CEV: Pod týmto názvom pripravovala vesmírny modul spoločnosť Lockheed Martin, neskôr bol premenovaný na Orion. Na obrázku sa práve spája so stanicou ISS.

Čaká nás rok vesmírnej turistiky. Letieť môžu aj tí chudobnejší

Prvý vesmírny turista sa za hranice všedných dní a našej planéty vydal takmer pred dvanástimi rokmi a za jedenásťdňovú „dovolenku“ zaplatil 20 miliónov dolárov.

Nasledovali ho ďalší a v roku 2009 Guy Laliberté dal za podobný výlet už 40 miliónov. Vyzeralo to tak, že vesmírna turistika bude len pre tých najbohatších.

Vesmír pre každého

Nie je to však celkom pravda. Na scénu medzičasom prišli nové, progresívne spoločnosti, ktoré začínajú ponúkať výlety do vesmíru za rádovo nižšie ceny, hoci v trochu skromnejšej podobe. A začať s nimi by mohli práve v tomto roku. V súvislosti s vesmírnou turistikou sa v poslednom čase najviac spomína spoločnosť Virgin Galactic. U nej si už možno rezervovať vesmírny výlet, cena za jednu miestenku je dvestotisíc dolárov, no môžete si kompletne prenajať aj celý šesťmiestny stroj, za takýto „charter“ zaplatíte rovný milión.

Ešte pred cestou treba absolvovať zdravotnú prehliadku a testy vrátane centrifúgy simulujúcej preťaženie, vznikajúce počas štartu a pristátia. Netreba sa ich však príliš báť, doteraz nimi prešlo vyše 90 percent záujemcov vo veku od 26 do 88 rokov. Potom nasleduje trojdňový tréning a predletová príprava, počas ktorej sa turisti naučia pohybovať pri mikrogravitácii, zvládať preťaženie a oboznámia sa s možnými krízovými situáciami. A potom už nasleduje let do výšky vyše sto kilometrov nad zemských povrchom. Slúžiť na to bude vesmírna loď SpaceShip Two, ktorá už absolvovala celú sériu záťažových testov.

Presný termín štartu prvých turistov ešte nie je známy, no letieť by mali v tomto roku. SpaceShip Two je už dostatočne odskúšaný a Virgin Galactic má niekoľkoročné skúsenosti s podobnými pokusmi, takže je veľmi pravdepodobné, že sa tak naozaj stane.

Virgin Galactic: Má za sebou stavbu vesmírnych lodí SpaceShip One a SpaceShip Two a na druhej z nich odvezie prvých vesmírnych turistov možno už v tomto roku. Foto: Virgin Galactic

ISS ako hotel

Ďalšou spoločnosťou, ktorá plánuje voziť turistov nielen do vesmíru, ale priamo na vesmírnu stanicu ISS, je Space Adventures. Tá s tým má bohaté skúsenosti - medzi rokmi 2001 až 2009 ich tam dopravila sedem. Využívala na to ruské kozmické lode Sojuz, ktoré museli byť po problémoch raketoplánov, ústiacich do ich konečného vyradenia z prevádzky, plne k dispozícii profesionálnym kozmonautom na zásobovanie ISS. V roku 2011 spoločnosť Space Adventures spolu s Ruskou federálnou vesmírnou agentúrou oznámili, že turisti by na Sojuzoch opäť mohli lietať k ISS. Pôvodne k tomu malo dôjsť v tomto roku, no nestalo sa tak.

Najbližšie poletí vesmírny turista k ISS zrejme v roku 2015. Presnejšie by sme mali napísať vesmírna turistka, pretože by ňou mala byť britská speváčka Sarah Brightmanová. Tá ponúkla za miesto v Sojuze vyše 50 miliónov dolárov a „vyfúkla“ ho americkej vesmírnej agentúre NASA, kde z toho neboli práve nadšení. Na rok 2013 plánuje turné k albumu Dreamchaser a následne absolvuje polročný tréning vo Hviezdnom mestečku. Letieť by mala pravdepodobne na jeseň 2015.

