Koniec alzheimera? Poraziť chorobu by mohli pomôcť existujúce lieky

Výskum profesorky Mallucciovej a jej kolegov by mohol pomôcť ľuďom trpiacim zákernou chorobou. Zakladá sa na prelomovej štúdii britských vedcov spred dvoch rokov.

Veda a zdravie

Liek proti Alzheimerovej chorobe možno už poznáme. Pokusy na hlodavcoch odhalili, že účinné by mohli byť dva existujúce medikamenty, pomocou ktorých dnes liečime choroby, čo nijako nesúvisia s degeneráciou mozgu. Vedci nechcú prezradiť ich názvy, aby ich pacienti neskúšali ešte pred klinickými testami.

Zatiaľ iba na zvieratách

Odhaduje sa, že na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou viac ako 50-tisíc pacientov. Aj im ponúka nádej profesorka klinickej neurovedy na Cambridgeskej univerzite Giovanna Mallucciová.

„Je to naozaj vzrušujúce. Ide o lieky s licenciou. Znamená to, že stačia klinické testy na malej skupine pacientov. Neobsahujú totiž žiadnu novú zložku, sú to známe lieky,“ neskrývala profesorka nadšenie počas septembrovej konferencie Alzheimerovej spoločnosti v britskom Manchestri.

Inými slovami, ak by sa ukázalo, že lieky naozaj zaberajú, netrvalo by dlho, kým by sa dostali k pacientom. Bežná prax je, že liek pred príchodom na trh musí prejsť zdĺhavými klinickými testami, aby sa zvážili jeho pozitívne, ale najmä vedľajšie účinky.

V tomto prípade by sa proces výrazne skrátil. Zatiaľ by sme však nemali prepadnúť bezbrehému optimizmu. Zázračný liek účinkoval iba v prípade myší. Ako zdôrazňuje profesorka Mallucciová, je tu viac náznakov a dôkazov, že rovnaký princíp by mohol fungovať aj u ľudí, treba na to dodatočné testy, aby sme zistili, či je to naozaj tak.

Nový postup

Výskum profesorky Mallucciovej a jej kolegov sa zakladá na prelomovej štúdii britských vedcov spred dvoch rokov. O čo v nej išlo? Aby sme to pochopili, povedzme si veľmi zjednodušene, čo sa deje pri Alzheimerovej chorobe.

Zodpovedné za ňu sú ložiská bielkovín v mozgových bunkách, amyloidový povlak. Tie narušujú bunkový metabolizmus, čo vedie k odumieraniu neurónov, teda nervových buniek. Tradičné spôsoby liečby sa zameriavajú najmä na odstraňovanie tohto povlaku. Ibaže tento spôsob boja proti Alzheimerovej chorobe je zrejme nedostatočný.

„V posledných desaťročiach sme boli svedkami zlyhania veľkého počtu liekov,“ vysvetľuje Clare Waltonová z Alzheimerovej spoločnosti. „Viacerým z nich sa úspešne darilo vyčistiť povlak, ale pri liečení choroby to nijako nepomohlo.“

Spomínaná revolučná štúdia si preto bližšie posvietila na spôsob, ako bunka na tento povlak reaguje. Vedci zistili, že bunkový obranný mechanizmus v jednom okamihu zabráni vytváraniu nových bielkovín, čo vedie k odumretiu bunky. Kľúčovú rolu pri spúšťaní obranného mechanizmu zohráva enzým s názvom Perk.

Nové lieky sa zameriavajú práve na jeho zablokovanie. V prípade myší s demenciou slávili pozoruhodný úspech - obnovili vytváranie bielkovín, zastavili odumieranie mozgových buniek a predišli strate pamäti.

Vedľajšie účinky

A je tu aj ďalšia dobrá správa. Je totiž známe, že ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou majú spravidla vysokú hladinu enzýmu Perk v mozgu. Inými slovami, je vysoká pravdepodobnosť, že aj v ich prípade má ten istý mechanizmus na svedomí odumieranie neurónov. Možno vám prebehlo hlavou - v čom je teda problém?

Odpoveď je jednoduchá - v spomínaných vedľajších účinkoch. Lieky napríklad spôsobovali u testovaných myší veľkú stratu hmotnosti či cukrovku.

Tím profesorky Malluciovej preto preskúmal stovky povolených látok v liekoch, kým identifikoval dve, ktoré sú účinné pri blokovaní enzýmu. Keďže tie sa používajú pri liečbe iných ochorení nesúvisiacich s demenciou, vedci ich zatiaľ odmietajú zverejniť. Majú totiž obavy, že ľudia by ich začali užívať, čo by v tejto fáze výskumu mohlo uškodiť.

Smutné osudy

„Výsledky doterajších testov sú naozaj pozoruhodné,“ uviedla pre britský denník Guardian Carol Coltonová, profesorka neurológie na americkej Dukovej univerzite. Zároveň však niekoľko dôležitých otázok zostáva nezodpovedaných.

„V prvom rade treba zistiť, či vypnutie prírodného obranného mechanizmu nebude mať nepredvídaný negatívny vplyv na iné procesy v mozgu,“ vysvetľuje. „Veď čas ukáže.“

V prípade Alzheimerovej choroby pritom nemusí ísť ani o úplné vyliečenie. Ak by sa podarilo posunúť jej nástup o päť rokov, počet ľudí, ktorí umierajú s ochorením, by sa znížil o polovicu. Profesorka Mallucciová poukazuje na smutné osudy ľudí trpiacich alzheimerom.

„Na moju kliniku často prichádzajú pacienti, ktorí majú pomerne kvalitný život, stále sa s vami vedia porozprávať. Časom sa však ich stav zhorší, nespoznajú dokonca ani životných partnerov. Je to srdcervúce,“ vysvetľuje.

„Ak by sa progres choroby podarilo posunúť o desať rokov, malo by to obrovské dôsledky. Spomalenie alzheimera by celkom zmenilo povahu choroby, ktorá by sa stala prijateľnejšou pre spoločnosť.

Veda a zdravie
  • rb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.