Budeme ťažiť na Mesiaci či asteroide? Vedci špekulujú, ako využiť vesmír

Podľa novej analýzy by sa vraj malá základňa na Mesiaci dala vybudovať do roku 2022 a za menej ako 10 miliárd dolárov.

Veda a zdravie

Prvý človek sa po povrchu Mesiaca prechádzal 20. júla 1969, astronaut Neil Armstrong sa tým nezmazateľne zapísal do dejín kozmonautiky. A po ňom ešte jedenásti, posledný z nich tam vkročil na konci roku 1972.

Potrebná základňa

Nasledujúcich vyše 40 rokov po povrchu Mesiaca kráčali iba robotické sondy. Sen o opätovnej návšteve nášho najbližšieho vesmírneho suseda však pretrvával a z času na čas sa objavujú informácie o tom, kedy by sme sa tam mohli pozrieť opäť. A deje sa tak čoraz častejšie. Dôvod je jednoduchý - na Zemi dochádzajú nerastné suroviny a niekde ich bude treba ťažiť. Do úvahy prichádzajú asteroidy a Mesiac.

Na ňom možno ťažiť napríklad vzácny izotop hélium-3, ktorý by slúžil ako palivo pri jadrovej fúzii. Okrem toho by mohli byť pod povrchom veľké ložiská vzácnych prvkov európium a tantal. Prvý z nich našiel uplatnenie pri výrobe televíznych obrazoviek a ako zachytávač neutrónov v jadrových reaktoroch, druhý sa pridáva do rôznych zliatin a zvyšuje ich odolnosť proti korózii a žiaru.

Využíva sa aj v raketovej technike a tiež na výrobu niektorých chirurgických nástrojov a implantátov.

S ľuďmi alebo bez nich?

A keď tam chceme ťažiť, potrebujeme na to stroje - a teda mesačnú základňu. Ešte pred tromi rokmi sa odborníci prikláňali skôr k plnoautomatizovanej. Napríklad podľa štúdie uverejnenej v časopise Journal of Aerospace Engineering cestou, ako efektívne ťažiť na Mesiaci, by nemalo byť vybudovanie osídlenej základne, ale použitie robotov, ktoré sa dokážu samy replikovať s využitím 3D tlače.

Nie je to nereálna predstava, tlačiareň trojrozmerných objektov sa už totiž na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) intenzívne testuje. Štúdia tvrdí, že na vybudovanie takejto robotickej základne by stačilo na povrch Mesiaca vyniesť 12 ton materiálu a roboty by mali byť schopné plnoautomatickej replikácie približne vo svojej šiestej generácii. Rusi sa pre zmenu prikláňajú skôr k obývanej základni, ich cieľom je totiž dostať na Mesiac vlastných kozmonautov, pretože v tomto smere majú za Američanmi čo doháňať.

Koncom minulého roku sa v médiách objavila informácia, že ich pilotovaná misia k Mesiacu by sa mala uskutočniť určite ešte pred rokom 2030. Na misii by sa mala podieľať aj Európska vesmírna agentúra (ESA). Už v roku 2024 by mala podľa agentúry Roscosmos na Mesiaci pristáť sonda Luna 25, pričom jedným z jej cieľov by malo byť vytýčenie vhodného miesta na budúcu mesačnú základňu.

Uhol pohľadu

Aj keď to pôvodne vyzeralo tak, že cieľom nových vesmírnych pretekov medzi veľkými mocnosťami bude Mars, je možné, že prioritu dostane súťaž o to, kto ako prvý dokáže postaviť základňu na Mesiaci. Nedávno totiž v časopise Universe Today vyšla rozsiahla, vyše 60-stranová štúdia, vychádzajúca zo záverov workshopu, ktorý sa konal v roku 2014.

Jej autori tvrdia, že na Mesiaci by bolo možné vybudovať základňu už začiatkom druhej dekády tohto storočia a za relatívne veľmi nízku cenu - približne 10 miliárd dolárov. Len pre zaujímavosť, je to približne o 10 percent vyššia suma, než stojí vývoj vesmírneho teleskopu Jamesa Webba vrátane nákladov na prvých päť rokov jeho činnosti. Celý program Apollo, po prepočítaní na súčasnú menu, stál amerických daňových poplatníkov približne 150 miliárd dolárov.

Vybudovanie základne na Mesiaci by bol celkom logický krok pred letom na Mars - jednak by sa preverili potrebné technológie, jednak by táto základňa mohla slúžiť na doplnenie pohonných hmôt na cesty hlbšie do vesmíru. Z tohto pohľadu odhadovaných 10 miliárd nie je veľa, no fakt je, že ročný rozpočet NASA sa v posledných rokoch, vrátane tohto, ocitol pod sumou 20 miliárd.

Preto by sa musel takýto projekt financovať aj zo súkromného sektora. Predbežnú ochotu participovať na ňom vyjadrila napríklad spoločnosť SpaceX, ktorej odborníci sa zároveň podieľali na publikovanej štúdii. Na to, aby v ňom bolo možné pokračovať, musel by sa dostať medzi priority americkej vlády. V USA však pred voľbami pútajú pozornosť úplne iné témy.

Autori štúdie upozorňujú, že mnohé z technológií, ktoré by bolo potrebné vyvinúť alebo zdokonaliť pre základňu na Mesiaci, by našli svoje uplatnenie aj na Zemi, čo by uľahčilo financovanie základne. Uplatniť by sa mohli pri zdokonaľovaní autonómnych robotov, trojrozmernej tlače, vysokokapacitných batérií, ale aj v takých zdanlivo okrajových oblastiach, k akým patria napríklad efektívne fungujúce recyklačné toalety šetriace vodu.

Prínos

Takáto základňa by mala byť postavená na jednom z mesačných pólov tak, aby sa dala v maximálnej možnej miere vyrábať solárna energia a jej prototyp by mohol byť otestovaný na americkej antarktickej základni na južnom póle. Mala by ju zastrešovať buď NASA, alebo nejaké medzinárodné konzorcium, pričom na Mesiaci by pracovalo približne 10 ľudí - vedcov aj technikov.

Tí by sa na nej mali striedať v trojročných intervaloch a pomáhali by im autonómne a diaľkovo ovládané roboty. Okrem základného výskumu by mala slúžiť predovšetkým na testovanie technológií potrebných na dlhšie lety, predovšetkým na Mars.

A je tu ďalšia možnosť - takáto základňa by mohla v budúcnosti nahradiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Túto alternatívu pripúšťa napríklad šéf ESA Jan Wörner.

Veda a zdravie