Za hranicou: V uplynulom roku sa definitívne potvrdilo, že sonda Voyager 1 ako prvý ľudský výtvor opustila hranice heliosféry.

Dvojča Zeme, smrť kométy a výskum Marsu: Astrorok 2013 bol bohatý

Výskum Marsu, hľadanie exoplanét a pokorenie hranice slnečnej sústavy vzbudili v roku 2013 najväčšiu pozornosť.

Uplynulý rok bol pre astronómov a astrofyzikov naozaj významný. Niesol sa v znamení veľkého pokroku v objavovaní exoplanét, pozornosť vyvolal aj objav extrasolárnych neutrín a pád meteoritu v Čeľabinsku. Prinášame vám prehľad najvýznamnejších objavov a udalostí v oblasti astronómie a astrofyziky v uplynulom roku.

Na ceste k hviezdam

Podľa servera Space.com k nim patrilo potvrdenie faktu, že sonda Voyager 1 ako prvý ľudský výtvor opustila hranice slnečnej sústavy, presnejšie jej heliosféry. Sonda spolu s Voyagerom 2 sa dostali do vesmíru ešte v roku 1977. Voyager 1 podľa NASA opustil heliosféru ešte v polovci roka 2012.

Keďže na jej konci nie je žiadna značka s nápisom Dovidenia, práve opúšťate slnečnú sústavu, vedci sa nejaký čas sporili, či sa tak skutočne stalo. Potvrdenie prišlo až v druhej polovici uplynulého roka. Na základe analýzy častíc okolo sondy sa ukázalo, že tie pochádzajúce z medzihviezdneho priestoru začínajú výrazne prevládať nad tými zo Slnka.

Extrasolárne neutrína

V uplynulom roku fyzici prvýkrát na Zemi detegovali prostredníctvom vysokoenergetických neutrín kozmické žiarenie, ktorého pôvod je mimo našej slnečnej sústavy. Neutríno je jedna zo základných subatómových častíc hmoty, ktorá však s inými časticami reaguje veľmi slabo.

Dokáže napríklad prejsť celou našou planétou bez toho, aby si to vôbec všimla a zanechala nejaké stopy. Aj preto sa neutrína veľmi ťažko hľadajú a hoci v priebehu sekundy ich prejdú každým štvorcovým centimetrom našej planéty miliardy, vedcom sa ich podarí zachytiť len niekoľko.

Zmena prišla až s dokončením obrovského neutrínového teleskopu IceCube, ktorého detektory sú zapustené v ľade vo vyše kilometrovej hĺbke pod južným pólom. Pomocou neho sa podarilo v minulom roku zachytiť vysokoenergetické neutrína pohybujúce sa temer rýchlosťou svetla.

Tie majú svoj pôvod v najextrémnejších udalostiach vo vzdialenom vesmíre, k akým patrí napríklad výbuch supernovy, a vedci dúfajú, že práve neutrína nám pomôžu lepšie im porozumieť.

Na Marse mohol byť život

Iba sedem mesiacov po pristátí na povrchu červenej planéty rover Curiosity potvrdil, že v minulosti tam mohli vládnuť podmienky, ktorých je možné rozvinutie života - minimálne v podobe jednoduchých mikróbov. Potvrdenie prišlo po tom, ako jeho analýzy ukázali, že skaly na Marse obsahujú prakticky všetky prvky nevyhnutné na život.

V decembri sa potvrdilo, že rover našiel aj miesto, kde v dávnej minulosti - približne pred 3,7 miliardy rokov - bolo na povrchu jazero s vodou v kvapalnom stave. Takisto sa vďaka dátam z Mars Reconnaissance Orbiteru ukázalo ako možné, že na niektorých miestach v teplých mesiacoch tečie slaná voda aj dnes. Po roku 2013 si väčšina vedcov myslí, že na Marse vládli oveľa priaznivejšie podmienky na rozvoj života, ako sa doteraz predpokladalo.

Dvojča Zeme

Koncom októbra vedci oznámili, že za hranicou našej slnečnej sústavy našli planétu, ktorá sa našej Zemi najviac približuje svojimi rozmermi a hustotou. Volá sa Kepler-78b a je približne o 20 percent väčšia, o 80 percent ťažšia a má podobnú hustotu. Tým sa však podobnosti končia. Kepler-78b materskú hviezdu obieha s 8,5-hodinovou periódou vo vzdialenosti len 1,5 milióna kilometrov. Vzhľadom na to je jej povrchová teplota okolo dvetisíc stupňov Celzia.

Tento objav prišiel krátko po prekročení významného míľnika tisíc objavených exoplanét. Podarilo sa ho prekonať dvadsať rokov po objavení prvej planéty mimo slnečnej sústavy. Kým sa tak stalo, mnohí vedci tvrdili, že planéty sú vo vesmíre veľkou vzácnosťou a vyskytujú sa veľmi zriedka.

Dnes si to už nemyslíme - veď na potvrdenie statusu planéty čaká ďalších 3 600 kandidátov, objavených vesmírnym observatóriom Kepler. So zvyšujúcim sa počtom sa o nich začíname dozvedať čoraz viac. V októbri vedci oznámili aj ďalší pokrok v skúmaní planét za hranicou slnečnej sústavy. Podarilo sa im prvýkrát zmapovať oblaky exoplanéty, konkrétne ide o plynového obra Kepler-7b, ktorý má približnú veľkosť Jupitera a je od nás vzdialený len 0,06 astronomickej jednotky.

Smrť kométy

Hovorilo sa o nej, že bude kométou storočia a vianočnou kométou, ktorá ma veštiť príchod druhého Krista. Napokon však zo spektakulárneho divadla, ktoré nám mala priniesť kométa ISON, nič nebolo - osudným sa jej stal tesný prelet okolo nášho Slnka. Bola objavená v septembri 2012 a vyzeralo to tak, že bude podobná Veľkej kométe z roku 1680, ktorá bola viditeľná aj na dennej oblohe.

Jasnosť kométy naznačovala, že má veľké jadro, preto nás čaká pri jej prelete okolo Zeme nevídané predstavenie. Pri tesnom prelete okolo Slnka vo vzdialenosti približne 1,1 milióna kilometrov však nedokázala vzdorovať jeho gravitačnej sile a teplu. Z jej jadra zostali len malé kusy viditeľné iba profesionálnymi teleskopmi.

Čeľabinský meteor

Vo februári prišlo nad Čeľabinskom k obrovskej explózii, ktorú malo na svedomí vesmírne teleso. Ohnivá vesmírna guľa nad mestom explodovala, jej úlomky a dôsledky výbuchu zranili stovky ľudí a spôsobili obrovské materiálne škody. Skala s priemerom približne 17 metrov vyvinula pri explózii silu vyše 470 ton TNT. Neskôr sa našlo niekoľko zvyškových meteoritov, najväčší vylovili v októbri z jazera Čebarkuľ. Mal priemer okolo 1,5 metra a vážil vyše pol tony.

Aj keď väčšina zranení bola spôsobená rozbitým sklom padajúcim z poškodených budov, čeľabinský meteor opäť rozpútal intenzívnu diskusiu o tom, ako podobným udalostiam, ktoré by mohli teoreticky viesť k zničeniu celej planéty, predchádzať. A ako nebezpečné vesmírne telesá kvalitnejšie vyhľadávať a sledovať.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní