Rizikové povolanie: Salvádorským robotníkom v dôsledku dehydratácie z tepla zlyhávajú obličky.

Blíži sa katastrofa? Podľa niektorých vedcov sa už začalo šieste masové vymieranie živočíchov

Aj rok 2017 sa zrejme zapíše medzi najteplejšie v dejinách meteorologických meraní. Je to ďalší dôkaz, že na záchranu Zeme bolo už včera neskoro.

Veda a zdravie

Hoci životné prostredie mi leží na srdci, nemôžem podporiť dohodu, ktorá trestá Spojené štáty. Týmito slovami šéf Bieleho domu Donald Trump zdôvodnil vystúpenie Spojených štátov z parížskej klimatickej dohody. Podľa realitného magnáta potrestať celú planétu je zjavne zmysluplnejšie, ako potrestať prvú veľmoc sveta. Lebo, ak sa pozrieme okolo seba, na každom kroku už teraz narážame na negatívne dôsledky globálneho otepľovania spôsobeného človekom. V posledných dňoch to napríklad boli teplotné rekordy, ale aj rozpadajúci sa ľadovcový šelf či lesné požiare. A v nasledujúcich desaťročiach to zjavne bude horšie. Oveľa horšie.

Hromadné vymieranie

„V posledných rokoch Hollywood natočil množstvo apokalyptických filmov, napríklad dokážeme živo vykresliť útoky zombie,“ napísal v rozsiahlom článku o hrozbách globálneho otepľovania časopis New York Magazine. „Keď však ide o skutočnú katastrofu, ktorej sme svedkami, imaginácia tvorcom akoby chýbala.“ Ako ďalej tvrdí časopis, najdramatickejšie, čo si ľudia dokážu predstaviť v súvislosti s klimatickými zmenami, sú zaplavené pobrežné mestá v dôsledku stúpajúcej hladiny oceánov.

V skutočnosti však ide o oveľa širší celospoločenský problém s mimoriadne negatívnymi dôsledkami na ľudské zdravie, potravinovú produkciu, svetovú ekonomiku aj politiku, ale rovnako na rastlinný a živočíšny svet. Jeden príklad za všetky. História Zeme pamätá päť veľkých období hromadného vymierania. Tipnite si, čo bola príčina väčšiny z nich. Možno vám na rozum prišiel asteroid a dinosaury.

Máte pravdu, ale len sčasti. Náraz obrovského asteroidu naozaj môže za jedno vymieranie. Zvyšné štyri však majú na svedomí klimatické zmeny spôsobené skleníkovými plynmi. „Najznámejší masový úhyn sa odohral pred 252 miliónmi rokov. Začalo sa to, keď uhlíkové plyny zvýšili priemernú teplotu atmosféry o päť stupňov, urýchlilo sa po uvoľnení metánu z dovtedy zamrznutej pôdy a nakoniec zmietlo z povrchu zemského 97 percent vtedajšieho života,“ píše New York Magazine v článku, ktorý vznikol po sérii rozhovorov s najznámejšími svetovými klimatológmi. Mimochodom, podľa niektorých vedcov sa šieste hromadné vymieranie už začalo.

Zradná dehydratácia

Až taký strach z globálneho otepľovania nemáme zrejme ani preto, že prípadná katastrofa spôsobená klimatickou zmenou sa nám zdá príliš vzdialená, zatiaľ čo konkrétne zhubné účinky sú často pomerne nenápadné. V stredoamerickom Salvádore lekári zaznamenali zaujímavý jav. Až pätine populácie krajiny zlyhávajú obličky. U mužov je toto percento dokonca vyššie. Dôvod?

Môže za to dehydratácia pri poľných prácach zapríčinená vysokými teplotami. Veľavravné pritom je to, že ešte pred dvoma desaťročiami roľníci žiadne problémy s obličkami nemali. Možno si poviete, že nejde až o taký závažný problém a dnešná medicína si s tým určite hravo poradí. Ale treba si uvedomiť, že teploty budú vzrastať, správna otázka totiž znie, ako to bude vyzerať o dvadsať rokov. A nielen v Salvádore, ale na celej planéte. Odborníci napríklad tvrdia, že už o pár desaťročí povestná moslimská púť do Mekky hadždž bude pre veriacich z fyzickej stránky nezvládnuteľná.

Plamene smrti

Globálne otepľovanie mnohé katastrofy priamo nespôsobuje, ale zvyšuje ich rozsah aj devastačné účinky. V týchto dňoch sa na titulné strany európskej tlače výrazne dostávali požiare na stredomorskom pobreží - od Čiernej Hory až po Portugalsko. Ak sa pozrieme do štatistík, ničivé plamene najčastejšie zapríčiňuje ľudský faktor, či už ide o pyromanov, alebo nedbalosť. Ale podľa odborníkov v tom má prsty aj globálne otepľovanie.

Štatistiky sú neúprosné. Americká vládna agentúra US Forest Service odhaduje, že plamene budú do roku 2050 dvakrát ničivejšie. Jedným z dôvodom je aj to, že v dôsledku klimatických zmien prichádza k predĺženiu sezóny požiarov. Od roku 1970 sa v Spojených štátoch sezóna požiarov predĺžila až o 78 dní a tento trend bude zjavne pokračovať. Ohňu výrazne prospieva aj predlžovanie obdobia sucha vo viacerých častiach našej planéty, pod ktoré sa tiež podpisuje globálne otepľovanie. Medzi lesnými požiarmi a klimatickými zmenami nájdeme ďalšiu súvislosť. Plamene totiž dodatočne zvyšujú emisie oxidu uhličitého do atmosféry, čo zosilňuje skleníkový efekt.

Podobne je to s ďalšou veľkou udalosťou posledných dní - rozpadaním šelfového ľadovca Larsen C v Antarktíde. Začiatkom júla sa odeň odtrhol naozaj obrovský kusisko ľadu - vážiaci asi bilión ton, s rozlohou väčšou ako Trenčiansky kraj. Vedci to síce označujú za geologický jav, ale pripúšťajú, že globálne otepľovanie mohlo rozpad urýchliť. Pozoruhodná je ďalšia vec. Ak by sa odtrhnutý kus ľadu roztopil, hladina svetových morí by sa mohla zvýšiť až o desať centimetrov. Nehovoriac o katastrofických scenároch, ktoré hrozia v prípade roztopenia celého šelfového ľadovca.

Neznesiteľné teplo

Samozrejme, odporcovia klimatických zmien často argumentujú tým, že otepľovanie nemusí byť spôsobené činnosťou človeka. Avšak každý deň sa objavujú nové dôkazy, že s našou klímou sa naozaj deje niečo nezvyčajné. Podľa najnovších čísel zverejnených americkým úradom US National Oceanic and Atmospheric Administration ( NOAA) máme v celosvetovom meradle za sebou tretí najhorúcejší jún od začiatku meraní a s najväčšou pravdepodobnosťou bude rok 2017 druhý najteplejší v dejinách meraní.

Môžete namietať, veď predsa nejde o lámanie rekordov. Ale nemáte pravdu. V minulosti globálne najteplejšie roky boli spravidla tie, v ktorých sa vyskytol fenomén El Niňo. Ibaže klimatológovia v posledných mesiacoch fenomén El Niňo neregistrujú, napriek tomu sa teploty blížia k rekordným hodnotám. A je tu ďalšia vec. Roku 2017 dokážu, pokiaľ ide o priemernú teplotu na celej planéte, konkurovať len roky 2015 a 2016. Podľa Michaela Manna z Pensylvánskej štátnej univerzity prakticky nie je možné, aby bez pričinenia človeka boli tri po sebe idúce roky najteplejšie v histórii meraní. „Takýto hetrik, aký tu máme v rokoch 2015 až 2017, je mimoriadne nepravdepodobný,“ tvrdí. „Inými slovami, tri po sebe idúce rekordne horúce roky môžeme vysvetliť len otepľovaním planéty v dôsledku ľudskej činnosti.“

Veda a zdravie
  • rb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].