Zbytočné vyšetrenia: Kyberchondri sa dožadujú väčšinou úplne zbytočných vyšetrení.

Doktor internet: Kyberchondri veria iba webu a lekárom radia, čo robiť

Ak sa viete cez web diagnostikovať a liečiť lepšie, ako by to urobil váš lekár, trpíte novodobou chorobou.

Bolí vás hlava? Podľa internetu je to s najväčšou pravdepodobnosťou nádor mozgu. Máte šklbanie v spánku? Asi to bude nevyliečiteľná forma epilepsie. Časy, keď je internetový priestor plný zdravotníckych informácií, priniesli novú diagnózu. Volá sa kyberchondria a je to obdoba hypochondrie.

Pacienti sú na základe informácií z internetu schopní urobiť si samodiagnostiku a umárať sa pocitom, že trpia ťažkou chorobou. Najlepšie nejakou nevyliečiteľnou.

Tí, čo sú na tom horšie, si aj naordinujú liečbu. Akú úlohu v tom zohrávajú naši lekári, ich nedostatok času a nechuť niečo pacientovi vysvetľovať?

Na webe je všetko

Zaškriabe vás v hrdle a okamžite utekáte na internet. Niektorí ľudia sú pri prvých náznakoch choroby schopní tráviť celé hodiny čítaním rôznych fór, tí sofistikovanejší siahnu aj po odborných článkoch.

Zopár ich zostane len pri samodiagnostike z internetu, iní si naordinujú aj liečbu. Keď terapia nepomôže, prídu za lekárom, ktorý je z nich na infarkt, lebo nič nie je horšie ako pacient, ktorý aj bez lekára vie, čo mu je a ako to vyliečiť.

Takéto správanie má odborné pomenovanie. Termín kyberchondria vznikol v Anglicku, kde sa lekári začali sťažovať na nebývalý nárast pacientov používajúcich internet, aby si zistili viac informácií o svojej chorobe. Často pritom zle diagnostikovali svoje príznaky, zaťažili lekárov aj nemocnice. S rozvojom internetu sa problém presunul aj na Slovensko.

„Samozrejme, ľudová výpomoc existovala vždy. Rady kamarátov, ktorí majú známych s podobnou chorobou, dokážu tiež pekne rozvrátiť psychiku, ale kyberchondria je nebezpečnejšia,“ hovorí česká psychologička Zdeňka Židková.

Kyberchondria

Je to veľmi podobný problém ako hypochondria. Keď títo ľudia získajú podozrenie, že im niečo je, začnú si cez internet študovať príznaky choroby, ktorú si sami určili. Postupne zisťujú, že sa u nich prejavuje každý z menovaných príznakov, ktoré našli na stránkach.

Ku kyberchondrii majú sklony najmä ľudia, ktorí zle znášajú čakanie a pocit neistoty. Ak sa napokon dostanú k lekárovi, sú často presvedčení, že je to hlupák, ktorý nesleduje svetové trendy a o ich chorobe naposledy čítal niekde v učebnici na medicíne. Vopred počítajú s tým, že doktor na nich bude chcieť ušetriť alebo ich odbiť. Napätú atmosféru cítiť už z ich pozdravu po vstupe do ambulancie.

„Je to až kriminálne,“ hovorí praktická lekárka Galina Taragelová o týchto pacientoch, ktorí zaplavujú jej ambulanciu, ale aj pracoviská jej kolegov.

Veľa informácií

„Najväčší problém je, že ľudia chorobám nerozumejú, často nemajú základné znalosti, potom si niečo načítajú na internete a sú úplne mimo. Neviem im vysvetliť, že je to inak,“ hovorí doktorka Taragelová. „Veď ani televízor si neopravíte podľa návodu na internete, ale vyhľadáte odborníka. Prečo by to tak nemalo byť v medicíne?“ pýta sa.

„Kyberchondri za mnou prichádzajú veľmi často. Keď vojdú do mojej ambulancie, nechcú sa so mnou o zdravotnom probléme svojho dieťaťa rozprávať. Chcú mi len nadiktovať, aké vyšetrenia mám ich dieťaťu urobiť, najlepšie všetky, na ktoré je kolónka v žiadanke,“ hovorí detská lekárka Elena Prokopová.

„Prišla za mnou rodina dieťaťa, ktoré malo na krku uzlinu, s tým, že potrebujú všetky odbery, chcú ísť k imunológovi, hematológovi, lebo ich dieťa má asi leukémiu. Boli o tom bytostne presvedčení a vôbec si nedali vysvetliť, že tá uzlina súvisí s prerezávajúcim sa zubom dieťaťa a lymfómové uzliny vyzerajú inak,“ hovorí doktorka.

„Nezostáva mi nič iné, len vysvetľovať, uvádzať príklady a porovnávať príznaky choroby, ktorú som diagnostikovala ja a ktorú si rodičia zistili na internete.“

Ako vznikne z hrčky choroba

Ak si do vyhľadávača zadáte slová hrčka na krku, dostanete sa na internetové fórum a o chvíľu sa dozviete, že máte vážnu chorobu. Pacientka, ktorá hľadá pomoc, píše, že už niekoľko mesiacov má pod uchom hrčku, ktorá ju bolí, a bojí sa s tým ísť k lekárovi. Vzápätí sa dozvedá prvú diagnózu: „Je to mumps,“ píše internetový poradca bez akejkoľvek ďalšej odpovede.

