Európskym ľadovcom zvoní umieráčik. Vidieť to už aj voľným okom

Blíži sa chvíľa, keď sa ľadovce v Európe dostanú do kómy, z ktorej sa už nedokážu spamätať? Za posledných približne dvesto rokov sa ich objem v Alpách zmenšil až o polovicu.

Naozaj je to až také zlé? Nuž, hovoriť o smrti je predsa len trochu silná káva. Ale že európske ľadovce pomaly umierajú, nie je vôbec zavádzajúce tvrdenie. Z roka na rok totiž slabnú, zmenšujú sa, ustupujú. Už celé desaťročia.

Vidno to aj voľným okom, netreba na to ani satelitné zábery. Stačí si zájsť na letnú dovolenku na miesta, kde ste sa v zime lyžovali.

Zdvihnutý prst

Klimatológovia varujú. Ak zásadne nezmeníme produkciu skleníkových plynov, ktoré sú hlavným vinníkom globálneho otepľovania, s klímou a našou civilizáciou to nedopadne dobre. Pre ľudstvo to môže mať až fatálne následky. Kozmetické zásahy, aké sa robili doposiaľ, už nepostačia.

Vlaňajší rok bol najteplejší v histórii, odkedy sa začali zaznamenávať teplotné údaje. Môžeme byť skeptickí k varovaniam odborníkov, no umierajúce európske ľadovce sú najlepším a zároveň najviditeľnejším dôkazom aj pre laikov.

V zime zasnežené časti niekdajších ľadovcových jazykov sa v lete menia na špinavé korytá riečok. A začínajú sa čoraz vyššie.

Pasterze mizne očividne

Najväčší a asi najznámejší rakúsky ľadovec sa nachádza pod najvyššou rakúskou horou Grossglockner (3 798 metrov) vo Východných Alpách. Deväť a pol kilometra dlhý Pasterze leží na severných svahoch Veľkého zvona a zaberá plochu dvadsaťštyri štvorcových kilometrov.

Podľa odborníkov z Alpenverien, ktorí sa dlhodobo zaoberajú sledovaním rakúskych ľadovcov, Pasterze sa od roku 1879 neustále zmenšuje. Najväčší ústup zaznamenali pred tromi rokmi, keď sa skrátil o celých 97 metrov.

Ostatné rakúske ľadovce sa vtedy tiež skrátili výraznejšie - o štyridsať až päťdesiat metrov. Nasledujúce dva roky, teda vlani a predvlani, sa topenie akoby spomalilo a ľadové jazyky sa skrátili „iba“ o tridsať až štyridsať metrov.

Ubúda aj Švajčiarom

Veľký Aletschský ľadovec v južnom Švajčiarsku považujú za jeden z európskych lyžiarskych rajov. Dodnes tam nevedie zjazdná cesta a jediným spojením sú lanovky. S rozlohou vyše osemdesiat štvorcových kilometrov je nielen najväčší vo Švajčiarsku, ale aj v celých Alpách.

Ľadový jazyk meria dvadsaťtri kilometrov a hrúbka ľadovej vrstvy miestami dosahuje až tisíc metrov. To z neho robí favorita na prežitie medzi alpskými ľadovcami ohrozenými globálnym otepľovaním. Ani on sa však nevyhol dôsledkom meniacej sa klímy.

Vďaka najmodernejším technológiám a prístrojom sa vedcom podarilo spoznať históriu veľkého Aletschského ľadovca až spred 3 500 rokov. Ukázalo sa, že najmenej dvakrát vo svojom živote bol na ústupe ako dnes.

Podobnú rozlohu, akú má teraz, dosahoval aj v dobe bronzovej, teda asi pred 3 400 rokmi, a v rovnakej situácii sa ocitol potom aj v časoch na prelome letopočtu. Vždy sa však spamätal. No od roku 1860, keď sa začali zaznamenávať presné topografické údaje o ľadovci, sa stále zmenšuje. Jeho jazyk sa odvtedy skrátil už o vyše tri a pol kilometra.

Neradostné vyhliadky

Odborníci varujú, že sa blíži chvíľa, keď sa ľadovce v Európe dostanú do kómy, z ktorej nebude návratu. Za posledných približne dvesto rokov sa totiž ich plocha v Alpách zmenšila o štyridsať percent a ich objem až o polovicu. V Rakúsku napríklad definitívne zmizlo dvadsaťpäť ľadovcov. A predpovede do budúcnosti nie sú ružové.

Situácia sa bude zhoršovať. Vedci sa celkom nezhodujú len v percentách úbytku ľadovej pokrývky. Do konca storočia by malo v dôsledku oteplenia zaniknúť podľa optimistov päťdesiat a podľa pesimistov až deväťdesiat percent alpských ľadovcov. Odborníci upozorňujú, že v celom alpskom regióne je badateľný aj výrazný úbytok snehu.

Klimatológovia sa domnievajú, že snehová hranica by sa už čoskoro mohla posunúť zo súčasných 1 200 metrov až na 1 800 metrov. Znamenalo by to, že mnohé z nižšie položených lyžiarskych stredísk by sa ocitli bez snehu a prišli by o návštevníkov.

Vianočné tipy na darček