Do Viedne rýchlosťou zvuku? Môže to byť realita najbližších rokov

Revolučný systém Hyperloop by mohol spojiť Bratislavu s Viedňou.

Veda a zdravie

Ak by sme chceli systém Hyperloop predstaviť úplne jednoducho, dalo by sa povedať, že je to niečo ako kombinácia Air Hockeya s Concordom alebo potrubná pošta, ktorou by sa však mali prepravovať ľudia. A to rýchlosťami blížiacimi sa rýchlosti zvuku.

Iniciatíva miliardára

Pôvodne celý nápad predstavil Elon Musk, šéf spoločností SpaceX a Tesla Motors, ktorý navyše stál pri zrode revolučného platobného systému PayPal. Predstavil ho v otvorenej podobe v podrobnom, takmer 60-stranovom materiáli, pričom rátal s tým, že tento koncept pomôžu rozvinúť ďalší ľudia a spoločnosti, ktoré osloví.

Pôvodný zámer bol spojiť mestá Los Angeles a San Fransisco rýchlym a efektívnym spôsobom dopravy. Prvotným impulzom bol plán postaviť v Kalifornii trať pre rýchlovlaky s odhadovanými nákladmi okolo 60 miliárd dolárov, pričom by jazdili rýchlosťami pod 300 km/h.

Postavenie špeciálnej trubicovej dráhy pre kapsuly by však vyšlo približne 6- až 10-krát lacnejšie (bez nákladov na výskum) a kapsuly by mohli dosahovať rýchlosť 1 300 km/h. Z Los Angeles by sa tak cestujúci mohli dostať do San Francisca približne za pol hodiny.

Realizovateľný

Princíp nie je komplikovaný a potrebné technológie už existujú. Konštrukcia nízkotlakovej trubice pre Hyperloop by mala stáť na pilieroch, pretože ide o najrýchlejšie a najlacnejšie riešenie, pri ktorom by navyše odpadla veľká časť nákladov za výkup pozemkov.

Samozrejme, navrhnutá je tak, aby sa vplyvom vetra nevlnila a bola schopná odolať zemetraseniu. Základom je magnetický lineárny akcelerátor a urýchľované kapsuly vybavené kompresorom, nadnášal by ich pretlak vzduchu v spodnej časti (vzduchový vankúš), podobne ako puk v známej hre Air Hockey.

Aerodynamický odpor vzduchu, ktorý pri takýchto vysokých rýchlostiach zákonite vzniká, by bol znižovaný práve pomocou kompresora v prednej časti kapsuly, ktorý by tlak vzduchu oproti štandardnému dokázal znížiť až tisícnásobne, približne na úroveň, akú má 45 kilometrov nad zemským povrchom.

Potrebná energia do systému by prúdila zo solárnych článkov v hornej časti prepravnej kapsuly, batéria a ďalšie technológie na nadnášanie by boli súčasťou každej kapsuly, pravda, s výnimkou lineárnych elektromotorov, ktoré by boli v stenách trubíc.

Dva startupy

Tohto nápadu sa chytili dve spoločnosti, Hyperloop Technologies a Hyperloop Transportation Technologies (HTT). Šéf druhej spomínanej Dirk Ahlborn navštívil minulý týždeň Slovensko s cieľom predstaviť projekt dvoch najbližších hlavných miest na svete - Bratislavy a Viedne - a následné prepojenie ďalších, tretia v poradí by mala byť Budapešť.

Výsledkom návštevy je nezáväzné memorandum, jeho najdôležitejšou časťou je predbežný prísľub našej vlády týkajúci sa možnosti začať na Slovensku so skúšobným projektom. Zatiaľ iba frázy: Veci však treba vidieť reálne - memorandum nikoho ničím nezaväzuje a neobsahuje ani žiadne konkrétne informácie.

Navyše obe spoločnosti, ktoré na tejto technológii pracujú, sú v skutočnosti startupmi. Hyperloop Technologies je financovaná rizikovým kapitálom, Hyperloop Transportation Technologies viac-menej crowdfundingom, pričom pre ňu pracuje približne päťsto ľudí bez nároku na honorár, čisto za prísľub podielu z akcií pri prípadnom vstupe na burzu.

Na druhej strane - ide prevažne o nadšencov z NASA, zo SpaceX a z Boeingu, takže z odbornej stránky má naozaj silné zázemie. Samozrejme, Hyperloop sa testujte aj inde, v USA pripravujú obe spoločnosti podieľajúce sa na jeho vývoji prvé skúšobné dráhy, na ktorých by sa mala preveriť jeho praktická stránka. Tá od HTT by mala mať dĺžku približne osem kilometrov a buduje sa v kalifornskom Quay Valley, pričom Elon Musk sa v januári vyjadril, že jej budovanie je ochotný podporiť, rovnaký prísľub však dal aj konkurentom.

S reálnymi experimentmi by sa mohlo začať už v budúcom roku.

Veda a zdravie