Čo všetko sa dá stihnúť za jedinú sekundu? Budete prekvapení

V našom živote neznamená nič, no vo svete modernej techniky a vedy sa za ňu stihnú udiať neuveriteľné veci.

Veda a zdravie

Pri príležitosti synchronizácie medzi superpresnými atómovými hodinami a spomaľujúcou sa rotáciou Zeme sme k poslednej minúte posledného júnového dňa pridali jednu prestupnú sekundu. Je to síce v súlade s prírodou, no stroje proti tomu protestovali.

Menšie problémy to robilo systémom závislým od presného merania času, predovšetkým GPS a naň nadväzujúcim lokalizačným službám, ale aj mnohým internetovým serverom.

Bez ohľadu na to, či patríte k zástancom „prirodzeného“, alebo „strojového“ času, sekunda je naozaj dôležitá. New Scientist vtipným spôsobom ukázal, čo všetko sa za ňu okolo nás stihne udiať.

11 vyrúbaných stromov

Ak ste čítaniu tohto článku venovali aspoň päť minút, za tento čas prišli amazonské pralesy približne o 3 300 stromov. Každú sekundu sa ich vyrúbe jedenásť. Od roku 1970 sa tieto pralesy zmenšili o plochu väčšiu, ako je celá rozloha Francúzska.

48 745 vyhľadávaní

Pojem „vygúgliť“ sa už dnes stal bežným označením snáh vyhľadať na internete nejaké informácie. Dnes ich cez túto službu uskutočníme každú sekundu takmer 49-tisíc, za deň to je vyše 42 miliárd.

Pritom sa ani nechce veriť, že doména Google.com bola zaregistrovaná len v roku 1997, koncom toho istého roku bola spustená aj služba Google Search, teda populárne vyhľadávanie.

16 260 rekordných metrov

ISS preletí za sekundu približne 7,7 kilometra, sonda New Horizons, ktorá je historicky najrýchlejšia, ju však v tomto smere prekonáva viac než dvojnásobne. Za sekundu preletí až 16,26 kilometra. To je rýchlosť takmer 60-tisíc kilometrov za hodinu, čo je skoro 50-krát viac než rýchlosť zvuku vo vzduchu.

Je tak vôbec najrýchlejším objektom, aký človek doteraz vypustil do vesmíru. Na svoju misiu k Plutu sa vydala začiatkom roku 2006, prvý blízky prelet okolo tejto trpasličej planéty vykoná už onedlho, malo by sa tak stať 14. júla.

600 000 000 kolízií

Vo veľkom hadrónovom urýchľovači prichádza každú sekundu približne k 600 miliónom kolízií častíc. Pri nich sa zväčša častice rozpadajú na ďalšie. Dáta o týchto kolíziách sa zhromažďujú v dátovom centre v CERN-e a je ich taktiež neuveriteľné množstvo, ročne je to až 30 petabajtov.

Pre názornosť - jeden petabajt je milión gigabajtov. Alebo inak - priemerný notebook má pevný disk s kapacitou 500 gigabajtov. Aby ste nahrali všetky dáta vyprodukované za rok v LHC, potrebovali by ste 60-tisíc takýchto notebookov, samozrejme, za predpokladu, že by v nich nebolo nič nahrané.

Ak by ste chceli všetky tieto dáta zálohovať a napáliť na klasické CD, vznikol by z nich stĺp dosahujúci výšku 40 kilometrov.

33 860 000 000 000 000 vykonaných operácií

Číslo v nadpise radšej preložíme do zrozumiteľnejšej reči. Je to 33,86 biliardy. Toto neuveriteľné číslo sa spája s Nebeskou riekou, respektíve Mliečnou cestou.

Nechceme však byť pri ňom poetickí a nepôjde ani o vesmír. Je to preklad čínskeho názvu Tianhe a keď k nemu pridáme dvojku, dostaneme názov najvýkonnejšieho počítača na svete. Uvedené 17-miestne číslo označuje počet operácií, ktoré dokáže vykonať za sekundu.

1 120 emisií CO2

Mnohým pripadajú reči o znižovaní emisií príliš prehnané. V skutočnosti sa však do ovzdušia našej planéty vypustí každú sekundu 1 120 ton emisií CO2. Do tohto množstva sa, samozrejme, nepočítajú len emisie z fosílnych palív, ale aj zo všetkých priemyselných procesov.

Mimochodom, najviac sa na nich z globálneho pohľadu nepodieľa toľko kritizovaná doprava, ale výroba elektriny a tepla. V Európe patria napríklad k ich najväčším producentom nemecké uhoľné elektrárne.

Veda a zdravie