Nafukovací hotel: Bude pozostávať z niekoľkých navzájom prepojených modulov. Foto: Bigelow Aerospace

Rakety z bazára

Do pretekov o získanie vesmírnych turistov sa pustila aj tretia súkromná spoločnosť. Je ňou Excalibur Almaz, sídliaca na ostrove Man. Len pre zaujímavosť, na tomto ostrove sídli aj známa softvérová spoločnosť Canonical, ktorá vytvorila najrozšírenejšiu distribúciu Linuxu - Ubuntu, ktorá dnes beží na viac než 20 miliónoch počítačov.

V Excalibur Almaz sa rozhodli repasovať bývalý sovietsky vesmírny hardvér. Konkrétne návratové moduly VA vyvíjané pôvodne pre program letov na Mesiac a neskôr pozmenené tak, aby mohli slúžiť pre program Almaz. V rámci neho mali lietať k vojenskej vesmírnej stanici. Následne boli upravené na civilné účely v programe Saľut. Na ich základe bol vytvorený aj model Zarja, ktorý je základnou súčasťou ISS.

Momentálne majú k dispozícii štyri opakovane použiteľné trojmiestne návratové moduly, každý z nich je schopný na nízku orbitu vyniesť cestujúcich pätnásťkrát. Prví by sa mohli do vesmíru dostať v rokoch 2014 alebo 2015.

Nafukovacie moduly

Reálnejšie vyzerajú plány spoločností Boeing a Bigelow Aerospace, ktoré pod označením CTS-100 vyvíjajú návratový modul schopný prepraviť na ISS až sedem cestujúcich. Veľmi podobný modul pod názvom Orion (predtým CEV) vyvíja v spolupráci so spoločnosťou Lockheed Martin aj NASA.

Modul CTS-100 by mal do vesmíru voziť aj turistov, nestane sa to však skôr než v roku 2015. Spoločnosť Bigelow Aerospace zároveň pracuje aj na projekte nafukovacieho vesmírneho hotela, ktorého základný modul dokonca už otestovala vo vesmíre. Jeden testovací modul je na orbite od roku 2006, druhý sa tam dostal o rok neskôr. Zostanú tam do marca 2013. Veľký 20-tonový obytný modul s objemom 330 kubických metrov plánuje Bigelow vyslať na obežnú dráhu v roku 2014 alebo 2015. Ten zaujal dokonca aj NASA. Americká agentúra rokuje so spoločnosťou Bigelow Aerospace o možnosti, že by mohol byť pod názvom Bigelow Expandable Activity Module pripojený aj k ISS.

Ako zo sci-fi vyzerá posledný z veľkých projektov, nazvaný Space Island, Vesmírny ostrov. Rovnomenná spoločnosť by chcela v prstencových nafukovacích habitatoch postupne ubytovať tisíce ľudí - a to už na prelome tejto a nasledujúcej dekády.

Kto bude prvý?

Z uvedených projektov je ten posledný najmenej reálny. Čo sa však naozaj môže stať, je, že už tento rok začnú na obežnú dráhu v pravidelných intervaloch prúdiť vesmírni turisti prostredníctvom spoločnosti Virgin Galactic. Niekedy v rozpätí rokov 2015 až 2020 už zrejme budú môcť využiť aj modul vyvíjaný Boeingom. NASA naň totiž odklepla už niekoľko grantov a je veľmi pravdepodobné, že sa dostane do produkcie rovnako ako modul Orion vyvíjaný priamo agentúrou NASA.

A v neposlednom rade netreba zabúdať ani na Bigelowov nafukovací vesmírny hotel. Aj keď tento nápad vyzerá na prvý pohľad bláznivo, je naozaj prepracovaný a už dnes technicky uskutočniteľný.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní