Kyberšikana: Anonymita webu môže ľudí povzbudzovať k agresivite

Na internete sa stretávame s podobnými formami násilia ako v realite. Anonymita však často veci ešte zhorší.

Veda a zdravie

Hodil sa pod vlak pre ľudí, ktorých vôbec nepoznal. Devätnásťročný Brit Adam Smith bol veľkým fanúšikom detského seriálu My Little Pony a vďaka internetu sa stal členom komunity ľudí s rovnakým záujmom z celého sveta. Stal sa súčasťou bizarnej subkultúry dospelých mužov posadnutých animovaným seriálom pre deti do 10 rokov.

Adam pre seba a svojich priateľov tvoril vlastné príbehy zo života magických hovoriacich poníkov. Po počiatočnom úspechu v komunite sa však objavil anonymný internetový provokatér a obviňoval ho z plagiátorstva.

Zástup obviňujúcich postupne narastal a napriek tomu, že ho biľagovali neprávom, rozrastajúca sa skupina tínedžera dohnala k skratovému konaniu - v máji 2014 sa pod tlakom šikanovania cez internet rozhodol spáchať samovraždu.

Internetová identita

Príbeh Adama Smitha je jeden z mnohých, keď sa internet stal nástrojom psychického nátlaku a útokov. S podobnými prípadmi sa stretáva aj psychologička Lenka Lipanová. Týždenne sa v jej košickej ambulancii vystrieda niekoľko ľudí, ktorí internetovým šikanovaním trpia.

Nejde pritom len o školopovinnú mládež, elektronický svet spôsobuje takéto problémy aj dospelým. „Ľudia žijú čoraz viac prostredníctvom svojej internetovej identity,“ tvrdí.

Mnohé prípady, najmä u mladších, majú rovnaký vývoj. „Deti sa zameriavajú na benefity a nemyslia pritom na problémy, ktoré môžu vzniknúť. Svoju popularitu merajú napríklad tým, koľko majú na Facebooku priateľov alebo ako sa ľuďom páči ich fotka,“ opisuje a dodáva, že postupne tak strácajú kontakt s reálnym svetom.

Je to však podľa nej veľmi skreslený obraz reality a do okruhu priateľov si pridávajú neraz aj ľudí, ktorí predstavujú riziko. Mnohí môžu tiež podľahnúť klamlivému obrazu človeka na druhej strane.

Podľa Lenky Lipanovej na základe četu sa rodia falošné sympatie. „Tak ako sa pri fotografiách selfie štylizujeme, nech vyzeráme čo najpríťažlivejšie, aj v internetovej komunikácii sa robíme lepšími. Píšeme si s niekým, kto je však v realite úplne iný,“ hovorí.

Znásilnená

Na to doplatila štrnásťročná Katka, ktorá sa na jednom z internetových četov zoznámila s chlapcom. Ten ju očaril a postupne začal Katkinu náklonnosť zneužívať. „Zrazu chcel, aby som mu poslala nejaké fotky. Také, no v spodnej bielizni. Aby videl, akú babu pozná a či sa mu páčim,“ rozhovorila sa.

Po krátkom prehováraní mu dievčina fotky poslala a zožala u mladého muža úspech. „Bolo to také super, aký bol zo mňa ‚hotový‘. Písal mi, že sa mu páčim, a ja som si pripadla, že konečne žijem, že som už žena, robím odvážne veci,“ vraví Katka.

Veci potom nabrali rýchly spád a mladík sa chcel s Katkou stretnúť. Dala mu adresu a šestnásťročný Samo zrazu dokvitol na návštevu. V čase, keď rodičia neboli doma. „V kuse sme si písali, mala som pocit, že ho dobre poznám,“ vysvetľuje, prečo ho pustila ďalej.

Po krátkej chvíli sa milý hosť premenil na príšeru. „Úplne sa zmenil. Znásilnil ma. Nútil ma robiť také veci, že o tom nemôžem teraz ani hovoriť. Kričala som, že má ísť preč, ale on povedal, že sama som to chcela, lebo som mu odpísala a že to aj tak raz muselo prísť, tak nech nehysterčím,“ spomína na traumu.

Mladík si scénu dokonca natočil na mobil a potom jednoducho odišiel. Internet, kde sa Katka na rozdiel od reality cítila tak bezpečne, ju úplne zradil.

Obludný internet

Kyberšikana má rôzne podoby. Od obyčajného ohovárania a zosmiešňovania cez zneužívanie osobných údajov a vytváranie falošných profilov až po vyhrážanie zverejnením intímnych informácií. „Internet posúva hranice impulzov. Pozrite sa, aké videá môžu deti voľne pozerať, hľadať námety,“ hovorí psychologička Lenka Lipanová.

Internet bol podľa všetkého inšpiráciou aj v prípade učiteľky, ktorej sa deti chceli pomstiť za zlé známky. Vylákali ju z triedy do kabinetu a do nápoja jej nasypali veľké množstvo preháňadla. Nešťastná učiteľka skončila pre ohrozenie života v nemocnici.

Anonymita webu ľudí povzbudzuje tiež do neprirodzenej odvahy a agresívnejšieho správania. „Všetko, čo sa odohráva v realite, existuje aj na internete. Tam to však často naberá obludnejšie rozmery,“ myslí si. Ľudia totiž na internete ventilujú svoje problémy, neraz na iných, slabších.

Hrozivejšiu stránku internetového šikanovania spoznal aj pätnásťročný Gabriel. Jeho rovesníci si založili internetovú skupinu, kde ho osočovali, robili si z neho posmešky. Hoci sa Gabo o tejto ich aktivite dozvedel, nikdy nezistil, ktorí spolužiaci za ňou stáli. Počas vyučovania sa šikanujúci neprezradili, a tak Gabo nevedel, komu môže veriť, prirodzene podozrieval každého.

„Pomáhala som v prípade dvoch dievčat, inak skvelých kamarátok, ktoré sa rozhádali pre chlapca a verejne na seba potom vyťahovali intímne veci,“ spomína Lenka Lipanová. Dievčence sa podľa jej slov nakoniec udobrili, no zahanbujúce veci a pikantérie, ktoré na seba poposielali kamarátom, už nikdy nebudú môcť vziať naspäť.

Navždy online

Čo raz pošleš na internet, to tam zostane navždy. Podľa známeho experta na informačné technológie Ondreja Macka si ľudia často neuvedomujú, že sociálne siete a internet sú nebezpečné miesta, i keď ich používame z pohodlia domova. Pri práci i zábave s internetom je najdôležitejší zdravý sedliacky rozum.

V časoch, keď má už takmer každý svoj smartfón s kvalitnejším fotoaparátom, ľudia objavujú v sebe fotografov. „Fotia si dovolenky, selfíčka, ale aj intímnejšie fotografie pre svojich partnerov. A keď sa zrazu vzťah skončí, sú v zlých rukách,“ upozorňuje.

Nezriedka sa pritom stane, že chlapi začnú podobné fotografie ukazovať kamarátom, ba dokonca zverejňovať. „Ak sa vám niekto začne vyhrážať zverejnením alebo zneužitím citlivých informácií, či intímnych fotografií, treba sa brániť zákonom,“ radí. Na trest pol roka až tri roky reflektujú aj tí neodbytnejší vydierači.

Zaznávaná bezpečnosť

Bezpečnosti mladých na internete sa dnes venuje málo publikácií a organizácií. Aj preto sa Jana Géciová rozhodla dať dokopy knihu Nedospelé deti, ktorá má v tomto smere vzdelávať mládež.

„Vzdelávacích projektov na ochranu detí pred drogami je veľmi veľa, prednášajú o tom v školách, organizujú sa akcie. Bezpečnosť na internete je zatiaľ ešte stále v ústraní, pritom aj tu sú riziká obrovské,“ hovorí autorka Jana Géciová.

Zároveň upozorňuje, že rodičia by určite nemali podceňovať komunikáciu so svojím dieťaťom. Bez tej sa totiž prípadný problém ich ratolesti nevyrieši a môže upadať do čoraz hlbšej priepasti. Po skratovom riešení už bude neskoro.

Najlepšia prevencia je sledovať zmeny správania, „neodložiť“ ho k počítaču či televízii. „Rodičia budú pri svojich deťoch stáť, aj keď spravia niečo hlúpe alebo nezodpovedné. Deti sa musia otvoriť rodičom, starým rodičom alebo učiteľke,“ myslí si.

Dodáva, že deti sa prirodzene boja priznať, že spravili chybu a niekoho vpustili do bytu alebo poslali intímnu fotografiu. Rodičia lepšie vedia na podobné situácie reagovať - podať trestné oznámenie či konfrontovať šikanujúcich.

„Niekedy však ani dospelí netušia, že brániť vytvoreniu profilu s ukradnutou identitou sa dá veľmi jednoducho. Preto je osveta taká dôležitá,“ dodáva autorka knihy.

Veda a zdravie