Európa dobýja vesmír. Pozrite si deväť najdôležitejších misií

ESA predstavila svoju veľkú iniciatívu na výskum slnečnej sústavy, ktorá sa začala okolo roku 2000 a bude pokračovať aj v nasledujúcej dekáde

Veľa píšeme o ambicióznych projektoch americkej vesmírnej agentúry NASA, rovnako ako o tom, ako sa čoraz intenzívnejšie o vesmír zaujímajú aj také veľmoci ako India a predovšetkým Čína. Európa pritom vôbec nezaspala na vavrínoch, výskum vesmíru najmä od roku 2000 naberá na obrátkach a európska agentúra ESA v posledných dvadsiatich rokoch pripravila, respektíve pripravuje, niekoľko úžasných aj technologicky mimoriadne náročných misií. Pozrite si stručný prehľad tých najdôležitejších.

Planck: Pohľad späť (2009 - 2014)

Jednou z veľkých misií ESA bolo vypustenie satelitu Planck. Jeho úlohou bol okrem iného výskum reliktného žiarenia, a teda „pohľad späť“, až k samotnému počiatku vesmíru. Práve vďaka tomuto satelitu dnes vieme, že náš vesmír skutočne tvorí prevažne temná energia (69,4 percent), temná hmota (25,8 percent) a bežná hmota, z ktorej je náš svet, všetky hviezdy a planéty, je v ňom zastúpená len necelými piatimi percentami.

Euclid: Temný vesmír pod drobnohľadom (2020 - 2027)

O temnej hmote a energii toho zatiaľ veľa nevieme. Poodhaliť ich tajomstvo by nám mal pomôcť teleskop Euclid, ktorý sa do vesmíru dostane v roku 2020. Zároveň by nám mal pomôcť bližšie pochopiť rozpínanie vesmíru a podstatu gravitácie. Mal by dokázať zmapovať približne dve miliardy galaxií mimo našej Mliečnej cesty a zároveň temnú hmotu, ktorá sa s nimi spája. Základom teleskopu je zrkadlo s priemerom 1,2 metra a dva vedecké inštrumenty - infračervená kamera a kamera, snímajúca vo viditeľnej oblasti spektra. Od Zeme bude vzdialený 1,5 milióna kilometrov v Lagrangeovom (libračnom) bode L2.

Foto: ESA/C. Carreau

Gaia: Revízia Mliečnej cesty (2013 - 2019)

Gaia je misia agentúry ESA, ktorá aktuálne prebieha. A o čo v nej ide? To možno v prípade tohto satelitu vysvetliť veľmi jednoducho: Má vytvoriť najpodrobnejšiu a najpresnejšiu 3D mapu našej Galaxie. Na to však musí lokalizovať miliardu hviezd. Čas na to má až do roku 2019. Zdá sa to síce dosť, v skutočnosti však musí vykonať 40 miliónov pozorovaní denne. A pritom tá miliarda tvorí približne jedno percento zo všetkých hviezd našej Galaxie. Dáta, ktoré sonda počas svojej misie zaznamená, budú mať objem približne milión GB.

Herschel - Pátranie po pôvode (2009 - 2013)

Herschel bol so svojím 3,5-metrovým zrkadlom historicky najväčší infračervený teleskop, ktorý sa dostal do vesmíru. Jeho základnú úlohu možno taktiež definovať jednoducho - pomôcť vedcom odpovedať na otázku, odkiaľ sa vlastne berú všetky hviezdy a planéty. Na to musel byť teleskop schopný zaznamenať aj tie najchladnejšie objekty a „vidieť“ skrz zárodočné mraky, v ktorých sa formujú nové hviezdy. Satelit riadene vypli v júli 2013, najväčšie úspechy mal pri štúdiu plynnej a prachovej medzihviezdnej hmoty a veľmi chladných objektov vrátane niektorých exoplanét.

