Gaučová kultúra: Zatiaľ čo súťažiaci podávajú na olympiáde v Riu najlepšie športové výkony, väčšina divákov je pasívna.

Lenivosť ovládla ľudstvo: Športovci makajú na olympiáde, diváci polihujú pred telkou

Milovníci olympiády práve polihujú pred televízormi. Pritom hodina pohybu denne môže lenivcom zachrániť život.

Veda a zdravie

Keby vedeli, že sedieť osem hodín denne prináša väčšie riziko pre zdravie a predčasné úmrtia ako fajčenie a obezita, možno by vyšli aspoň na prechádzku. Záujem o šport a chuť hýbať sa sú však dve rôzne veci. Lenivosť ovládla ľudstvo a vedci upozorňujú, že trend sedieť a polihovať sa rozrástol na pandémiu. Výdavky na zdravotníctvo vo všetkých krajinách rastú, lebo pribúda chronických chorôb, ktorým by sme sa mohli vyhnúť, keby sme sa hýbali čo len hodinu denne. A to nemajú na mysli športové výkony, ale hoci aj obyčajnú chôdzu.

Tretina Slovákov sa nehýbe

Pravidelne pred olympiádami prichádzajú vedci s prehľadom, ako to vyzerá s pohybom vo svete. Tentoraz uverejnil štúdiu britský lekársky časopis The Lancet. Medzinárodný tím zložený z 33 vedcov v nej spracoval údaje zo 122 krajín. Podľa nej sa tretina dospelých vôbec aktívne nehýbe. Vo Veľkej Británii sa o športovanie neobtrú dve tretiny obyvateľov, v Nemecku je to pol na pol. A na Slovensku? Pohybovú aktivitu vykonáva pravidelne raz týždenne 41 percent populácie, 25 percent iba príležitostne a 34 percent vôbec.

„Vďaka olympiáde bude šport a fyzická aktivita v centre pozornosti. Svet bude sledovať súťažiacich, ale väčšina divákov bude pomerne pasívna,“ konštatuje profesor Pedro Hallal z Federálnej univerzity v Brazílii, jeden z autorov svetovej štúdie.

Sedenie je smrť

Uvádza sa v nej aj alarmujúci fakt. Sedieť na zadku osem a viac hodín denne zvyšuje riziko, že umriete predčasne, až o 60 percent. Doslova sa v nej píše, že „kombinácia nadmerného sedenia počas celého dňa s nízkou aktivitou je smrtiaca“. Pritom by stačilo hýbať sa denne aspoň hodinu a riziko sa výrazne zníži.

Sajfa je jeden z nemnohých Slovákov, ktorí vyznávajú zdravý životný štýl a sedenie vyvažujú aktívnym športovaním.FOTO: VLADO BENKO

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie valcuje svet pohodlnosť. Do práce autom, osem hodín na kancelárskej stoličke a večer gauč pred televízorom.

Aj v sedavej práci by mal človek stráviť aspoň dve hodiny na nohách. Po každej hodine vstať zo stoličky na päť minút, vybehnúť za kolegami po schodoch, telefonovať postojačky, využiť obedňajšiu prestávku a prejsť sa. Je to cesta, ako sa vyhnúť škodlivým následkom sedavého zamestnania, cukrovke 2. typu, chorobám srdca a ciev, ba aj nádorom.

Hodina je liek

Najdôležitejšie a veľmi optimistické zistenie, ku ktorému vedci prišli, je, že hodina rýchlej chôdze alebo na bicykli môže takmer úplne odstrániť škody na organizme napáchané osemhodinovým sedením. Vedúci štúdie profesor Ulf Ekelund z Cambridgeskej univerzity a Nórskej školy športových vied hovorí, že takáto aktivita vylučuje spojenie medzi časom sedenia a úmrtím. Nemusíte chodiť do posilňovne, podľa neho stačí iba svižne chodiť.

Štúdiu treba brať vážne, robili ju na vzorke až milióna ľudí, ktorí mali väčšinou viac ako 45 rokov. Rozdelili ich do skupín podľa toho, koľko času v priebehu dňa presedia a koľko sa hýbu, od piatich minút po jednu hodinu, a sledovali vývoj ich zdravotného stavu. Čo sa skrýva pod svižnou chôdzou? Kráčanie rýchlosťou 5,6 kilometra za hodinu alebo bicyklovanie 16 kilometrov za hodinu.

Viac na prevenciu: Náš zdravotný stav ovplyvňuje životný štýl až z 50 percent. Ale len štyri percentá zo všetkých výdavkov na zdravotníctvo idú na podporu zdravého správania pacientov. Najviac peňazí (až 88 percent!) zo všetkých výdavkov ide na liečbu ochorení. A pritom tento megabalík peňazí ovplyvňuje naše zdravie iba z desiatich percent.ZDROJ: NEHI

„Ak neznášate telocvične, nechoďte tam!“ radí športový lekár Pavel Malovič. „Vyberte si jogu, tanec alebo prechádzky so psom, plávanie či korčuľovanie, niečo, čo vám prináša radosť. Ak ste skutočne bez kondície, začnite pozvoľna. Chôdza a plávanie sú skvelá voľba,“ radí autor motivačných kníh, ktorému sa vďaka pohybu darí nestarnúť.

Firmy aj štát

Niektoré nápady, ako prinútiť zamestnancov vo firmách viac sa hýbať a znížiť tak chorobnosť, sú priam úsmevné. Napríklad rozhodnutie umiestniť toalety na vzdialenejšom mieste, nútiť zamestnancov neposielať maily do vedľajšej kancelárie, aby sa prešli. Aj hrčiaci budík môže „zasedencov“ upozorňovať, že hodina uplynula a je čas postaviť sa a rozhýbať.

Niektorí experti si myslia, že by mohla pomôcť aj vláda. Autobusové zastávky by sa plánovali redšie, na víkend by sa uzavreli celé výpadovky, aby na nich mohli ľudia športovať… Podľa štúdie publikovanej v The Lancet zvýšená chorobnosť ľudí spôsobená pohodlným životným štýlom už zasahuje aj do rozpočtov štátov. Vo svetovom meradle sa hovorí o sume 60 miliárd eur ročne. Zahŕňa nielen výdavky na zdravotný systém, ale aj výpadky v produktivite. Číslo bude oveľa vyššie, keď odborníci započítajú výdavky na liečenie čoraz vyššieho počtu cukrovkárov, srdciarov a chorých na rakovinu prsníka a hrubého čreva, chorôb, ktoré priamo súvisia s nedostatkom pohybovej aktivity. O vyše piatich miliónoch zbytočných predčasných úmrtí ani nehovoriac.

Sajfa príkladom: Vo voľnom čase behá aj bicykluje.FOTO: JÚLIUS DUBRAVAY

V tejto súvislosti je zaujímavý blog generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne Dôvera Martina Kultana na portáli Sme. „Odborné štúdie uvádzajú, že na náš zdravotný stav najviac vplýva zdravý životný štýl, ktorý ho ovplyvňuje až z 50 percent. Je priam neuveriteľné, že len štyri percentá zo všetkých výdavkov na zdravotníctvo idú práve na podporu zdravého správania pacientov. Najviac peňazí (až 88 percent!) zo všetkých výdavkov spojených so zdravotníctvom ide na nemocnice, ambulancie, laicky - na samotnú liečbu. A pritom tento megabalík ovplyvňuje naše zdravie iba z desiatich percent. Aby sme tento trend spomalili, mali by sme venovať väčšiu pozornosť prevencii,“ hovorí na blogu Martin Kultan.

Veda a zdravie