Terapia: Nervový systém sa neuspokojí s tým, že nervy sú preťaté, preto sa liečba musí sústrediť na centrálnu nervovú sústavu.

Cítiť môžete aj vytrhnutý zub. Čo spôsobuje fantómové bolesti?

Fantómové bolesti sa ľahko môžu stať posledným klincom do rakvy. Je ťažké zmieriť sa s tým, že vás bolí niečo, čo nemáte.

Raz to bolo pálenie, inokedy prudká bodavá bolesť od predlaktia až po palce, ak sa kazilo počasie, cítil som sa ešte mizernejšie a najhoršie to bolo, keď som nemal nič na robote a mohol som sa venovať iba svojim pocitom.

Občas ma ruka začala svrbieť v lakťovej jamke a z toho sa človek môže zblázniť, pretože poškriabať som sa nemohol. Veď som nemal ruku - hovorí František Fašianok. Dnes má štyridsaťosem rokov. Keď sa to stalo, mal dvadsaťpäť.

Mapa v mozgu

„Pracoval som ako elektroúdržbár a zavadil som rukou o pás. Keby nebol poškodený, len by som sa trocha popálil. Ale bol natrhnutý. Vytiahlo ma to hore, trvalo to celú večnosť, možno sedem či osem minút, a keď som potom uvidel svoju pravicu, bolo mi jasné, že už nikdy fungovať nebude,“ vysvetľuje.

Pravú ruku mu museli amputovať od ramenného kĺbu. Nejaký čas užíval opiáty proti bolesti, keď mu ich lekári vysadili, objavili sa fantómové bolesti. Prešiel celou tortúrou liečenia.

„Bolí to menej, ale viem, že sa fantómových bolestí už nezbavím,“ hovorí. Každé dva mesiace si do martinskej nemocnice chodí po lieky. Cítime to, čo nemáme. Bolí niečo, čo nemáme. Najčastejšie je to amputovaná končatina, ale odborná literatúra spomína aj prsníky, vnútorné orgány, vytrhnuté zuby, pocit nutkania na stolicu po amputácii rekta, dokonca odrezaný penis.

„V mojej lekárskej praxi som sa stretla iba s fantómovými bolesťami po amputácii končatín,“ hovorí Marta Kulichová, primárka oddelenia chronickej bolesti Univerzitnej nemocnice v Martine.

„Častejšie sa tieto choroby vyskytujú u mužov, možno preto, že ženský organizmus je zvyknutý prichádzať o svoje časti, napríklad o dieťa pri pôrode, ale ťažko to tvrdiť jednoznačne.“ Vysvetľuje tiež, že mnohí pacienti sa po amputácii prebudia z narkózy a chcú sa poškriabať na končatine, ktorú už nemajú. Zjednodušene, mozog má akúsi vlastnú „mapu“, centrum, ktoré kontroluje, či je v organizme všetko v poriadku. Ak zistí, že sa jedna jeho časť „nehlási“, vysiela do nej impulzy, aby zistil, čo sa stalo.

Nervový systém sa neuspokojí s tým, že sú nervy preťaté, usiluje sa regenerovať. „To je dôvod, prečo sa musí liečba sústrediť na centrálnu nervovú sústavu,“ dodáva. „Ak sa však fantómová bolesť raz objaví, už sa nedá odstrániť. „Len zmierňovať, tlmiť, kontrolovať.“

Prednosta Jozef Fedeleš: „Nestretol som sa s inými fantómovými bolesťami než s tými po amputácii končatín,“ konštatuje. Foto: NORBERT GROSZ

Nerv je ako drôt

Nerv je ako elektrický drôt. Kým je zdravý, býva obalený nervovou pošvou. Tie nové nie. Čo by sa stalo, keby ste sa dotkli neizolovaného elektrického drôtu? Lekári sa teda pokúšajú nerv izolovať.

