Kandidáti mimozemských domovov: 11 exoplanét, ktoré by mohli hostiť život

Pred pár dňami oznámila NASA významný objav, keď vďaka Keplerovmu teleskopu objavili prvú planétu, mimoriadne podobnú nešej Zemi.

Veda a zdravie

Je asi len o 60 percent väčšia, pravdepodobne kamenná, obieha v takzvanej obývateľnej zóne okolo hviezdy veľmi podobnej Slnku a je vysoký predpoklad, že na planéte, nazvanej Kepler-452b by mohla existovať voda v tekutom skupenstve. Naše dvojča je od nás vzdialené asi 1400 svetelných rokov a nachádza sa v súhvezdí Labuť.

Katalóg obývateľných exoplanét obsahuje v súčastnosti viac ako dve desiatky planét, ležiacich za hranicami našej slnečnej sústavy. O mnohých toho zatiaľ vieme veľmi málo, niektoré doteraz nie sú úplne potvrdené. University of Puerto Rico v Arecibe z nich vybrala desať, na ktorých by mohli existovať najpriaznivejšie podmienky na rozvoj mimozemského života. Predstavujeme ich podrobnejšie.

Podobná Zemi

Kepler-186f jbola doposiaľ prvou exoplanétou svojou veľkosťou porovnateľnou so Zemou, ktorá je v zóne života svojej materskej hviezdy. Nachádza sa tiež v súhvezdí Labute, od nás je vzdialená približne štyristodeväťdesiat svetelných rokov a od Zeme je väčšia približne len o desať percent.

Aj keď obieha okolo svojej materskej hviezdy oveľa bližšie než Zem okolo Slnka, jej „domáca“ hviezda je červený trpaslík, ktorý žiari neporovnateľne slabšie než Slnko. Preto bude povrch tejto planéty zrejme pomerne chladný. Nakoľko, to závisí od presného zloženia jej atmosféry, no nie je úplne vylúčené, že by sa na nej mohla nachádza voda v tekutom skupenstve.

Záhadná

Planéta Gliese 581g bola objavená už v roku 2010, ale bolo pomerne náročné jej existenciu skutočne potvrdiť. Ešte v roku 2011 vedecké štúdie tvrdili, že s pravdepodobnosťou 99,9978 percenta neexistuje. Momentálne ju však University of Puerto Rico zaradila do desiatky najväčších kandidátov na objavenie mimozemského života. Má skalnatý povrch a - samozrejme, na vesmírne pomery - nie je veľmi vzdialená. Konkrétne približne dvadsať svetelných rokov od slnečnej sústavy. Je dva- až trikrát masívnejšia než naša Zem. Jej materská hviezda sa volá Gliese 581, planéta ju obieha s tridsaťdňovou periódou.

Blízky sused

Gliese 667Cc je ďalšou Superzmou, ktorá je temer naším susedom - od Slnečnej sústavy je vzdialená dvadsaťdva svetelných rokov. Nachádza sa v zaujímavom systéme tvorenom dvojhviezdou oranžových trpaslíkov s označením Gliese 667A a 667B, okolo ktorých ešte obieha chladný červený trpaslík pomenovaný Gliese 667C. A práve táto hviezda má planetárnu sústavu tvorenú možno až siedmimi planétami, z ktorých tri sú v zóne života. Najzaujímavejšou z nich je práve tretia s označením Gliese 667Cc, zaradená k najväčším kandidátom na nájdenie mimozemského života. Je 4,5-krát väčšia než Zem a materskú hviezdu obehne raz za 28 dní.

Pohodová

Aj keď je planéta Kepler-22b približne 2,4-krát väčšia než Zem, sú na nej podobné podmienky. Vďaka skleníkovému efektu by na jej povrchu mohla byť priemerná teplota okolo 22 stupňov Celzia, to však nie je isté. Teplota totiž môže dosť kolísať - keďže jej dráha je eliptická. Teoreticky je možné, že veľkú časť jej povrchu pokrýva oceán. Jej materská hviezda sa veľmi podobá nášmu Slnku, aspoň pokiaľ ide o veľkosť a teplotu. Je od nás vzdialená približne šesťsto svetelných rokov, nachádza sa - rovnako ako planéta Kepler-186f - v súhvezdí Labute.

Superzem

Planéta HD 40307g patrí rovnako ako niektoré ďalšie exoplanéty v tomto výbere do kategórie Superzemí, čo sú planéty s veľkosťou 0,8- až dvojnásobku Zeme. Existuje však aj iná definícia na základe hmotnosti, kde sa medzi Superzeme radia planéty s hmotnosťou dvoj- až desaťnásobku hmotnosti Zeme. Keďže HD 40307g má hmotnosť minimálne siedmich Zemí, spadá do tejto kategórie aj podľa druhej definície.

Okolo materskej hviezdy obieha vo vzdialenosti približne 90 miliónov kilometrov, takže od nej dostáva približne sedemdesiat percent energie, ktorá sa dostáva na Zem zo Slnka. Je možné, že sa na nej nachádza kvapalná voda, mala by mať pomerne pokojnú atmosféru a nemá viazanú rotáciu, takže sa nej podobne ako na Zemi strieda noc a deň. Od nás je vzdialená štyridsaťdva svetelných rokov, jej materská hviezda patrí do súhvezdia Pictor (Maliar).

Objavená zo Zeme

Väčšina nádejných kandidátov na život bola objavená ďalekohľadmi z obežnej dráhy. Planéta HD 85512b nie. Patrí k nádielke päťdesiatich planét objavených spektrometrom HARP, ktorý je súčasťou Európskeho južného observatória v Čile.

Nachádza sa v súhvezdí Plachty (Vela) a je jednou z exoplanét, kde by sa mohla vyskytovať voda. Od Zeme je približne 3,6-krát väčšia a má 1,4-násobnú gravitáciu. Aj keď sa nachádza od svojej materskej hviezdy približne tak ďaleko ako Merkúr od Slnka, jej povrchová teplota by sa mohla pohybovať v rozpätí od 30 do 50 stupňov Celzia. Jej materská hviezda je totiž chladnejšia.

Na skok od nás

Kandidát na planétu pod názvom Tau Ceti e bol objavený na konci roku 2012 a od Zeme je vzdialený necelých dvanásť svetelných rokov. Patrí takisto k Superzemiam, jeho hmotnosť je 4,3-násobkom hmotnosti Zeme. V závislosti od atmosféry by mohla byť pomerne teplá, no je možné, že bude rovnako drsná a nehostinná ako naša Venuša. Vedci však dúfajú, že jej povrchová teplota bude rovnovážna a mala by sa pohybovať okolo 14 stupňov Celzia. Jej materská hviezda sa nachádza v súhvezdí Veľryby.

Obrovská

Hmotnosť planéty Gliese 163c je približne sedemnásobkom hmotnosti Zeme, čo znamená, že bude buď obrovská skalnatá planéta, alebo malý plynný obor. Nachádza sa v súhvezdí Mečiar (Dorado), vzdialenom od nás približne päťdesiat svetelných rokov. Okolo materskej hviezdy, ktorou je červený trpaslík, obieha s 26-dňovou periódou. Aj keď od „svojej hviezdy“ dostáva približne o štyridsať percent viac žiarenia než Zem od Slnka, na jej povrchu by sa teoreticky mohla nachádzať kvapalná voda.

Spochybňovaná

Najnovšie štúdie predpokladajú, že planéta Gliese 581d by mohla mať pomerne masívnu atmosféru, v ktorej prevláda oxid uhličitý. Je približne sedemkrát väčšia ako Zem, jej materskou hviezdou je červený trpaslík a je sestrou planéty Gliese 581g, taktiež zaradenej k potenciálne obývateľným.

Od nás je vzdialená približne dvadsať svetelných rokov, nachádza sa v súhvezdí Váhy. Patrí taktiež k planétam, ktorých existencia bolo dlhšie spochybňovaná, najnovšie štúdie však naznačujú, že by predsa len mohla existovať. V Arecibe ju dokonca zaradili medzi top kandidátov na hostiteľov mimozemského života.

S malou šancou

Tau Ceti f je Superzem rovnako ako Tau Ceti e, len materskú planétu obieha blízko vonkajšej hranice zóny života materskej hviezdy. Je približne 6,6-krát ťažšia než naša Zem. Aj keď je zaradená medzi top kandidátov na výskyt mimozemského života, najnovšie štúdie naznačujú, že neprávom. Podľa nich je totiž pravdepodobné, že do zóny života sa presunula až v poslednej fáze svojej existencie - je tam menej ako jednu miliardu rokov. To je podľa niektorých odborníkov veľmi krátky čas na to, aby na nej mohol vzniknúť život.

Veda a zdravie