Priamy prieskum: Pravdepodobne sa neuskutoční skôr ako v polovici tohto storočia.

Letenky na Mars budú čoskoro v predaji. Jednosmerné

Ľudská expedícia k červenej planéte možno nie je taká vzdialená, ako sa mnohí domnievajú.

Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že ak sa prvým ľuďom podarí pristáť na Marse ešte v polovici tohto storočia, bude to menší zázrak. NASA takúto misiu pôvodne plánovala niekedy na roky 2035 až 2040, dnes to však vyzerá skôr ako utópia. Napriek tomu myšlienka pilotovaného letu na Mars stále žije, čoraz viac sa jej chytajú súkromníci.

Mars One

V tejto súvislosti sa najviac spomína iniciatíva Mars One. Ide o neziskovú organizáciu, ktorá by chcela prvých astronautov dostať na Mars už v roku 2023 a zároveň pracuje na projekte vytvorenia trvalej základne, ktorá by bola prvým krokom na ceste k ekonomickému využívaniu tejto planéty. Jej zakladateľmi sú Holanďania Bas Lansdorp a Arno Wielders, najmä druhý z nich sa priamo podieľal na niekoľkých projektoch NASA a ESA.

Predstavitelia Mars One by už v tomto roku chceli začať so širším náborom astronautov. O rok neskôr by už odštartovali práce na prvej zásobovacej misii, ktorá by sa k Marsu mala vydať ešte pred pilotovaným letom.

Na červenej planéte by pristála v októbri 2016 približne s 2,5-tonovým nákladom, pozostávajúcim z fotovoltických panelov a ďalšieho vybavenia, ktoré budú astronauti neskôr potrebovať. V roku 2018 by tam mal pristáť prvý čiastočne autonómny rover a v roku 2021 ďalších šesť modulov, ktoré budú tvoriť budúcu základňu. Dva z nich budú obytné, dva budú obsahovať systémy na podporu života a dva majú slúžiť na uskladnenie zásob. Spolu s nimi pristane aj ďalší rover.

V roku 2022 by mala byť základňa pripravená na prijatie astronautov, sfunkčnené systémy na tvorbu a recykláciu vody a dýchateľného vzduchu. Prví astronauti by na základni mali pristáť v roku 2023 a úplne ju sfunkčniť, ďalší by ich nasledovali o dva roky neskôr.

Kolónia: V projekte Mars One sa neráta s návratom kozmonautov, červená planéta by sa stala ich novým domovom.Foto: Mars One

Jednosmerná letenka

Možno by bolo správne o nich písať skôr ako o prvých osadníkoch, pretože s ich návratom späť sa už neráta. Základňa by im mala umožniť žiť na planéte roky, pričom v dvojročných intervaloch by pribudol vždy jeden pár nových osadníkov. Mnohí sa na tento projekt dívajú skepticky, no fakt je, že väčšina odborníkov si myslí, že technicky je uskutočniteľný.

Okrem iných ho podporuje aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Gerard’t Hooft. Sporný však zostáva jeho etický rozmer, najmä v súvislosti s tým, že by malo ísť vlastne o obrovskú reality šou - veľkú časť nákladov by totiž refinancovali z predaja televíznych práv na prenosy z pristátia automatických modulov, pilotovaných letov a neskôr aj z pobytu osadníkov na Marse.

Čínska iniciatíva

O Mars sa však aktívne zaujímajú aj Číňania, ktorí najmä v poslednej dekáde urobili obrovský technologický pokrok a sú na najlepšej ceste k vybudovaniu vlastnej vesmírnej stanice. Tá by mohla byť na orbite už v rokoch 2017 až 2020. Predstavovala by prvý krok k vyslaniu kozmonauta k našim najbližším vesmírnym susedom. Prvý čínsky astronaut by sa mohol prechádzať po Mesiaci už v roku 2030.

A čo Mars? K nemu by mali smerovať prvé čínske automatické sondy medzi rokmi 2014 až 2033 a prvý pilotovaný let by sa podľa čínskych predstaviteľov mohol uskutočniť niekedy medzi rokmi 2040 až 2060.

Nevyhnutná spolupráca

Pozadu nechcú ostať ani Rusi, ktorí koncom roku 2011 ukončili projekt Mars 500. Jeho cieľom bolo simulovať výpravu na Mars a šestica dobrovoľníkov strávila v absolútnej izolácii vyše 500 dní približne v rovnakých podmienkach, aké budú čakať aj skutočných astronautov.

Rusi pôvodne chceli pripraviť celú misiu sami s tým, že by sa mohla uskutočniť niekedy medzi rokmi 2025 až 2050, no ukazuje sa, že celý projekt je finančne taký náročný, že bez medzinárodnej spolupráce to nepôjde.

Aj preto v priebehu rokov 2011 a 2012 oslovili ESA aj NASA so zámerom, aby pilotovaný let na Mars pripravili spoločne. Predstavitelia oboch vesmírnych agentúr ruskú iniciatívu síce privítali, no v súčasnosti ešte neexistuje žiadna konkrétnejšia dohoda ani približný časový harmonogram, kedy by sa mohol takýto let uskutočniť.

Jediný približný termín vzišiel zo zasadnutia predstaviteľov desiatich vesmírnych agentúr, ktorí sa stretli v Japonsku koncom augusta 2011 a prijali spoločné vyhlásenie, že pilotovaný let k Marsu by sa dal uskutočniť približne v polovici štvrtej dekády tohto storočia.

Bláznivý nápad

Existuje však predsa len ešte jeden, možno trochu bláznivý plán súkromnej spoločnosti. Tá sa volá Inspiration Mars Fundation a stojí za ňou asi najznámejší vesmírny turista - multimilionár Dennis Tito. Svoj plán prvýkrát zverejnil koncom februára.

Ráta s 501-dňovým letom dvojčlennej posádky (muž a žena), ktorá by však na Marse nepristála, len by ho obletela. No možno až taký bláznivý nebude, pretože na riešení niektorých technických problémov sa bude podieľať aj NASA prostredníctvom svojho Ames Research Center.

Ak sa nepodarí uskutočniť ho v danom termíne, vzájomné postavenie Zeme a Marsu povolí ďalší takýto pokus až v roku 2031. Let bude extrémne náročný aj pre dvojicu astronautov, ktorí budú musieť jeden a štvrť roka stráviť v priestore len o málo väčšom než paneláková kúpeľňa, nehovoriac už o tom, že budú musieť so 75-percentnou účinnosťou recyklovať telesné tekutiny a vyrábať z nich opätovne pitnú vodu.

Či sa to podarí a či bude do roku 2018 k dispozícii nosná raketa - pravdepodobne pripravovaná Falcon Heavy Rocket od SpaceX -, sa uvidí v najbližších rokoch.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní