Profesor Milan Izák: Zakladateľ slovenskej a českej očnej mikrochirurgie stále skúša nové metódy.

Má takmer osemdesiat, no stále dokáže to, na čo si netrúfnu mladší očiari

Vďaka úžasnej fyzickej kondícii aj vo vysokom veku zachraňuje ľuďom oči

Má sedemdesiatsedem rokov a ešte stále operuje. Profesora Milana Izáka neprestali vyhľadávať pacienti z celého Slovenska i zo zahraničia. Nejeden lekár z Rooseveltovej nemocnice, odkiaľ Izáka v roku 2011 prepustili pre údajnú nadbytočnosť, sa v prípade vlastných problémov s očami spolieha na jeho úsudok a na jeho ruky. Zakladateľ slovenskej a českej očnej mikrochirurgie v súčasnosti pracuje spolu s dcérou Andreou, tiež očnou lekárkou, na vlastnej klinike v Banskej Bystrici.

Päťdesiatpäť rokov praxe

Po nedávnom informačnom vákuu akoby mýtus okolo očného chirurga Milana Izáka začal rásť. Medzi ľuďmi kolujú historky o tom, ako pacientovi, ktorému na viacerých pracoviskách nevedeli pomôcť, odporučil ošetrujúci lekár „skúsiť ešte starého Izáka“. Alebo ako dieťaťu po úraze nedokázali v nemocnici vyčistiť ranku v oku od všetkých kovových nečistôt ani v narkóze a Izák bez dlhých rečí zobral do rúk akýsi ostrý nástroj a smelo, len pri lokálnom umŕtvení „vyškrabal z oka všetko, čo tam nepatrilo“.

Ani profesor Izák nedokáže robiť zázraky, ale rozhodne ostáva špičkou vo svojom odbore. Ruky sa mu napriek pokročilému veku nezachvejú a viac ako päťdesiatpäťročná prax, skúsenosti z obrovského množstva prípadov v kombinácii s jeho neustálym kontaktom so svetovými kapacitami očného lekárstva ho zákonite posúvajú ďaleko pred mladých kolegov.

„Vlani zomrel môj dobrý priateľ a špičkový mikrochirurg profesor Albert Galand z Belgicka. Bol v mojom veku a operoval až do konca. S ním sme si možno neskromne fandili, že práve teraz robíme najlepšie operácie svojho života. Rozhodne lepšie ako za mlada, keď sme ešte nemali toľko skúseností,“ hovorí Izák sediac v bielom koženom kresle v priestoroch určených pre návštevy Izak Vision Centra, kam sme sa z operačnej sály presunuli po sklenených schodoch.

„Kolegovia z iných pracovísk za mnou posielajú prípady, s ktorými si sami nevedia rady, hlavne pacientov trpiacich dlhé roky mnohými ochoreniami. Pre nich je naša klinika často poslednou nádejou. Posúvajú mi aj extrémne ťažké operácie, zväčša po úrazoch, keď treba oko rekonštruovať. Často ide o deti. A tiež ťažko poleptané rohovky. Implantáciu keratoprotéz, čiže umelých rohoviek, na Slovensku nikto iný nerobí.“

Chcel byť športovým lekárom alebo gynekológom: Po promócii som sa cítil veľkým doktorom, zaoberať sa okom sa mi zdalo málo dôležité, spomína.
Chcel byť športovým lekárom alebo gynekológom: Po promócii som sa cítil veľkým doktorom, zaoberať sa okom sa mi zdalo málo dôležité, spomína.
ĽUBO VOJTEK

Z lásky k otcovi

Niet pochýb o tom, že bez profesora Izáka by liečba oka nebola v našich končinách tým, čím je dnes. To on v roku 1973 zaviedol operácie oka pod mikroskopom. Dovtedy sa vykonávali bez optických pomôcok alebo s lupovými okuliarmi. V roku 1979 implantoval prvú umelú vnútroočnú šošovku a následne, po prekonaní odporu vtedajších autorít, to naučil lekárov na všetkých vedúcich oftalmologických pracoviskách.

Do praxe zaviedol mnohé ďalšie diagnostické a liečebné metódy, stal sa členom európskych i amerických lekárskych spoločností, v USA získal významné ocenenia za výrobu vedeckých videofilmov, ktoré sa využívajú na vzdelávanie očných chirurgov, a dodnes prednáša na medzinárodných kongresoch. K profesii očného lekára sa však dostal náhodou.

„Medicínu som si vybral kvôli otcovi. Bol azda jedným z posledných altruistov. Učil ma láske k ľuďom, k prírode a veľmi si prial, aby som sa stal lekárom a pomáhal chorým. Žiaľ, tragicky zahynul, keď sme spolu plachtili na Oravskej priehrade. Mal som vtedy štrnásť rokov.“ Počas štúdií na medicíne si Izák sám seba predstavoval ako športového lekára, keďže od malička sa venoval lyžovaniu, tenisu i gymnastike a plávaniu - aj súťažne. Neskôr, keď excelentne ukončil školu, túžil po práci gynekológa, všetkými uznávanej.

Lenže v banskobystrickej nemocnici bolo voľné miesto len na očnom oddelení. „Na očnom som bol veľmi nešťastný. Po promócii som sa cítil veľkým doktorom, myslel som, že všetkému rozumiem, a zaoberať sa len okom sa mi zdalo málo dôležité. Vravel som si, že dva-tri mesiace tu vydržím a pri najbližšej príležitosti idem preč. Ale primár Kolačný hovoril, že som sa narodil so skalpelom v ruke, od začiatku ma púšťal k operáciám. Ani som nevedel ako a očné som začal mať veľmi rád.“

Pevné ruky: Je to dar, hovorí o svojej schopnosti operovať vo veku 77 rokov.
Pevné ruky: Je to dar, hovorí o svojej schopnosti operovať vo veku 77 rokov.
ĽUBO VOJTEK

Úspech sa neodpúšťa

Práca sa stala Izákovou vášňou a vďaka neustále rastúcemu renomé sa do jeho rúk zverovali aj štátnici, prominenti zo všetkých možných oblastí života vrátane bývalého prezidenta Rudolfa Schustera. Lenže v našich končinách sa úspech neodpúšťa a s veľkou slávou prišlo aj pár škaredých skúseností, napríklad všetkými médiami prepieraná kauza s neregistrovanými ruskými šošovkami.

„Došlo to tak ďaleko, že som musel priamo v parlamente vysvetľovať, že šošovky sme kupovali v čase, keď ešte neexistovala povinnosť registrovať ich. Celú situáciu som vnímal ako nevďak, ale prežil som,“ len stroho reaguje Izák na starú záležitosť. Prepustenie z banskobystrickej nemocnice, v ktorej odpracoval neuveriteľných päťdesiat rokov, odmieta komentovať. Na miesto lekára v štátnej nemocnici nebol odkázaný, zato jeho pacienti sú z rozhodnutia vedenia Rooseveltovej nemocnice rozhorčení dodnes.

Matka Samuela Antolčíka nechcela veriť vlastným ušiam, keď sa dozvedela, že profesor Izák je „nadbytočný“. „Môjmu synovi zachránil oko, keď mu nikto iný na Slovensku nevedel pomôcť,“ pripomína pani Antolčíková a dopodrobna rozpráva príbeh, ktorému sa bez dôkazu v podobe lekárskych správ s pečiatkami všetkých vychýrených slovenských oftalmologických pracovísk ani nechce veriť.

Andrea Izáková: Stala sa otcovou kolegyňou, jej sestra dvojička pracuje na ministerstve hospodárstva.
Andrea Izáková: Stala sa otcovou kolegyňou, jej sestra dvojička pracuje na ministerstve hospodárstva.
ĽUBO VOJTEK

Tri mesiace s drôtom v oku

Na jeseň roku 2009 trápilo vtedy deväťročného Samka Antolčíka z Humenného zapálené oko. Mama s ním opakovane navštevovala očnú ambulanciu na východnom Slovensku a keď bežná liečba nezaberala, poslali ich najprv na najbližšiu kliniku a neskôr ho prijali do nemocnice vo Vysokých Tatrách. Po týždňovej hospitalizácii sa chlapcov stav nezlepšil, na rad prišla špičková nemocnica v Bratislave. Tam ležal Samko tri týždne. Tiež bezúspešne.

„Synovi robili všetky možné aj nemožné vyšetrenia, zisťovali, či má v oku nádor, alebo dostal nejakú exotickú chorobu, ale čo zápal spôsobuje, to sa nikomu vypátrať nepodarilo. Bratislavskí lekári mi povedali, že príčinu zápalu sa asi nikdy nedozvieme. Keď si pomyslím, koľko kadejakých liekov syn dostal... aj silné antibiotiká, aj kortikoidy bral dlho a zápal sa len zhoršoval. Po troch mesiacoch chodenia od jedného špecialistu k druhému sme sa dostali do Banskej Bystrice k profesorovi Izákovi. Ten hneď na prvom vyšetrení zistil, že syn má v oku cudzí predmet a už na druhý deň Samka operoval. Z oka mu vytiahol drôtik dlhý niečo vyše jedného centimetra! Dodnes nechápem, ako toľkí lekári na toľkých špecializovaných pracoviskách a pri toľkých vyšetreniach na to neprišli.“

Na Samka sa Izák veľmi dobre pamätá. Jeho operáciu má tak, ako mnohé ďalšie zdokumentovanú na videozázname (vďaka profesorovej ústretovosti si teraz môžu naši čitatelia operáciu pozrieť na webe PLUS 7 DNÍ). Z dlhého rozhovoru s chlapcom i jeho mamou, ktorá medzi rečou spomenula, že Samko mal pôvodne malú krvavú ranku na viečku, prišiel Izák na to, že si po oku švihol vlastnoručne vyrobeným bičom, paličkou ukončenou šnúrou s rozstrapkanými tenučkými drôtikmi. Jeden z drôtikov sa pri švihnutí bičom odlomil a vletel mu hlboko do oka.

Po odchode zo štátnej nemocnice: Pôsobí na vlastnej súkromnej klinike, interiér zariaďovala Izákova manželka.
Po odchode zo štátnej nemocnice: Pôsobí na vlastnej súkromnej klinike, interiér zariaďovala Izákova manželka.
ĽUBO VOJTEK

S dcérou po boku

V počítači Izák ukazuje fotografie, prezentácie i videá z ďalších raritných zákrokov, s ktorými sa počas svojej lekárskej praxe stretol. Keď sa mu nedarí čosi spustiť, na pomoc volá dcéru Andreu. Ona mu chvíľami s rešpektom hovorí „pán profesor“ a chvíľami ho nežne oslovuje „ocko“. „Otec bol pre mňa vždy veľkou autoritou,“ priznáva Andrea Izáková. „Keď pracoval, museli sme doma chodiť po špičkách. So sestrou dvojičkou sme neraz nevedeli vydržať, kedy sa nám začne venovať. Na dvere pracovne sme mu chodili škrabkať so slovami: My sme tvoje lásky veliké!“

Andreina sestra Michaela sa dala na dráhu právničky a v súčasnosti pracuje na ministerstve hospodárstva, z Andrey sa stala otcova nasledovníčka. Šesť rokov pracovala na dvoch klinikách v USA a výsledky výskumov prednášala po celom svete. Posledné roky pracuje spolu s otcom na jeho klinike v Banskej Bystrici. „Andrejka pokračuje vo vedeckej práci, je autorkou mnohých publikácií a spoluautorkou monografií Yanoff, Buratto a ďalších, čo je svetová prestíž,“ s patričnou hrdosťou hovorí Izák o svojej dcére.

Vedie nás do jej pracovne, aby sme videli aj jej víťazné poháre zo svetových lyžiarskych súťaží oftalmológov. Ale, ako prezrádza, jedna zo zarámovaných fotografií - v zjazdovom lyžovaní je stále borec aj profesor Izák. „Čo už ja môžem!“ pousmeje sa nad naším prekvapením. „Pre seniorov vytvorili len jednu kategóriu, takže ja - pomaly osemdesiatročný - súťažím so šesťdesiatročnými juncami. Naposledy som sa umiestnil až tretí.“

Stále v obdivuhodnej kondícii: Z lyžiarskych súťaží seniorov nosí domov medaily.
Stále v obdivuhodnej kondícii: Z lyžiarskych súťaží seniorov nosí domov medaily.
ĽUBO VOJTEK

Nie je nepriateľom okuliarov

V duchu svojho kréda - vždy bojovať o víťazstvo - vedie Izák aj svoju súkromnú kliniku. Pacientom ponúka škálu komplexných vyšetrení a operácií, napríklad odstraňovanie sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej šošovky (na túto Izákovu operáciu sme sa boli pozrieť naživo, celkom zblízka, ešte pred naším rozhovorom), implantácie refrakčných šošoviek pri ťažkej krátkozrakosti a ďalekozrakosti, operácie glaukómu - zeleného zákalu, transplantácie rohovky, odstraňovanie škúlenia dokonca aj u dospelých osôb, tiež kozmetické operácie mihalníc.

V súčasnosti je veľmi žiadané laserové operácie pre tých, ktorí sa chcú úplne zbaviť okuliarov. „Nie som dobrý obchodník, lebo každému pacientovi hovorím, že aj tá najmenšia operácia je určité riziko. Vždy vysvetlím klady aj zápory zákroku a pokiaľ ide o refrakčné operácie, prízvukujem, že sú určené tým, pre ktorých sú okuliare úhlavným nepriateľom, nevedia alebo nemôžu s nimi komfortne existovať. Napríklad majú abnormality tváre, takže žiadny rám im dobre nesedí, alebo ich obmedzujú pri výkone profesie.“

Izák nie je ani priateľom kontaktných šošoviek. Rohovka potrebuje dýchať, navyše pri manipulácii s kontaktnou šošovkou pri jej zakladaní či vyberaní z oka hrozia poranenia, ktoré môžu spôsobiť napríklad vred rohovky. Kontaktné šošovky preto odporúča používať čo najmenej, napríklad pri športe či spoločenských udalostiach. „Najbezpečnejším pomocníkom sú okuliare, pri úrazoch tváre oko neraz ochránia, sám ich nosím odmalička.“

Vianočné tipy na darček