Pri alergii na trávy vám môže skomplikovať život aj pečivo.

Máte alergiu na trávu? Vieme, prečo vám nerobí dobre ani chlieb

Medzi alergiami na peľ a tým, čo jete, existuje súvislosť, hoci by ste to na prvý pohľad nepovedali. Prečítajte si, prečo vám nerobí dobre pečivo alebo melóny, ak trpíte jarnou alergiou.

Množstvo potravín, ktoré zhoršujú stav jarným či jesenným alergikom, sa stále zvyšuje. Ak alergikom na trávu doteraz lekári odporúčali vyhýbať sa pšenici a paradajkám, dnes podľa zistení amerického alergiológa Josepha Leiju na zozname zakázaného pribúdajú aj pomaranče, paradajky a melóny.

Hrozí im, že pomaly nebudú mať čo jesť? Problém sa týka viac ľudí, než sa zdá. Do siedmich rokov bude podľa prognóz riešiť problém s alergiami takmer každý z nás.

Skrížené reakcie

Medzi alergiami na peľ a tým, čo jete, existuje súvislosť, hoci by ste to na prvý pohľad nepovedali. Ak alergicky reagujete na trávu, ťažkosti môžete mať aj po zjedení chleba a iných obilnín.

Tí, ktorých na jeseň dráždi ambrózia, by zas mali vynechať banány, melón, uhorky či cukety. Zatiaľ čo niektorí alergici nemajú žiadne alebo minimálne reakcie na tieto jedlá, iným stačí stopa po jablku, ktorá spustí kýchanie.

Najhoršie sú na tom alergici na brezu. Až osemdesiat percent z nich má aj potravinové reakcie. Po zjedení čerstvého ovocia a zeleniny, najčastejšie jabĺk, mrkvy, hrášku alebo čerešní, ich svrbí v ústnej dutine a v hrdle, opuchnú im pery, jazyk, niekedy kýchajú a tečie im z nosa. Reakciu môže spustiť aj obyčajné šúpanie zemiakov.

Alergén je, našťastie, prítomný iba v čerstvom ovocí a zelenine a po prevarení sa stráca, takže neumrú od hladu. Môžu im však chýbať vitamíny. Skrížené alergické reakcie organizmu sa dajú vysvetliť.

„Môžu za to skrížené reakcie medzi peľom a potravinami. Ovocie aj peľ majú spoločné určité bielkoviny, na ktoré organizmus alergika reaguje rovnako,“ vysvetľuje doktorka Iveta Salátová-Kozlovská z Centra imunológie a alergiológie.

Až doteraz odporúčali alergiológovia pacientom, ktorí mali lokálne potravinové reakcie, aby sa niektorým potravinám vyhýbali. Teraz sa aj tieto odporúčania menia. „Snažíme sa skôr navrhnúť, aby si pacienti vybrali napríklad inú odrodu jabĺk, alebo sa snažíme veľmi malými dávkami a určitými tepelnými úpravami navodiť toleranciu,“ vysvetľuje alergiologička.

Odlišnú sortu môžu pacienti lepšie tolerovať. Je to však beh na dlhé trate, lebo je veľmi ťažké zbaviť sa potravinových reakcií. Mnohým pacientom sa po čase vďaka imunoterapii podarí minimalizovať reakcie na peľ. Alergik, ktorého už nedráždi peľ, však môže ešte dlho zle reagovať na jablká, hrušky či marhule.

Vypukla epidémia

„Tento rok je v súvislosti s alergiami katastrofálny a horší ako predošlý,“ hovoria alergiológovia. Vravia to každý rok a vždy je to pravda. „Pacienti pribúdajú geometrickým radom, je ich naozaj strašne veľa,“ krúti hlavou doktorka Iveta Salátová-Kozlovská. Ak má dnes alergiu každý piaty človek, podľa odhadov o sedem rokov ňou bude trpieť takmer každý.

Podobne ako pri ostatných chorobách, pri ktorých nám ubližuje vlastná imunita, aj liečba alergií je veľmi náročná. Ak máme alergiu, najviac nás trápi upchatý nos a červené oči, ale sú to len vonkajšie prejavy.

Tá horšia časť reakcie sa odohráva vnútri nášho tela. Je to chronická zápalová reakcia tela. Organizmus sa snaží zlikvidovať príčinu dráždenia bunkami imunitného systému a látkami, ktoré vylučujú. Vyvoláva tak zápal. Neliečená choroba môže viesť k poškodeniu tkanív, mnohí si privodia astmu. Tomu sa dá vyhnúť, ale pacienti musia prísť za alergiológom.

Vakcíny pomôžu

Podľa alergiológov je fajn, že lekárne predávajú podporné produkty, ktoré znižujú prejavy alergickej reakcie, ale príčiny choroby môže odstrániť jedine cielená liečba. Zatiaľ čo tabletky iba utlmujú hystériu organizmu, keď ho podráždi peľ či čerstvo pokosená tráva, imunoterapia dokáže riešiť podstatu choroby.

Na Slovensku sú dostupné vakcíny pre alergikov. Dokonca sa dajú užiť aj vo forme tabletiek. Pacient dostáva počas troch až piatich rokov do tela malé dávky alergénu s cieľom, aby ho jeho organizmus považoval za svoju súčasť a nie za nepriateľa, ktorého treba okamžite a hystericky zlikvidovať.

„Na to, aby terapia fungovala, potrebujeme zistiť hlavný alergén. U ľudí, ktorí majú kombinované alergie, je to často náročné,“ vysvetľuje alergiologička. Vakcíny najlepšie účinkujú vtedy, ak má pacient alergiu len na jeden druh látok. „Existujú aj kombinované vakcíny, ale ich účinok je slabší,“ tvrdí Iveta Salátová-Kozlovská.

Prevencia

Vedci už roky hľadajú súvislosti medzi alergiami a naším životným štýlom v snahe zabezpečiť prevenciu. Zástancovia nepasterizovanej bryndze hovoria, že keby sme si z nej dali počas celého roka každý deň jednu malú lyžičku, nemali by sme alergie. „Súhlasím aj nesúhlasím,“ hovorí alergiologička.

„Naša imunita závisí aj od osídlenia čreva baktériami, ktoré sa nachádzajú aj v nepasterizovanej bryndzi. Na druhej strane to nie je také jednoduché, alergické ochorenia súvisia s mnohými inými faktormi,“ vysvetľuje doktorka a dáva nám tip, kde kúpime poctivú bryndzu so všetkým, čo má mať.

Skutočná bryndza je dnes už pomaly podpultovým tovarom. „Správna porcia špiny trénuje našu imunitu,“ je známy výrok alergiológa Martina Hrubiška. Všetci odborníci na túto problematiku sa zhodujú v názore, že za alergie môže aj naša prehnaná snaha o čistotu. Reklamy nám vnucujú myšlienku, že na toalete, v kuchyni aj na podlahe treba zničiť všetky baktérie a ľudia namiesto mydla používajú dezinfekčné gély.

„Nehovorím, že máme mať špinavé ruky, ale ich časté umývanie čoraz agresívnejšími prípravkami likviduje aj pozitívne baktérie, ktoré máme na rukách. Treba v tom nájsť rovnováhu,“ vysvetľuje Iveta Salátová-Kozlovská.

Teóriu o správnej porcii špiny potvrdzujú aj štatistiky. Zdá sa, že menej alergií majú ľudia na vidieku, ktorí sa starajú o domáci dobytok. Menší výskyt týchto problémov majú deti z mnohopočetných rodín a alergie majú najčastejšie jedináčikovia z bohatších rodín.

Alergia na peľ aj na jedlo

Toto sú príklady skrížených alergických reakcií:

Breza: jablko, hruška, broskyňa, nektárinka, čerešňa, slivka, marhuľa, kivi, mrkva, zeler, petržlen, zemiaky, lieskové orechy

Trávy: pšenica a iné obilné múky, paradajka, melón, pomaranč

Ambrózia: banán, melóny, harmančekový čaj

Palina: zeler, mrkva, petržlen, korenia

Fikus: figy, kivi, ananás, banán, avokádo


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní