Kozmický výlet: Už o dva roky poletia dvaja turisti na Mesiac

Spoločnosť SpaceX by už v budúcom roku chcela poslať dvoch turistov na kozmický trip okolo Mesiaca

Veda a zdravie

Preteky o to, kto opäť pristane na Mesiaci, alebo sa aspoň dostane na jeho obežnú dráhu, opäť naberajú na obrátkach. Viac sa o ňom v poslednom čase hovorí najmä vďaka súťaži Lunar X Prize a spoločnosti SpaceX.

Kto to začne?

Tento rok sa definitívne ukáže, v čích rukách skončí minimálne 20 miliónov dolárov, ktoré sú súčasťou ceny Google Lunar X Prize. Tá je určená privátnej spoločnosti, ktorá ako prvá dostane svoj modul na Mesiac, limitom je koniec roku 2017. Ak tento modul dokáže po povrchu prejsť aspoň 500 metrov a poslať na Zem HD video, dostane ďalších 20 miliónov. V hre zostávajú štyri súťažiace tímy - SpaceIL (Izrael), Moon Express (USA), Synergy Moon (medzinárodný) a Team Indus (India).

To však nie je zďaleka jediná aktuálna „mesačná“ aktivita. S ešte ambicióznejším plánom prišiel Elon Musk, ktorý je známy ako zakladateľ automobilky Tesla a predovšetkým privátnej vesmírnej spoločnosti SpaceX. Ten chce už koncom budúceho roku vyslať na cestu okolo Mesiaca dvoch vesmírnych turistov. A obaja vraj za svoju cestu už zaplatili značnú zálohu. A ako sa tam dostanú?

New Shepard: Absolvoval už pät testovacích letov
New Shepard: Absolvoval už pät testovacích letov
SpaceX

Posádkový Dragon

Kľúčovým prvkom je úspešné dokončenie a otestovanie posádkového modulu Dragon 2, na ktorom sa finančne podieľa aj NASA. Dvojka v jeho názve značí posádkovú verziu. Súčasný Dragon je totiž súkromný plne funkčný vesmírny zásobovací modul, ktorý v bezposádkovej automatickej verzii pravidelne lieta k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

Predstavitelia NASA predpokladajú, že prvé testovacie lety posádkovej verzie by sa mali uskutočniť už v tomto roku, pravdepodobne v novembri, letieť by sa malo k ISS. Prvý let bude, samozrejme, bez posádky, s ňou by sa mal Dragon vydať do vesmíru v budúcom roku, zrejme v jeho druhom kvartáli. SpaceX už má s NASA podpísanú dohodu, zahŕňajúcu štyri lety k ISS ročne, tri automatické zásobovacie a jeden s posádkou.

Ako zo sci-fi: Unikátny pohľad do sedemmiestnej kabíny Dragonu v predfinálnej podobe.
Ako zo sci-fi: Unikátny pohľad do sedemmiestnej kabíny Dragonu v predfinálnej podobe.
SpaceX

Megaraketa

Do vesmíru by ho mala vyniesť privátna „ťažkotonážna“ raketa Falcon Heavy. Vyvíja ju tiež spoločnosť SpaceX a bude najvýkonnejšou raketou na svete. Do vesmíru bude schopná vyniesť nie šesť- alebo sedemtonový náklad, ale na nízku orbitu dokáže dostať až 54 ton a na geostacionárnu dráhu polovičný náklad. Američanom takáto „ťažkotonážna“ raketa chýba ako soľ. Falcon Heavy pôvodne mala už na prelome rokov 2015 a 2016 vyniesť v rámci prvého komerčného letu satelity Intelsat. Nakoniec sa však jej vývoj pozdržal a do vesmíru sa prvýkrát dostane zrejme v priebehu tohto leta.

Posádková verzia: Označuje sa ako Dragon 2 a prvý testovací let by mala absolvovať už v tomto roku.
Posádková verzia: Označuje sa ako Dragon 2 a prvý testovací let by mala absolvovať už v tomto roku.
SpaceX

Renesancia slávnej rampy

Na Mesiac by mala raketa štartovať z kozmodrómu na Myse Canaveral z historickej rampy 39A. Z nej sa uskutočnil prvý let na Mesiac rovnako ako prvý let raketoplánu (1981) a o tridsať rokov aj posledný. Odvtedy sa nepoužívala, zmenilo sa to až pred niekoľkými týždňami, keď z nej s veľkou slávou a menšími problémami raketa Falcon 9 vyniesla nákladný modul Dragon s experimentálnym lidarom Raven. To je, veľmi zjednodušene, optický merač vysielajúci laserové lúče a merajúci intenzitu signálu, ktorú spätne prijme. Z funkčného hľadiska je niečo ako „optický radar“. Ten bude zbierať dáta pre budúce automatické spojenia stanice s modulmi a neskôr aj so satelitmi.

Konkurenti

Turistov priamo na Mesiac by chcela voziť aj americká spoločnosť Golden Spike, založená bývalými zamestnancami NASA. Za letenku pre dvoch pýtajú jeden a pol miliardy dolárov. Kedy by záujemcovia mohli letieť, nie je zatiaľ známe. Pravdepodobne s ňou nikdy, pretože aj keď oficiálne funguje, v roku 2014 sa v online prostredí definitívne odmlčala a jej web je v rekonštrukcii. Konkurovať im chce britská spoločnosť Excalibur Almaz, ktorá chce zvýšiť adrenalín pasažierov tým, že hodlá používať repasovaný vyradený ruský hardvér, konkrétne návratové moduly VA.

Tie skutočne pôvodne vyvíjali pre lety na Mesiac. Malo by ísť o let bez pristátia, cena letenky pre jednu osobu by sa mala pohybovať okolo 150 až 160 miliónov dolárov. Tá však tiež už vyše troch rokov komunikuje zriedka a vyzerá to tak, že vo svojich ambicióznych plánoch veľmi nepokročila. V hre zostáva zakladateľ Amazonu Jeff Bezos a jeho Blue Origin, vyvíjajúci návratový modul Blue Moon.

Podceňovať ho netreba, pretože jeho spoločnosť už vyvíja opakovane použiteľnú raketu a modul v rámci projektu New Shepard. Modul by mal slúžiť ako nákladný alebo pilotovaný pre šesťčlennú posádku, respektíve v ňom bude možné variabilne meniť počet astronautov a veľkosť nákladného priestoru. Vývoj modulu už pokročil natoľko, že prví platiaci pasažieri by sa s ním mohli dostať do vesmíru už v roku 2018. Zatiaľ posledný úspešný test absolvoval koncom minulého roku.

Falcon Heavy: Stane sa najvýkonnejšou raketou na svete, na nízku orbitu dokáže vyniesť až 54-tonový náklad.
Falcon Heavy: Stane sa najvýkonnejšou raketou na svete, na nízku orbitu dokáže vyniesť až 54-tonový náklad.
SpaceX

Bude základňa?

Aj keď to pôvodne vyzeralo tak, že cieľom nových vesmírnych pretekov medzi veľkými mocnosťami bude Mars, je možné, že väčšiu prioritu dostane súťaž o to, kto ako prvý dokáže postaviť základňu na Mesiaci. Pred časom v časopise Universe Today vyšla rozsiahla štúdia vychádzajúca zo záverov workshopu, ktorý sa konal ešte v roku 2014. Jej autori tvrdia, že na Mesiaci by bolo možné vybudovať základňu už začiatkom druhej dekády tohto storočia a za relatívne nízku cenu - približne 10 miliárd dolárov.

Práve na jej stavbe by sa chcel dodávateľsky podieľať Blue Origin. Len pre zaujímavosť, je to približne o 10 percent vyššia suma, než koľko stojí vývoj vesmírneho teleskopu Jamesa Webba vrátane nákladov na prvých päť rokov jeho činnosti. Celý program Apollo stál, po prepočítaní na súčasnú menu, amerických daňových poplatníkov približne 150 miliárd dolárov.

Veda a zdravie