Môžu za rakovinu gény? Dobrá správa - vraj nie až tak veľmi, ako by sme si mysleli

Rakovina, nádorové ochorenie, ktoré straší po celom svete. Výnimkou nie je ani Slovensko. Nájsť jednu účinnú liečbu je veľmi ťažké. Každý nádor je totiž unikát. Napriek tomu, však pre seba niečo spraviť môžeme.

Veda a zdravie

„Genetická predispozícia nie je až taká častá, ako by sme si mysleli,“ hovorí vedecká riaditeľka Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, Lenka Kučerová.

Ak je v rodine viacero členov postihnutých nádorovým ochorením, nie sú podľa Kučerovej nositeľmi rovnakých genetických zmien. „Niektoré sú dedičné a prenášajú sa počas života pod vplyvom rôznych mutagénov a karcinogénov sa k nim pridávajú ďalšie genetické zmeny, ktoré vo výsledku dávajú nádorové ochorenie a určujú jeho správanie a biologické vlastnosti,“ vysvetľuje Kučerová.

Spolu so študentmi sme mali možnosť nahliadnuť do labákov Ústavu experimentálne onkológie SAV, pozrite si VIDEO:

Prípad Angelina

Ak sa pozrieme na konkrétny typ rakoviny – nádor prsníka, existuje predispozícia, respektíve gény, ktorých nositeľky v prípade zmutovania daných génov majú omnoho vyššie riziko oproti bežnej populácii, že u nich prepukne rakovina. Známy je prípad americkej herečky Angeliny Joliovej, ktoré si preventívne nechala odstrániť prsníky aj vaječníky. Po matke, ktorá zomrela na rakovinu totiž zdedila gén BRCA.

Angelina Jolieová: Preventívne si dala odstrániť prsníky aj vaječníky. Rakovinu mala v rodine.
Angelina Jolieová: Preventívne si dala odstrániť prsníky aj vaječníky. Rakovinu mala v rodine.
Profimedia

Angelina Jolieová: Preventívne si dala odstrániť prsníky aj vaječníky. Rakovinu mala v rodine. Foto: profimedia.sk

„Je to jeden z príkladov dedičných typov nádorov, kde je už známy konkrétny mutovaný gén, takzvaný osudný gén,“ hovorí Kučerová. Až také jednoduché to však predsa len nie je, pretože existuje mnoho ďalších génov asociovaných s rizikom karcinogénu.

Môžeme to ovplyvniť

Genetiku neovplyvníme, ale to, čo zmeniť môžeme je náš životný štýl. Obezita a fajčenie patrí k príčinám rakoviny a dobrou prevenciou jej vzniku je podľa Kučerovej strava a pravidelný pohyb. A na zmenu je najvyšší čas, pretože ešte veľa vody pretečie, kým sa preventívne opatrenie prejavia v praxi.

„Zníženie výskytu pľúcnych nádorov bolo oneskorené až o dvadsať rokov potom, čo sa podarilo výrazne obmedziť konzumáciu cigariet,“ uviedla ako príklad Kučerová.

Bunky: Pozorovanie normálnych a nádorových buniek pod mikroskopom, rozdiel vidno už na prvý pohľad.
Bunky: Pozorovanie normálnych a nádorových buniek pod mikroskopom, rozdiel vidno už na prvý pohľad.
Tony Štefuko

Bunky: Pozorovanie normálnych a nádorových buniek pod mikroskopom, rozdiel vidno už na prvý pohľad. Foto: Tony Štefunko

Ani zmena v oblasti stravovacích návykov sa neprejaví zo dňa na deň. „Keby sa nám podarilo zmeniť stravovacie návyky a dostať obezitu v spoločnosti pod kontrolu, v súčasnosti je 23 percent ľudí obéznych, tak musíme čakať, že preventívne opatrenie sa neprejaví zajtra ani pozajtra, ale bude to trvať niekoľko desiatok rokov, to si treba uvedomiť,“ dodala Kučerová.

Čo sa deje v tele

V bunkách sa vyskytuje množstvo proteínov, ktoré vytvárajú signálne dráhy, akúsi sieť, ktorá v konečnom dôsledku rozhoduje o tom, ako sa bunky správajú. Konkrétny proteín je zapojený na viacerých miestach siete. „Ak sa vyradí funkcia proteínu, sieť sa zrúti a signalizácia v bunke je chorá, vymyká sa spod kontroly, bunky na signály z okolitého prostredia neodpovedajú tak, ako by mali,“ vysvetľuje Kučerová procesy v ľudskom tele.

Lenka Kučerová: Nádor tvorí samostatný orgán v našom organizme.
Lenka Kučerová: Nádor tvorí samostatný orgán v našom organizme.
Tony Štefunko

Lenka Kučerová: Nádor tvorí samostatný orgán v našom organizme. Foto: Tony Štefunko

„Kumuláciou mutácií a tým, že počas života sa nám mutácie nazbierajú, má každý z nádorov vlastný unikátny profil, takzvaný signature - podpis -, čo na jednej strane dáva možnosť nájsť cieľový gén, cez ktorý vieme nasmerovať terapiu, ale zároveň je každý nádor svojim spôsobom unikátny a preto je veľmi ťažké nájsť univerzálne liečivo na rakovinu,“ uviedla Kučerová.

Veľký pokrok

Za posledné obdobie sa urobil veľký pokrok v diagnostike nádorových ochorení. „Tým, že už vieme identifikovať niektoré odlišné proteíny na nádorových bunkách, vieme odlíšiť, ktorá nádorová bunka má rozšírený konkrétny onkogén,“ hovorí Kučerová. Na základe toho potom možno rakovinu u pacienta liečiť špecifickou cielenou terapiou nasmerovanou práve na konkrétny onkogén. „Máme veľmi dobrú šancu dostať nádor pod kontrolu.“

Čo však funguje u jedného, neplatí pri druhom. Takáto liečba nemá zmysel pri typoch nádorov, kde chýba cieľový proteín, ktorí vedci už poznajú a dal by sa potlačiť.

Veda a zdravie
  • Katarína Oravská

    Ako editorka/redaktorka portálu Plus7dni.sk zodpovedá za tvorbu obsahu pre webovú stránku týždenníka. Vyhľadáva a spracúva vlastné témy, pracuje s foto a video podkladmi, ako aj  s analytickými dátami. Spravuje sociálny profil Plus 7 dní.