Fotografiu Dr. Abda by ste na prvý pohľad skôr zaradili do populárnych kalendárov ako do vedy.

Fotografie, ktoré hladkajú oči: Párenie veľrýb a milióny rokov starý hmyz

Vedu, akú ju nepoznáme, pestrú a fascinujúcu, odhaľujú víťazné fotografie už 23. ročníka prestížnej súťaže Austrálskeho múzea s názvom Heuréka.

Hoci sa udeľuje za rôzne oblasti výskumu, už tradične práve kategória fotografií ako najatraktívnejšia a bežnému smrteľníkovi najzrozumiteľnejšia púta najviac pozornosti. „Víťazi nielen ukazujú zázraky nášho sveta, ale podarilo sa im zachytiť aj moment objavu, okamih, ktorý predtým nikto nevidel. Navyše, v plnej kráse odhaľujú povahu a krásu vedy,“ zdôvodnil na oficiálnej stránke tohtoročnú voľbu riaditeľ múzea Frank Howarth.

Porotu najviac zaujala snímka Jasona Edwardsa, ktorému sa pošťastilo vôbec prvý raz odfotiť párenie vráskavca dlhoplutvého. Na také niečo potreboval obrovskú trpezlivosť a húževnatosť. Veľrybiemu objatiu totiž predchádza niekoľkohodinová súťaž sily a vytrvalosti samcov o samicu. Aj druhá ocenená snímka je z vody. Doktor Dave Abdo zachytil prekvapivo pestrofarebný okamih vypúšťania ryby druhu Lethrinus miniatus do oceánu po zavedení zvukovej sondy do tela živočícha s cieľom zistiť všetko o jeho pohybe. Na tretej priečke sa umiestnil Peter Ward, ktorému sa jedinečným spôsobom podarilo odfotiť slnečnú aktivitu.

O víťazoch rozhodovali detaily, ale dych vyráža všetkých desať záberov, čo postúpilo do užšieho finále. Hoci o cenu Heuréka sa môžu uchádzať len austrálski občania, jej dosah výrazne prekračuje hranice krajiny protinožcov. Austrálske múzeum sa týmto spôsobom snaží zdôrazniť význam vedy a jej vplyv na spoločnosť. Prinášame desiatku najlepších fotografií za rok 2012.

Cesty v oceáne

Fotografiu Dr. Abda by ste na prvý pohľad skôr zaradili do populárnych kalendárov ako do vedy. Pestrofarebné a tak trochu dojímavé môžu však byť aj oveľa významnejšie veci. Konkrétne ide o projekt sledovania vzoriek pohybu ryby Lethrinus miniatus. Vedecký tím jej najprv voperoval zvukovú sondu a potom ju vypustil do oceánu na pobreží Heronovho ostrova, ktorý je súčasťou Veľkej koralovej bariéry.

Prekvapivá nežnosť: Keď porazí konkurentov, samec vráskavca dlhoplutvého si plutvou privinie k sebe samicu. Je to nečakaný obraz nežnosti vo svete týchto obrovských živočíchov. Autorovi Jasonovi Edwardovi sa podarilo „pristihnúť“ veľryby neďaleko pobrežia Toga. Ide o ďalší impozantný výsledok jeho vyše dvadsaťročnej vášne k životnému prostrediu a divočine. Za ten čas cestoval po svete a doslova pátral po jedinečných, okúzľujúcich záberoch. Jeho fotografie sú súčasťou viacerých významných vedeckých projektov, ale aj environmentálnych kampaní, či dokonca súkromných zbierok.

Naše Slnko

Každých jedenásť rokov vchádza Slnko do obdobia maximálnej aktivity. Fotografovi Petrovi Wardovi sa podarilo vo vysokom rozlíšení odfotiť rôzne útvary, ako sú škvrny či žiara. „Ide o jedinečný pohľad na dynamiku vnútri slnečnej atmosféry,“ vysvetľuje oficiálna stránka cien.

Mucha: Čím je výnimočný tento exemplár hmyzu? Vekom. Je starý asi štyridsať miliónov rokov. Zachovať a odfotiť ho sa podarilo vďaka mineralizovanému zvyšku treťohornej živice, teda jantáru. Ten má mimoriadny paleontologický význam, lebo v hmote jantárových nálezov sa často podarí objaviť perfektne zachované telá milióny rokov starého hmyzu. Na tejto fotke ide o hádam najznámejší, baltický jantár.

Farebná šou

Kôrovec Odontodactylus scyllarus má jeden z najzložitejších zrakových systémov v podmorskom svete. Z fotografického hľadiska je hádam ešte zaujímavejšia jeho jedinečná farebnosť.

Pakobylka Dryococelus australis patrí medzi najohrozenejší druh hmyzu na svete, žije už len niekoľko desiatok jedincov. Odborníci sa dokonca domnievali, že ju v roku 1930 vyhubili potkany, ale po siedmich desaťročiach druh znovu objavili na jednom z austrálskych ostrovov. Toto je prvý raz, čo sa podarilo fotograficky zaznamenať liahnutie Dryococela australis. Keďže nový jedinec opúšťa vajíčko až po polroku, fotograf musel na veľký okamih čakať celé týždne.

Zrod hviezdy

Arábkovka Thalova sa preslávila v roku 2000, keď sa stala prvou rastlinou so známym, osekvenovaným genómom. Mark Talbot pomocou elektronického mikroskopu odfotil klíčenie jej šesťdňového semena.

Okamih

Doslova ako v ateliéri vznikala táto fotografia zlatoočky Chrysopa sp. Na vytvorenie elegantnej kompozície autor David Paul použil špeciálne svetlá. Po jedinom zábere sa zlatoočke zjavne zunovala profesia modelky a odletela do neznáma.

Zákerná choroba

Navonok pekná fotografia v skutočnosti neponúka nič príjemné. Je na nej takzvaný plak alebo zhluk vytvorený zo zvláštnej bielkoviny beta-amyloydu, ktorá poškodzuje mozgové nervové vlákna a bunky. Podľa odborníkov je základnou príčinou Alzheimerovej choroby.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].