„Prerušené nervové zakončenia zvyčajne dráždi jazva, je to neplnohodnotné tkanivo, sťahuje sa, môže nerv zacviknúť, a to do mozgu privádza signál - bolesť,“ hovorí Jozef Fedeleš, prednosta Kliniky plastickej chirurgie z bratislavskej fakultnej nemocnice. Pri akútnych zákrokoch po úrazoch treba, podľa jeho slov, správne ošetriť konce periférnych nervov.

Kedysi si musel pacient vystačiť s alkoholovou injekciou, aby znecitliveli, dnes sa koniec týchto nervov ponorí do okolitých tukových alebo svalových tkanív, aby sa k jazve vôbec nedostal. Platí to aj o chronických pacientoch, ktorých dlhodobo trápi bolesť po amputácii končatiny - chirurgicky očistiť koniec nervov a ponoriť ich do okolitého tkaniva.

Podľa Fedeleša „fantómov“ v poslednom čase ubúda. Najmä preto, že súčasná medicína by nemala nechať pacienta trpieť, premedikácia je kvalitná a ani pred operáciou, ani po nej, by nemal cítiť bolesť.

„Mal som pacienta, ktorý pri výrobe vianočnej pyrotechniky prišiel o ruku v zápästí. Ošetrili ho v miestnej nemocnici a tam, kde mu ruku amputovali, zostali hrubé a veľké jazvy. K nám prišiel s tým, že ho bolia prsty, ktoré nemal. Keď sme mu upravili nervy v predlaktí, bolesti prestali,“ dodáva.

Bolesť a pamäť

„Dôležité je, aby sme pacienta pred zákrokom zbavili akejkoľvek bolesti, lebo tá, ktorá sa neskôr prejaví ako fantómová, sa zvyčajne zhoduje s tým, čo cítil pred operáciou. Bolesť a pamäť úzko súvisia. Zápalová, šklbavá, zvieravá bolesť, ischemické kŕče, to všetko zostáva zakódované v pamäti a neskôr sa to môtuje,“ hovorí primárka Marta Kulichová.

„Pri strate končatín sa fantómové bolesti vyskytujú u 30 až 85 percent pacientov. A môže sa zjaviť rovnako veľmi skoro po operácii, ako aj oveľa neskôr. Každá takáto bolesť je z pohľadu kvality života zničujúca.“

„Preto je dôležité, aby sme pacientovi vymazali pamäťovú stopu na to, čo sa dialo najmenej 48 hodín pred amputáciou. Tri roky sme pracovali na štúdii, ktorá potvrdila, že vyššie koncentrácie špeciálneho anestetika podávaného bezprostredne pred operáciou a 48 hodín po nej znižujú výskyt fantómových bolestí,“ hovorí algeziologička Miriam Galová z martinskej nemocnice.

„Z pacientov, ktorí dostali nižšiu koncentráciu, trpelo fantómovými bolesťami pätnásť percent a medzi tými, ktorí dostali iba placebo, až 66 percent pacientov. Samozrejme, nemôžeme to zatiaľ zovšeobecňovať, je to prvá takto formulovaná štúdia.“

Zdravý človek ťažko pochopí, o čom je reč. Skúste si však predstaviť napríklad diabetika, ktorý postupne slepne, príde o nohu a ešte ho tá chýbajúca noha aj bolí.

Ľahko sa to pre neho môže stať posledným klincom do rakvy. Alebo mladú ženu, ktorá pri havárii prišla o nohu, od kolena musí nosiť protézu a pre bolesti neexistujúcich chodidiel musí dvakrát ročne podstúpiť infúznu liečbu. Alebo človeka na invalidnom vozíku, ktorý si necíti končatiny od pása dole a noc čo noc ho trápia bolesti nôh! Pribúda diabetických ochorení, ischemických chorôb srdca, pribúdajú aj amputácie.

„Práve preto sa fantómovým bolestiam toľko venujeme aj v Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti,“ dodáva primárka Kulichová. „Nielen preto, aby sme ďalej vzdelávali lekárov, ale aby špeciálnu liečbu dostali aj tí pacienti, ktorí sa do siete nedostanú.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní