Boháči sa smrti boja. Do výskumu dlhovekosti investujú milióny

Človek, ktorý sa dožije dvesto rokov, sa vraj už narodil. A podľa niektorých futurológov nebudú ničím výnimočným ani tisícroční ľudia.

Veda a zdravie

Začiatkom júla zomrel najstarší muž na planéte. Japonský pedagóg na dôchodku Sakari Momoi mal 112 rokov a 150 dní a zlyhali mu obličky. Za dlhovekosť podľa vlastných slov vďačil zdravej strave a dobrému nočnému spánku. Samozrejme, keby to bolo také jednoduché, mimoriadne vysokého veku by sa dočkal nejeden z nás.

Za Momoiovou dlhovekosťou muselo byť ešte niečo. Práve po „tom niečom“ pátrajú vedci na celom svete a snažia sa zistiť, kedy a či vôbec sa ľudia budú bežne dožívať sto či dokonca niekoľkých stoviek rokov.

Názory odborníkov sa v tejto otázke rozchádzajú. Viacerí superboháči napriek tomu dnes investujú milióny do výskumov, ktoré sa zameriavajú na boj proti starnutiu či na hľadanie iných spôsobov predĺženia života.

Demografické krivky

„V budúcnosti sa môžeme dožívať desaťnásobne vyššieho veku ako dnes. Prečo nie?“ uviedol americký demograf James Vaupel v rozhovore pre nedávno vydanú knihu Záhady starnutia švédskeho autora Henrika Lennarta. „Chvíľu nám to síce bude trvať, kým sa tam dostaneme, ale nie je to nemožné,“ dodal.

Prepočty Vaupela a jeho kolegov vychádzajú z demografických kriviek. Štatistiky ukazujú, že za posledných 160 rokov sa priemerná dĺžka života žien v západnom svete zvyšovala každý rok o tri mesiace. Najpresnejšie záznamy sú v tomto smere vo Švédsku, siahajú až do roku 1781.

Čo z nich vyplýva? Priemerná dĺžka života Švédov sa odvtedy každý rok zvyšuje o dva a pol mesiaca. Ak tieto údaje premietneme do budúceho vývoja, vyjde nám, že do roku 2500 by sa ľudia bežne mali dožívať dvesto rokov. Ale to nie je všetko.

Vaupel s kolegami sa domnievajú, že štatistici nedostatočne zohľadňujú vplyv zlepšenia životných podmienok či pokroku zdravotnej starostlivosti na dĺžku života. Keď do odhadov zakalkulovali aj tieto faktory, dopracovali sa ešte k senzačnejším prognózam.

„Každý druhý Švéd, ktorý sa narodil v roku 2012, sa dožije 104 rokov,“ tvrdí demograf. „Podľa môjho názoru je veľmi pravdepodobné, že sa už niekde narodilo dieťa, ktoré sa dožije 200 rokov.“

Máme limity?

Nie všetci sa s ním zhodujú. „Ľudia majú prirodzené limity. Naša maximálna dĺžka života sa pohybuje okolo 120 rokov,“ uviedol pre internetovú stránku televízie Discovery Caleb Finch profesor gerontológie na University of Southern California.

„Ak žijete dlhšie ako sto rokov, je vysoké riziko pokročilého stupňa Alzheimera. Snažíme sa síce spomaliť túto chorobu, dokonca občas sa nám podarí dosiahnuť čiastočný úspech, ale zatiaľ sú to iba záblesky,“ zdôrazňuje.

Ako tvrdí bostonský profesor medicíny Thomas Perls, ani vyliečenie Alzheimerovej choroby by neumožnilo ľuďom dožívať sa 130 rokov. Podľa neho nám v tomto smere dokonca nepomôže ani výmena jednotlivých častí tela, ani ďalšie podobné projekty na predĺženie života. Perls študuje genetickú výbavu ľudí, ktorí sa dožili mimoriadne vysokého veku, ako je Sakari Momoi.

Nie však preto, aby vytvoril elixír mladosti. „Musíme pochopiť, prečo títo ľudia starnú oveľa pomalšie než my ostatní,“ hovorí. To, čo doteraz zistil, pritom naznačuje, že naše telo akoby malo svoju záručnú lehotu.

Aj pri storočných osobách sa ku koncu života stáva zraniteľným a začína byť náchylné na choroby, ako je zápal pľúc či menšie mozgové príhody.

Finch a Perls nepovažujú za spoľahlivé ani odhady našej budúcej dĺžky života na základe historických štatistík. Tie totiž nezohľadňujú niektoré negatívne vplyvy na zdravie ľudí, s ktorými sme sa v minulosti nestretávali.

Dnes napríklad musíme čeliť chemickému znečisteniu potravín, vody a vzduchu. Pomerne novým fenoménom je globálne otepľovanie, pritom na horúčavy a nedostatok vody v niektorých regiónoch doplácajú najmä staršie osoby.

Peniaze nechýbajú

Sen o živote dlhom celé storočia je pre niektorých ľudí príliš lákavý na to, aby sa ho vzdali. V žiadnom prípade ich nedokážu odradiť názory skeptických odborníkov. Keďže často ide o skutočných boháčov, neváhajú vynaložiť na výskum venujúci sa predĺženiu života zaujímavé sumy pohybujúce sa v miliónoch, ba dokonca v desiatkach miliónov eur.

Šéf investičnej vetvy spoločnosti Google Bill Maris verí, že je celkom možné, aby sme sa dožívali 500 rokov. „Veda skúmajúca život má nástroje, aby sme dosiahli všetko, čo sa odvážime predstaviť si,“ citoval ho denník Daily Mail. „Dúfam, že budem žiť dostatočne dlho na to, aby som neumrel.“

Keďže spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin tiež z času na čas hovorí o „lieku na smrť“, neprekvapuje, že práve Google pred vyše rokom investoval stovky miliónov dolárov do spoločnosti Calico, ktorá sa venuje spomaleniu starnutia a boju s chorobami súvisiacimi so starnutím.

Ani softvérový mogul Larry Ellison nevie pochopiť, že ľudia považujú smrť za neodvratnú, zatiaľ čo spoluzakladateľ platobnej služby PayPal už venoval 3,5 milióna dolárov na projekty snažiace sa o predĺženie ľudského života.

Veľavravný je aj príklad priekopníka vo výskume ľudského genómu Craiga Ventera, ktorý vlani založil spoločnosť Human Longevity na výskum génov ľudí starších ako sto rokov. Bez akýchkoľvek problémov získal 70 miliónov dolárov na jej rozbehnutie.

Rôzne cesty

Aké sú teda výsledky týchto investícií? Už sa naozaj podarilo identifikovať niekoľko génov, ktoré by mohli mať na svedomí dlhovekosť. Napríklad vedkyňa Cynthia Kenyonová geneticky upravila hlístovce, čím im desaťnásobne predĺžila život. Ukazuje sa, že rovnaký gén, ktorý pozmenila, sčasti rozhoduje aj o dĺžke života ľudí.

Okrem genómu ľudských matuzalemov sa výskumníci zameriavajú na výskum génov zvierat, ktoré starnú oveľa pomalšie než príbuzné druhy. Nádejné je tak dôkladné vedecké mapovanie juhoafrického krtkopotkana holého, ktorý sa dožíva desaťnásobne vyššieho veku než iné hlodavce, aj preto, že je imúnny proti rakovine.

Ale okrem genetiky sú ďalšie reálne či hypotetické cesty na predĺženie života. Pri boji so zákernými chorobami by nám mohli pomôcť nanotechnológie, z kmeňových buniek by sme mohli bežne pestovať náhradné orgány na transplantáciu chorých či poškodených. Vedci tiež skúmajú kontroverzné techniky omladzovania, ako je výmena starej krvi za mladú.

Výstredný ruský miliardár Dimitrij Ickov investuje milióny do projektu stiahnutia ľudského vedomia na počítač. Stali by sa tak z nás akísi nesmrteľní avatari.

Rus verí, že niečo podobné sa podarí do roku 2045. Che sa toho dožiť za každú cenu, aj keď v tom čase bude mať už 97 rokov. „Využijem desaťtisíce rokov, aby som sa venoval rôznym koníčkom,“ zaprisaháva sa.

Kto je najstarší?

Momentálne je najstaršou osobou na svete Američanka Susannah Mushatt Jonesová, ktorá 6. júla oslávila 116. narodeniny. Po smrti Sakariho Momoia sa najstarším mužom na planéte stal ďalší Japonec, 112-ročný Jasutaro Koide.

V historických rebríčkoch prvenstvo patrí Jeanne Calmentovej. Keď táto Francúzka umrela 4. augusta 1997, mala 122 rokov a 164 dní.

Tieto štatistiky sa týkajú iba ľudí, ktorých vek je overiteľný. Nedá sa teda vylúčiť, že niekde na svete žili alebo žijú aj staršie osoby. Ibaže z rôznych príčin nie je možné dostatočne presvedčivo doložiť ich vek.

Veda a zdravie