Antiraketa: Takto vyzerá Standard Missile 3, schopná v súčasnosti ničiť balistické strely krátkeho a stredného doletu.

Hviezdne vojny ožívajú. Toto sú najnebezpečnejšie vesmírne zbrane súčasnosti

Pred pár dňami prišiel do kín prvý z trojice filmov, ktoré čerpajú zo slávnej ságy Hviezdne vojny. Partia rebelov sa v nej snaží získať plány na nebezpečnú zbraň - Hviezdu smrti. Žiaľ, smrť z kozmu na ľudstvo nečíha en vo filmoch. Pozrite sa, čo na nás z vesmíru mieri.

Parazitické mikrosatelity

V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o mikro- a nanosatelitoch. Tie sú lacné, môžu byť vo veľkosti mobilného telefónu a na obežnú dráhu sa dajú vypúšťať v celých satelitných rojoch. Samozrejme, veľký záujem o ne javí armáda. Tá by ich chcela využiť v úlohe parazitických satelitov schopných prichytiť sa na nepriateľské vojenské alebo komunikačné satelity.

Nie je to však ich jediný účel. Američania v rámci SCNP - Strategic Command’s Nanosatellite Program -, vyvíjajú ťažko lokalizovateľné mikrosatelity, ktoré by sa mali pohybovať na nízkych obežných dráhach a umožňovať jednoduchšie a bezpečnejšie dátové prenosy z kritických oblastí, nachádzajúcich sa často za nepriateľskými líniami. Takéto mikrosatelity vážia okolo 5 kg, majú veľkosť bochníka chleba a cena jedného je okolo pol milióna dolárov.

X-37B - tajomný americký raketoplán

O americkom bezpilotnom vojenskom raketopláne X-37B sa hovorí už niekoľko rokov. Nejde o žiadny koncept, ale funkčný autonómny stroj, ktorý sa do vesmíru vydáva na veľmi dlhé a bližšie neurčené misie. V roku 2014 sa vrátil z misie trvajúcej takmer dva roky, na ktorú odštartoval ešte v decembri 2012. Tento raketoplán budí veľkú pozornosť najmä preto, lebo nikto nevie, na čo vlastne do vesmíru lieta.

Všetky jeho doterajšie misie trvali rádovo desiatky až stovky dní a americká armáda o nich vždy vydala iba strohú správu, v ktorej sa konštatuje, že sa testovali jeho rozličné prístroje a letové komponenty. Inak to, samozrejme, nie je ani teraz, keď je vo vesmíre už vyše roka.

Bezpilotný: Malý vojenský raketoplán lieta na extrémne dlhé misie trvajúce aj dlhšie než rok.
Bezpilotný: Malý vojenský raketoplán lieta na extrémne dlhé misie trvajúce aj dlhšie než rok.
U.S. AIR FORCE

Bezpilotný: Malý vojenský raketoplán lieta na extrémne dlhé misie trvajúce aj dlhšie než rok. Foto: U.S. AIR FORCE

Elektromagnetické pulzy alebo e-bomby

Elektromagnetický impulz (EMP) bol jav spozorovaný, keď sa vo veľkých výškach začali testovať jadrové zbrane. Je extrémne silný, no trvá veľmi krátko, menej ako sekundu, a od zdroja sa šíri so zmenšujúcou sa intenzitou. Elektroniku a komunikačné zariadenie sú EMP schopné zničiť vo väčšom okruhu, než by to dokázal výbuch hmotnostne porovnateľných konvenčných náloží.

Stačí, aby dostatočne silná jadrová bomba vybuchla nejakých 300 kilometrov nad povrchom a je schopná vyvolať elektromagnetický impulz, ktorý teoreticky vyradí z prevádzky komunikačnnú aj elektrickú sieť nad veľkou časťou kontinentu. Tento typ zbraní sa vyvíja už niekoľko desiatok rokov a patrí k vôbec najnebezpečnejším nesmrtiacim zbraniam, aké existujú.

Čoraz častejšie sa hovorí o tom, že EMP bombu by mohli využiť teroristi na vyradenie infraštruktúry celých štátov, pretože proti nemu neexistuje žiadna účinná obrana. EMP sa, samozrejme, dajú vyvolať aj menej drastickými prostriedkami, s menším účinkom a dosahom.

Elektromagnetické pulzy: Nezabíjajú, ale sú schopné úplne vyradiť nepriateľovu elektroniku.
Elektromagnetické pulzy: Nezabíjajú, ale sú schopné úplne vyradiť nepriateľovu elektroniku.
BOEING

Elektromagnetické pulzy: Nezabíjajú, ale sú schopné úplne vyradiť nepriateľovu elektroniku. Foto: BOEING

Vesmírny laser

Aj keď existujú dohody obmedzujúce využívanie vesmíru na vojenské účely, veľa spoločností pracuje práve na takýchto projektoch. A rozhodne nejde len o nové špionážne a navigačné satelity. Jedným z najdiskutovanejšich je vesmírny laser schopný zasiahnuť z orbity cieľ na zemskom povrchu alebo priamo vo vesmíre. Tam by mohol zneškodňovať napríklad cudzie špionážne a vojenské družice.

Práve tohto typu útokov, ktoré by mali za úlohu zamedziť pokusy narušiť infraštruktúru USA cez zničenie ich satelitov, sa americkí vojenskí odborníci obávajú. Napríklad odstavenie GPS by znamenalo nemožnosť presne zamerať rakety, navigovať lietadlá, nedali by sa použiť ani ich bezpilotné varianty a takisto by bolo komplikované sledovanie a zameranie cieľov súpera. Aj keď medzinárodné dohody zatiaľ nepovoľujú použitie vesmírnej laserovej zbrane, jedného dňa prestanú platiť a Američania budú na ich použitie pripravení.

Hypersonické zbrane

Jeden z amerických vojenských programov sa volá Konvenčný okamžitý globálny úder - Conventional Prompt Global Strike (CPGS). V rámci neho sa vyvíja zbraň, ktorá by mala byť schopná do jednej hodiny zasiahnuť akékoľvek miesto na zemeguli. Tou je pravdepodobne interkontinentálna balistická raketa doplnená návratovým hypersonickým klzákom, vybaveným konvenčnou hlavicou. Raketa s ním vystúpa na hranicu vesmíru, teda približne do stokilometrovej výšky. Klzák sa následne oddelí a k cieľu nepokračuje po balistickej krivke, ale plochým kĺzavým letom, pri ktorom naberie extrému rýchlosť.

Tá môže až dvadsaťnásobne prekonať rýchlosť zvuku. Klzák je navyše schopný vykonávať aj relatívne komplikované letové manévre, čo sťažuje jeho zasiahnutie protivzdušnou obranou. Výhoda je, že na dosiahnutie extrémnych rýchlostí nepotrebuje žiadne komplikované a drahé motory - stačí mu raketa a gravitácia. Rusi sa sústreďujú skôr na iný typ nadzvukových zbraní - strely s plochou dráhou letu. Jednou z nich je 3M22 Zirkon s doletom 300 kilometrov, ktorá by mala byť schopná dosiahnuť rýchlosť až Mach 7. Tieto strely sa možno už o necelé dva roky objavia vo výbave kompletne prerobeného bojového krížnika Admirál Nachimov.

Vesmírne a pozemné lasery: Na vojenské účely by sa vo vesmíre nemali používať, no aj tak na nich vedci pracujú.
Vesmírne a pozemné lasery: Na vojenské účely by sa vo vesmíre nemali používať, no aj tak na nich vedci pracujú.
ARCHÍV

Vesmírne a pozemné lasery: Na vojenské účely by sa vo vesmíre nemali používať, no aj tak na nich vedci pracujú. Foto: ARCHÍV

MOKV - raketa proti raketám

Skratka MOKV patrí k tým novším, skrýva sa za ňou Multi-Object Kill Vehicle. Rusi už dávnejšie vyvinuli návratové raketové moduly MIRV, schopné nad cieľ doručiť až niekoľko desiatok samostatných jadrových hlavíc, pričom každá zaútočí na iný cieľ. A neustále ich zdokonaľujú. Američania z toho, samozrejme, nemajú radosť, pretože tento typ zbraní je relatívne ťažko eliminovateľný štandardnými technológiami a zbraňami používanými v rámci amerického protijadrového dáždnika.

Odpoveďou na ne majú byť práve MOKV. Ich výhodou je, že do jednej protiraketovej strely možno umiestniť niekoľko približne 5 kilogramov ťažkých „antihlavíc“ MOKV, ktoré tak dokážu zničiť viacero jadrových hlavíc nesených raketami systému MIRV. Sú samostatné, dokážu však pracovať synchrónne a koordinovane. Podľa spoločnosti Raytheon, ktorá spolu s Lockheed Martin a Boeingom tieto antistrely vyvíja, ich kinetická energia zodpovedá čelnému nárazu 10-tonového nákladiaka do betónovej steny pri rýchlosti 1 000 km/h. Nový protiraketový systém je vo fáze vývoja, testovanie komponentov sa začne v budúcom roku, ostré letové skúšky v roku 2018.

  • red
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].

Vianočné tipy na darček