Máte extrémnu obezitu? Možno sú na vine vaše gény

Hádžete svoju nadváhu na gény? Prečítajte si, do akej miery za ňu môžete vy a za čo vaši rodičia

Veda a zdravie

„Vtedy sme obézni, keď jeme všetko, čo vidíme okolo nás,“ hovorí vedúca sekcie genetiky Laboratória diabetu a porúch metabolizmu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc. a to doslova. Slovo obezita totiž pochádza z latinského obézus, čo znamená tučný. Predpona ob znamená okolo a základ slova edere jesť.

Doktorka Daniela Gašperíková: Obezitu spôsobuje zvýšený energetický príjem v dôsledku neustáleho sa prejedania a znížený energetický výdaj v dôsledku nedostatočnej fyzickej aktivity.
Doktorka Daniela Gašperíková: Obezitu spôsobuje zvýšený energetický príjem v dôsledku neustáleho sa prejedania a znížený energetický výdaj v dôsledku nedostatočnej fyzickej aktivity.
Tony Štefunko

„Obéznych je 10 percent mužov a 14 percent žien. V roku 2014 sme prekročili hranicu, keď je na svete viac obéznych ako hladujúcich ľudí,“vysvetľuje doktorka Daniela Gašperíková. Foto: Tony Štefunko

Otázkou je, aké percento tvorí v rámci vplyvu na obezitu človeka jeho genetika. Vo svete bolo urobených hneď niekoľko zaujímavých štúdií na túto tému. Jednou z nich je štúdia jednovaječných a dvojvaječných dvojčiat, ktorá bola založená v podstate na jednoduchom základe, jedno z dvojčiat jedlo o tisíc kalórii denne navyše, pričom dvojčatá žili v rovnakých podmienkach. A hádajte čo?

Jednovaječné dvojčatá s rovnakými génmi boli na tom s hmotnosťou podobne, napriek tomu, že jedno z dvojčiat jedlo viac (sen mnohých milovníkov jedla – jesť a nepribrať).

Dvojvaječné dvojčatá, ktoré už nemajú rovnaký genetický základ si ale rovnakú váhu neudržali a dvojča, ktoré jedlo viac aj viac pribralo. „Bolo dokázaná vyššia dedičnosť hmotnosti u jednovaječných dvojičkách v porovnaní s dvojvaječnými, čo svedčí o jasnom vplyve genetiky,“ zhodnotila výsledok doktorka Gašperíková.

Bolo dokázaná vyššia dedičnosť hmotnosti u jednovaječných dvojičkách v porovnaní s dvojvaječnými, čo svedčí o jasnom vplyve genetiky.
Bolo dokázaná vyššia dedičnosť hmotnosti u jednovaječných dvojičkách v porovnaní s dvojvaječnými, čo svedčí o jasnom vplyve genetiky.
SAV

Štúdia dvojčiat. Hore jednovaječné, ktoré mali podobnú hmotnosť napriek tomu, že jeden zo súrodencov jedol viac, dole dvojvaječné, kde sa už vyšší energetický príjem odrazil aj na váhe. Foto: SAV

Výskumníci sa pozreli aj na kilogramy detí vyrastajúcich u biologických a adoptívnych rodičov. Hoci deti vyrastali u adoptívnych rodičov, ich hmotnosť bolo približne taká ako u ich biologických rodičov, čo opäť len svedčí o vplyve genetiky na tukové vankúšiky.

Nálož biologického materiálu

Je známe, že existuje dominantný a recesívny typ dedičnosti. Každý z nás získa do vienka jednu sadu chromozómov od matky a jednu od otca, ako hovorí genetička Gašperíková, akúsi „dvojnásobnú nálož biologického materiálu“.

Pri dominantnom dedičnom type sa ochorenie u potomstva prejaví s 50-percentnou istotou, zatiaľ čo pri recesívnom type sa musia spojiť dve poškodené alely, aby sa obezita prejavila, čiže šanca prenosu z generácie na generáciu je menšia – 25-percentná.

Jeden zlý gén

Počuli ste už o monogénovej obezite? Ľudský genóm má okolo 20-tisíc génov a stačí malá zmena v jednom jedinom géne na vznik obezity. „Gény monogénovej obezity ovplyvňujú centrum sýtosti a hladu v mozgu. Poškodenie funkcie tohto centra môže narušiť energetickú rovnováhu v organizme a spôsobiť obezitu.,“ vysvetľuje doktorka Gašperíková.

V jednoduchosti povedané, pri tomto genetickom type obezity, ľudia necítia sýtosť, v dôsledku čoho majú stále hlad. Naše tukové tkanivo produkuje hormón leptín, ktorý riadi pocit hladu aj sýtosti. Čiže dá mozgu signál, aby sme sa najedli alebo naopak, že už máme plné brucho. Pri monogénovej obezite je tento proces narušený, čo vedie k radu zdravotných problémov.

Monogénová obezita bola prvýkrát preukázaná u dvoch bratrancov z Pakistanu s poruchou signálu sýtosti vplyvom zmien v géne pre leptín. Hoci mali pri narodení normálnu pôrodnú váhu, ich krivka hmotnosti odvtedy ako prišli na svet prudko rástla v porovnaní so zdravými deťmi a už po pár mesiacoch boli morbídne obézni. Tento druh obezity má však aj výhodu, dá sa v podstate jednoducho liečiť, a to dodávaním správneho leptínu a všetko sa rýchlo vráti do normálu. „To je jasný dôkaz, že genetika v tomto extrémnom prípade hrá významnú úlohu,“ hovorí Gašperíková.

Monogénová obezita bola prvýkrát preukázaná u dvoch bratrancov z Pakistanu s poruchou signálu sýtosti. Tento druh obezity má však aj výhodu, dá sa v podstate jednoducho liečiť, a to dodávaním správneho leptínu a všetko sa rýchlo vráti do normálu. Na snímke chlapec pred a po liečbe.
Monogénová obezita bola prvýkrát preukázaná u dvoch bratrancov z Pakistanu s poruchou signálu sýtosti. Tento druh obezity má však aj výhodu, dá sa v podstate jednoducho liečiť, a to dodávaním správneho leptínu a všetko sa rýchlo vráti do normálu. Na snímke chlapec pred a po liečbe.
SAV

Chlapec s monogénovou obezitou pred a po liečbe dodávaním správneho leptínu. Foto: SAV

Poruchy učenia a červené vlasy

Monogénová obezita so sebou prináša aj iné zdravotné komplikácie – zvýšená hladina inzulínu, porucha štítnej žľazy, časté infekcie či oneskorený nástup puberty. Medzi špecifické príznaky monogénovej obezity patria aj poruchy učenia, časté respiračné infekcie, skorý diabetes, bledá pokožka, červené vlasy a rýchly rast.

Ak ste už všetky symptómy monogénovej obezity u seba spozorovali, hoďte spiatočku, ide o extrémny prípad, ktorým trpí len približne 3 – 4 % tučných detí.

Gény ako výhovorka?

Tak ako to je? Môžeme sa vyhovárať, že za naše faldy môžu gény? Dedičnosť obezity môže tvoriť 60 až 80 percent, pričom pocit sýtosti a hladu je u rôznych ľudí iný, ale stále platí: „Obezitu spôsobuje zvýšený energetický príjem v dôsledku neustáleho sa prejedania a znížený energetický výdaj v dôsledku nedostatočnej fyzickej aktivity,“ upozorňuje doktorka Gašperíková.

Väčšina z nás je skladačkou rôznych genetických predispozícií a vplyvu prostredia. „Cieľom je vždy zabrániť vzniku obezity a prejavom jej komplikácii, a zmenou tejto nerovnováhy, teda zvýšením fyzickej aktivity a zlepšením stravovacích návykov,“ uzatvára odborníčka.

Veda a zdravie
  • Katarína Oravská

    Ako editorka/redaktorka portálu Plus7dni.sk zodpovedá za tvorbu obsahu pre webovú stránku týždenníka. Vyhľadáva a spracúva vlastné témy, pracuje s foto a video podkladmi, ako aj  s analytickými dátami. Spravuje sociálny profil Plus 7 dní.