JUICE - Zameraná na Jupiter (2022 - 2033)

Ak rozšifrujeme skratku JUICE, dostaneme slovné spojenie JUpiter ICy moons Explorer. To presne vystihuje aj zameranie sondy - bude skúmať Jupiter a jeho ľadové mesiace Ganymedes, Callisto a Europu. Ak vám pripadá dlhý aj čas misie, v skutočnosti bude sonde trvať len cesta k Jupiteru 7,6 roka, vedeckou činnosťou strávi približne 3,5 roka. Pátrať bude predovšetkým po vode a známkach života. Význam tejto misie vzrastá najmä v súvislosti s objavom, práve zverejneným NASA, ktorá tvrdí, že na Europe existujú obrovské vodné gejzíry.

Foto: ESA/ATG medialab

Mars Express - Prieskumník červenej planéty (2003 - 2016)

Mars Express je skutočná legenda. Je to totiž druhá najdlhšie slúžiaca sonda obiehajúca okolo inej planéty, než našej Zeme, prekonal ju len Mars Odyssey. Jeho misia bola už šesťkrát predĺžená, aktuálne by mala fungovať minimálne do konca tohto roku. Sonda pôvodne obsahovala aj lander Beagle 2, jeho pristátie na povrchu sa však nepodarilo, napriek tomu zostal čiastočne funkčný. Sonda výrazne pomohla pri nájdení vody, metánu, skúmaní atmosféry a vytvorení pomerne podrobnej topografickej mapy planéty. Pri skúmaní Marsu navyše výrazne napreduje ambiciózny projekt ExoMars, v rámci neho sa v marci vydala na cestu k červenej planéte sonda Trace Gas Orbiter a pristávací modul Schiaparelli, o dva roky by ho mal nasledovať plnohodnotný prieskumný rover.

Foto: ESA

SOHO - Vcentre pozornosti Slnko (1995 - 2018)

SOHO znamená Solar and Heliospheric Observatory. Táto sonda, zameraná na prieskum Slnka, oslávila koncom minulého roka okrúhlych 20 rokov v službe. Ide o jednu z najúspešnejších a najdlhšie trvajúcich misií ESA. Okrem množstva nových poznatkov o správaní Slnka, o slnečných erupciách a búrkach jej patrí jedno trochu prekvapivé prvenstvo. Spomedzi všetkých sond totiž objavila najviac komét, konkrétne vyše 3-tisíc. Dáta z tejto sondy analyzuje približne 1 500 vedcov v dvadsiatich krajinách.

Foto: ESA/ATG medialab

BepiColombo: Prvýkrát kMerkúru (2018 - 2026)

Za čudesným názvom BepiColombo sa skrýva prvá misia agentúry ESA k najbližšej planéte - Slnku. Pripravovaná je v spolupráci s japonskou vesmírnou agentúrou JAXA. Sonda bude mať v skutočnosti tri samostatné orbitery, dva vyrobí ESA, jeden Japonci. Vzhľadom na extrémne teploty blížiace sa k 400 stupňom je príprava sondy technologicky mimoriadne náročná, rovnakou výzvou je pre silnú gravitáciu aj jej presné navádzanie.

Foto: ESA/ATG medialab

Rosseta - Pútnik ku kométe (2004 - 2016)

Misia sondy Rosseta je taká fascinujúca, že sa ňou inšpiroval aj slávny hudobník Vangelis a zložil pre ňu skladbu. Misia sa skončila pred pár dňami, keď sonda 30. septembra plánovane narazila do kométy. Nasledovala tak vlastný modul Philae, ktorý na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenkoj pristál. Napriek tomu, že celý manéver nedopadol presne tak, ako si vedci predstavovali, z povrchu sa ozval a s riadiacim strediskom komunikoval. Môžeme tak hovoriť o historicky prvom pristátí ľudského výtvoru na kométe. Samotná Rosseta ďalej posielala dáta a fotografie z kométy, takže jednu z technologicky najnáročnejších misií ESA možno pokladať za úspešnú.

Vianočné tipy na darček