Pri obidvoch typoch choroby je prvou možnosťou chemoterapia, a to v rôznych kombináciách: „Snažíme sa na choré bunky zaútočiť z viacerých strán, preto lieky kombinujeme. Potrebujeme byť rýchlejší ako rakovina,“ hovorí Eva Mikušková.

Rozdiel medzi jednou a druhou formou akútnej leukémie spočíva v inej kombinácii liekov, ale aj v inej dĺžke liečby. Pri jednom type stačia tri až štyri mesiace zabíjania buniek, liečba druhého typu sa ťahá aj dva roky. V čase, keď choroba ustúpi tak, že ju už nemožno nájsť, prichádza pre zhubné bunky posledný úder.

Transplantácia krvotvorných buniek od príbuzných alebo anonymných darcov. Agresívna liečba predtým doslova vypáli z tela nádorové bunky a zničí aj kostnú dreň. Nové bunky sú nádejou pre nový začiatok.

Príbuzní sa takéhoto darovania buniek nemusia vôbec báť. Kedysi na to lekári využívali kostnú dreň. Dnes je to už prežitok. Krvotvorné bunky dokážu odobrať aj z periférnej krvi po ich vyplavení z kostnej drene. Darovať príbuznému nový život je tak jednoduchšie a bez traumy.

Filadelfský chromozóm?

Chronické formy rakoviny poškodzujú pacienta na začiatku menej a niekedy nevyžadujú ani okamžitú liečbu.

„V prípade chronickej lymfocytovej leukémie, ak pacienta choroba nijako nepoškodzuje, volíme taktiku „watch and wait“, je to taktika prísneho sledovania jeho stavu a čakania. Až v momente, keď sa choroba prejaví natoľko, že začne klinicky ubližovať, začíname s liečbou. Určujú to medzinárodné kritériá,“ vysvetľuje primárka oddelenia klinickej hematológie a transfúziológie Národného onkologického ústavu v Bratislave Ľudmila Demitrovičová.

V tom, akú liečbu pacientovi ponúknuť, zohráva veľkú úlohu jeho vek, iné závažné choroby, ale aj agresivita bujnenia. Okrem chemoterapie môžu lekári zabojovať monoklónovými protilátkami.

„Aj na Slovensku je pre chorých k dispozícii takáto imunoterapia, ktorá dokáže cielene vyhľadať nádor, zaútočiť na chorú bunku a spolu s chemoterapiou výrazne zvýšiť účinnosť liečby,“ hovorí Eva Mikušková. Aby to nebolo také jednoduché, rakovinové bunky po čase môžu poskrývať svoje znaky, aby boli pre lieky neviditeľné, a terapia zlyháva.

Pri type chronickej leukémie, ktorú má aj Maroš Havran, lekári v súčasnosti u väčšiny pacientov nepotrebujú chemoterapiu. Chorobu totiž vyvolá genetická chyba, ktorá sa volá filadelfský chromozóm. Človeku sa vtedy vymenia časti dvoch chromozómov a tie produkujú látku, ktorá vyvoláva leukemické bujnenie.

Existuje liek, ktorý ho dokáže blokovať a zastaviť šialené správanie nádorových buniek. V kostnej dreni sa začnú opäť tvoriť normálne. Po takomto lieku túžia onkológovia aj pri iných nádoroch. Už šesť rokov ho každý deň užíva aj Maroš. Jeho choroba sa rýchlo dostala pod kontrolu.

„Je to terčová liečba, ktorá naozaj veľmi dobre funguje, ale aj tu sa choroba snaží vymknúť spod kontroly,“ hovorí hematologička Demitrovičová. Preto existujú nové generácie týchto liekov, ktoré by mali fungovať aj v prípadoch, že sa leukémii podarilo okabátiť aj takúto sofistikovanú liečbu. Pacientom predlžujú život o ďalšie roky.

Užívať každý deň lieky na chronickú leukémiu nie je vôbec jednoduché. Medzinárodný prieskum, ktorého súčasťou boli aj slovenskí pacienti, ukázal, že asi štvrtina chorých naschvál vynecháva liečbu. Buď si chcú oddýchnuť od vedľajších účinkov, alebo sa jednoducho necítia dobre.

Ukázalo sa, že tí, čo to robia, majú niekedy komplikované vzťahy so svojím onkológom. Nezabudnúť na lieky je pritom pre nich životne dôležité. Maroš, ktorý založil združenie pre pacientov CML life, sa snaží vytvoriť priestor, aby mali slovenskí lekári a pacienti dostatok času na otvorenú a priateľskú komunikáciu.

Príznaky leukémie

Najznámejšími príznakmi leukémie, ktoré môžu a nemusia nič znamenať, sú silné nočné potenie, strata hmotnosti, horúčka, únava a strata chuti do jedla. Platia takmer pre všetky typy leukemickej diagnózy bez ohľadu na to, či je akútna, alebo chronická. Akútna leukémia dá o sebe vedieť veľmi rýchlo. Zo zdravého človeka sa za týždeň až dva môže stať pacient s ťažkými komplikáciami.

„Stáva sa nám, že k nám príde pacient, ktorý sa lieči už tretími antibiotikami a až vtedy mu vyšetria krvný obraz. Má pritom akútnu leukémiu, a tým vážne zníženú obranyschopnosť proti infekciám,“ hovorí Ľudmila Demitrovičová z Národného onkologického ústavu.

Signálom leukemickej choroby môže byť aj výrazná slabosť, krátky dych, točenie hlavy, nadmerná tvorba modrín i časté krvácanie z nosa. Na chronickú leukémiu môže váš lekár prísť aj pri obyčajnej preventívnej lekárskej prehliadke, pri ktorej sa odoberá krv a sleduje počet krviniek. Biele môžu dosahovať aj hodnotu dvadsať- až stotisíc a pacient sa stále cíti dobre.

Pri chronickej lymfocytovej leukémii nemusíte mať žiadne veľké príznaky, iba malé uzlinky, ktoré si nahmatáte na krku, pod pazuchami a na trieslach. Asi desatine pacientov sa však náhle rozpadne veľké množstvo červených krviniek. Náhle zblednú, nevládzu chodiť, veľa spia.

Sú to príznaky anémie z rýchleho rozpadu krviniek pri poruche imunity. Na chronickú myelocytovú leukémiu zas dokážu upozorniť bolesti brucha a problémy pri nadychovaní, ktoré sú príznakom zväčšenej sleziny alebo pečene.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní