Hrozí nám pre otepľovanie klímy katastrofa? Ani odborníci sa nezhodnú

Globálne otepľovanie vraj spôsobí vyhynutie či mutáciu mnohých živočíchov a svetové metropoly sa stanú neobývateľnými.

Veda a zdravie

Katastrofické scenáre v súvislosti so zmenou klímy sa na nás hrnú zo všetkých strán. Niektorí odborníci celkom vážne hovoria o znižovaní chuti na sex, menšej pôrodnosti, ba dokonca o horšej potencii. Tí najodvážnejší hľadajú súvislosti medzi globálnym otepľovaním a nedávnymi útokmi teroristov v Paríži.

Počúvame tiež, že zvýšenie teploty takmer o 0,7 stupňa Celzia za posledných stopäťdesiat rokov spôsobuje katastrofu v živočíšnej ríši, špecialisti z Havajskej univerzity tvrdia, že už o štyridsať rokov budú veľké mestá Európy neobývateľné.

Český server idnes.cz šokoval správou o mutantovi, ktorý vznikol skrížením ľadového medveďa s grizlym - v prírode, nie v laboratóriu -, Nóri informovali, že polárne medvede vplyvom vyšších teplôt a nedostatku potravy požierajú delfíny. Pritom len pred pár desaťročiami svetové médiá hrozili ľadovou dobou. Ako to teda je?

Hrozí vraj nedostatok kyslíka

Jednoznačnú odpoveď od nás nečakajte, veď aj samotní vedci sa v tomto smere stále sporia. Isté však je, že atmosféra sa nám naozaj otepľuje a odborníci, politici i predstavitelia mimovládok z vyše stodeväťdesiatich krajín sa na svetovej ekologickej konferencii v Paríži určite nezišli len tak.

V hlavnom meste Francúzska chceli dosiahnuť celosvetovú dohodu, ktorá by mala obmedziť emisie zo skleníkových plynov a spomaliť globálne otepľovanie.

Udržať jeho nárast pod dvoma stupňami. Podľa viacerých zdrojov nám totiž do roku 2100 hrozí zvýšenie teploty o štyri až šesť stupňov. Sprievodným javom by boli nielen extrémne výkyvy počasia, hurikány, vražedné suchá, ale aj výskyt vážnych chorôb.

Profesor Sergej Petrovskij z univerzity v anglickom Leicestri dokonca varuje, že oteplenie oceánov o šesť stupňov by mohlo negatívne ovplyvniť tvorbu atmosférického kyslíka produkovaného morskými rastlinami a o niekoľko desaťročí by sa jeho množstvo - aj v obývaných oblastiach - mohlo rovnať tomu, ktoré je dnes v najvyššie položených horských pásmach.

Očividne treba niečo robiť. Ibaže, už pred koncom parížskej konferencie sa ukázalo, že mnohé krajiny nie sú veľmi ochotné pristúpiť k vážnejším opatreniam. Dôvod? Ohrozili by vraj hospodárstvo, a tým aj „ľudský luxus“.

Mimochodom, o koordinované zníženie emisií skleníkových plynov sa snažili členské štáty OSN už zavedením Kjótskeho protokolu v roku 1997. Práve najväčší znečisťovatelia - USA a Čína - ho odmietli ratifikovať a fiaskom bol aj Kodanský summit v roku 2009.

Čítajte viac:

Oteplenie klímy môže priniesť aj vojnu, šokuje klimatológ Lapin

Veľká hra

Evolučný biológ profesor Juraj Krajčovič z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave teórii globálneho otepľovania príliš nedrukuje. Podľa neho otepľovanie a ochladzovanie prichádza v posledných dvoch tisícročiach takmer v pravidelných päťstoročných cykloch a to, čo sa okolo nás deje, pokladá za prirodzený vývoj.

„Ja, samozrejme, nemám nič proti očisťovaniu ovzdušia a znižovaniu emisií, ale nemyslím si, že zvyšovanie teploty je prioritne vyvolané ľudskou činnosťou. Ak, tak minimálne.“

Rovnako odmieta drastické zmeny v živočíšnej ríši či zvýšenú indukciu mutácií u zvierat. Každý rok je iný a niekoľko stupňov navyše patrí do normálnych výkyvov počasia. Iná, azda významnejšia biologická otázka je spojená s takzvanými inváznymi druhmi organizmov, čo je fenomén často významne ovplyvnený činnosťou človeka. No vôbec nemusí súvisieť s globálnym otepľovaním.

„Paleontológovia a geológovia majú veľmi dobre zmapované, ako sa menili hladiny oxidu uhličitého, metánu a kyslíka. A z ich grafov a tabuliek vyplýva, že hodnoty CO2 sú momentálne na najnižšej hladine v histórii celej Zeme. V dlhodobom horizonte ho neustále ubúda,“ hovorí. „Rovnako metánu sme mali viac ako v súčasnosti. Napriek tomu sa život vyvíjal normálne.“

Myslí si, že hrozivé prognózy sú čiastočne dané aj spôsobom merania. „Teplota sa začala pravidelne merať niekedy v roku 1880, keď boli meteorologické stanice mimo zastavaných oblastí.

Výstavbou sa však ocitli priamo v mestách, ktoré, pochopiteľne, generujú viac tepla. Jediné objektívne záznamy sú z družíc. Tie sa vyhotovujú posledných zhruba tridsať rokov a tam sú rozdiely len v zlomkoch stupňov.“

Profesor Krajčovič pokladá konferenciu v Paríži predovšetkým za veľkú hru, ktorá ťažko bude viesť k serióznym záverom. A nedostatok kyslíka spojený s likvidáciou lesných porastov?

„Najviac kyslíka aj tak vyprodukujú riasy v oceánoch. Ich výskumom sa zaoberám experimentálne a viem, že vhodná teplota na ich optimálny rast môže byť vyššia, ako sú priemerné hodnoty teploty vôd v súčasnosti. Zle by začalo byť, až keby sa blížili k štyridsiatim stupňom.“

Čítajte viac:

El Niňo môže priniesť smrtiace extrémy počasia a drahšie potraviny

Treba zavodňovať

Hydrológ Michal Kravčík, ktorý pred pár dňami na konferencii v Paríži predstavil globálny plán obnovy malých vodných cyklov a klímy, hrozbu nebezpečného otepľovania potvrdzuje, jeho príčinu však nevidí v hromadení uhlíka v atmosfére, ale vo vysušovaní pôdy.

„Krajina je viac vysušená ako v minulosti, a preto sa rýchlo prehrieva,“ hovorí. „Stačí si spomenúť na niektorý horúci deň počas leta u nás. Denne z krajiny uniklo do atmosféry tisícnásobne viac tepla ako za rovnaký čas vyprodukujú všetky elektrárne na Slovensku.“

Ako pokračuje, z hľadiska stabilnej klímy nie je dôležitá priemerná teplota, ale jej extrémy. A to fyzikálne nesedí so strednoprúdovým hlasom o klimatickej zmene spôsobenej vysokou mierou CO2.

„Zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére by malo extrémy znižovať a deje sa pravý opak,“ upozorňuje. „Takže hlavní vyjednávači o klimatickej zmene sú v slepej uličke.“

Kravčík sa obáva, že tento nesúlad nahráva do kariet „klímaskeptikom“, ktorí tvrdia, že zmena klímy je prirodzený proces. „To je podľa mňa veľmi nebezpečné. Už roky tvrdím, že niet inej šance na ozdravenie klímy, než zavodňovať krajinu dažďovou vodou.

Ak by sa tento proces realizoval celosvetovo, do desiatich rokov by sme dosiahli zmiernenie výkyvov počasia, pokles globálnej teploty, zníženie hladín oceánov a zastavili by sme i potravinovú, vodnú a migračnú krízu. Problém však je, že toto riešenie je príliš lacné a efektívne, čo obchodníkom s klimatickou zmenou kazí biznis.“

Čítajte viac:

Európskym ľadovcom zvoní umieráčik. Vidieť to už aj voľným okom

Nenasneží a nenasneží

Tak či onak, posledné zimy patria k najmiernejším v histórii a je možné, že si budeme musieť zvykať na Vianoce na blate. „Súvislá snehová pokrývka, ktorá bola u nás vždy očakávanou kulisou Vianoc, sa počas týchto sviatkov z najnižších oblastí Slovenska stráca,“ hovorí známy slovenský klimatológ.

„Ak sa pozrieme do minulosti, za ostatných dvanásť rokov sme počas Štedrého dňa zaznamenali snehové pláne napríklad v okolí bratislavského letiska, v Hurbanove alebo Podunajskej nížine len raz či dvakrát. Naposledy v roku 2012,“ dodáva odborník, ktorý patrí k zástancom teórie globálneho otepľovania.

Ako pokračuje, predovšetkým na juhozápadnom Slovensku sú vyhliadky na biele Vianoce z roka na rok menšie. Vo vyššie situovaných kotlinách, údoliach a na horách nie je tento trend taký nápadný, ale ani tam už nie je biela nádielka počas najkrajších sviatkov roka samozrejmá. Ak aj napadne, veľmi rýchlo sa zase roztopí.

Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sme si Vianoce bez snehu takmer nevedeli predstaviť. „Aj vtedy sa vyskytli anomálie, ale všeobecne tak teplo ako v súčasnosti nebolo,“ spomína. „Teraz sa sneh topí aj uprostred zimy, dokonca i v kotlinách na severe Slovenska, kde to nebývalo obvyklé.“

Extrémy sme však zažívali aj v minulosti. Na Štedrý deň v roku 1958 napríklad v Piešťanoch namerali vyše štrnásť stupňov Celzia a v Bratislave len o necelý stupeň menej. Na druhej strane, v tom istom sviatočnom čase v roku 1961 Ružomberčania drkotali v tridsaťstupňových mrazoch a v Oravskej Lesnej mali ešte o štyri mrazivé stupne viac.

„Vianoce sú na začiatku zimy, preto vtedy ešte nemôže byť ani v zimách bohatých na sneh akumulovaná veľmi hrubá vrstva,“ hovorí klimatológ.

„Napriek tomu si pamätáme, že v bežne obývaných oblastiach sa niekedy vyskytla až metrová vrstva snehu. A na Lomnickom štíte v roku 2008 dosiahla až 220 centimetrov!“

Klimatológ predpokladá, že všetky tri zimné mesiace budú veľmi pravdepodobne teplotne nadnormálne. Hoci je o neblahých dôsledkoch globálneho otepľovania presvedčený, o tom, či sa tento stav stane pravidlom, nechce polemizovať.

Veda a zdravie