„Už ti to nemusí zmiznúť, môžeš byť na niečo alergická,“ reaguje poradca číslo dva. Pokojne choď za obvoďákom a pýtaj si papier k špecialistovi, či už ORL, alebo k chirurgovi. Trvaj na tom, aby ti povedal, čo to je, ak je to uzlina a vieš, že je to uzlina, tak trvaj na tom, že chceš zistiť príčinu, prečo je zväčšená, nedaj sa odbiť slovami - je to v poriadku. Nie je to v poriadku“ píše ďalší.

Takto vznikajú traumatizujúce stavy u pacienta, nervozita u lekára a preplnené čakárne.

Zlé stránky

Surfujúci po internete sa podľa Židkovej dopúšťajú základnej chyby. „Vygooglujú si svoj zdravotný problém, potom klikajú na prvé odkazy, ktoré sa im zobrazia. Neuvedomujú si pritom, že prvé odkazy sú väčšinou tie komerčné, za ktorými stoja farmaceutické a iné firmy.

„Lekárske a seriózne rady možno, samozrejme, nájsť, ale človek tomu musí venovať viac úsilia. Pritom existujú zdravotnícke portály, kde lekári uvádzajú informácie tak, aby človeku pomohli lepšie pochopiť chorobu, ktorú mu diagnostikovali.“ Podľa detskej lekárky sú úplne najhoršími stránkami diskusné fóra.

„Sú neosobné, neviete, kto tam s vami diskutuje, či to nie je napríklad nejaký člen sekty. Navyše, každý človek je iný, má iné prejavy choroby a inak zvláda liečbu. Mnohé ochorenia majú podobné symptómy. Napríklad rakovina lymfatických uzlín má na začiatku skoro rovnaké príznaky ako silná chrípka."

Ak si človek vyhľadáva symptómy ako nočné potenie, zväčšené uzliny a celková slabosť, dopracuje sa k obom diagnózam. Samozrejme, väčšinou si vyberie tú horšiu."

Lekári nemajú čas

Doktorka Prokopová hovorí, že na vyhľadávaní zdravotných informácií na internete nie je nič zlé, ak neslúžia na laické určovanie choroby a samoliečbu, ale len na doplnenie informácií o diagnóze a liečbe, ktorú ešte predtým určí lekár.

Doktorka uznáva, že lekári ku kyberchondrii prispievajú tým, že nemajú dostatok času a veľakrát ani chuti na komunikáciu s pacientom. Ten sa dozvie názov svojej choroby a s receptom v ruke odchádza z ambulancie často s pocitom, že ničomu nerozumie, a uteká na internet.

Na Slovensku stále nefunguje vyrovnaný partnerský vzťah lekár - pacient. Vždy je jeden dominantný a druhý submisívny. „Problém je teda aj v samotnej komunikácii,“ tvrdí psychologička Zdeňka Židková.

„Lekár oznámi pacientovi diagnózu, nie prognózu. Nepovie mu, aký asi bude priebeh choroby, ani to, aké sú najvhodnejšie postupy na zvládnutie problému. Všetky tieto informácie si potom ľudia hľadajú na internete,“ vysvetľuje Zdeňka Židková.

Ak to preženieme

Prehnané zisťovanie informácií o našich chorobách cez internet poškodzuje pacienta a často traumatizuje rodinu. Zatiaľ čo hypochondria je uznanou psychiatrickou diagnózou, kyberchondria zatiaľ nie.

„Hypochondrické črty má v populácii veľa ľudí, hypochondria v pravom zmysle slova však trápi malé percento pacientov, ale natoľko, že im znemožňuje bežné fungovanie. A rovnako je to aj s kyberchondriou,“ hovorí psychologička.

Väčšina z kyberchondrov má podľa nej len silné úzkostné rysy, len málo ľudí skončí na psychiatrii. Kyberchondria sa lieči rovnako ako iné úzkostné poruchy. Ak sa nevystupňuje do ťažkých psychických problémov, stačí na ňu psychoterapia.

Ak jedinec nie je schopný vymaniť sa zo závislosti od internetového vyhľadávania a jeho laické diagnostikovanie prejde do nevyvrátiteľného bludu, potrebuje už komplexnú psychiatrickú liečbu s liekmi. Lekári si však myslia, že starostlivosť o kyberchondra je rovnaká ako o každého iného pacienta. Nikde totiž nie je napísané, že kyberchonder je naozaj chorý a že si dokonca určil aj správnu diagnózu.

Čo platí na kyberchondra

Psychologička Zdeňka Židková radí:

  • Nie je vhodné umiestniť ho do nemocnice a poskytnúť mu ďalšie vyšetrenia a lieky, lebo to len prehlbuje úzkostné stavy.
  • Mal by prebrať svoje problémy s človekom, ktorému dôveruje, pretože často býva uzavretý a nosí ich vnútri ako bremeno.
  • Pomáha vzdelávanie, komunikácia s odborníkom, ktorý postihnutému podrobne vysvetlí, aká je jeho choroba a ako sa dá liečiť. Podľa Zdeňky Židkovej je práve tento bod ťažko dosiahnuteľný. Naše zdravotníctvo je nastavené na povrchnú komunikáciu technického charakteru (ako to vyzerá, nie ako to funguje).
  • Existujú techniky, ktoré slúžia na to, aby sa človek odnaučil neselektívne komunikovať s internetom. Vhodná je forma záväzkov „nebudem sa na to pozerať“, zľahčovanie „aj tak tomu nebudem rozumieť“ alebo prerámovanie „to, čo tam píšu, môže platiť na každú chorobu“.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní