Výnimočný stav: Antrax zabil na Jamalskom polostrove jedno dieťa, ďalších ľudí museli hospitalizovať.

Nástrahy večného ľadu: Globálne otepľovanie môže prebudiť praveký vírus, ľudia začnú kapať ako muchy

Zamrznuté vírusy, baktérie, či dokonca nebezpečný jadrový materiál sa v dôsledku globálneho otepľovania dostávajú k slovu.

Veda a zdravie

Júl bol najhorúcejší mesiac na našej planéte od začiatku meraní, varujú meteorológovia. Okrem rekordných teplôt nám názorne predviedol jeden z možných katastrofických scenárov globálneho otepľovania. V dôsledku topenia sibírskeho permafrostu sa totiž prebrala k životu zamrznutá baktéria antraxu a zaútočila na zvieratá a ľudí. Čoraz naliehavejšou sa tak stáva otázka, aké nebezpečenstvá na nás číhajú vo večnom ľade.

Spiaca baktéria

Úrady na Jamalskom polostrove v týchto dňoch vyhlásili výnimočný stav. Dôvod? Desiatky ľudí a najmenej 1 500 sobov sa nakazilo antraxom, čiže slezinovou sneťou. Obavy sú určite namieste, ide o mimoriadne nebezpečné bakteriálne ochorenie, ktoré sa dokonca používa ako biologická zbraň. Primárne síce útočí na dobytok, ale bez agresívnej liečby antibiotikami je smrteľné aj pre ľudí. „Teraz je najdôležitejšia bezpečnosť našich spoluobčanov - pastierov sobov,“ citovala agentúra oblastného guvernéra Dimitrija Kobijlkina, ktorý sa vyjadroval v prvom rade o trinástich hospitalizovaných kočovníkoch. Jedno dieťa pritom ochoreniu už podľahlo.

Hádam ešte väčšie obavy od samotného prepuknutia nebezpečnej choroby vyvoláva spôsob, ako k nemu došlo. Podľa viacerých odborníkov za všetko môže mŕtve telo soba staré sedemdesiatpäť rokov. Na západe Sibíri toto leto totiž bojujú s mimoriadne vysokými teplotami, až o desať stupňov vyššími, než je dlhodobý priemer. Výsledok je rýchle topenie permafrostu. Z dlhoročného zajatia ľadu sa tak okrem iného dostala mŕtvola spomínaného zvieraťa, ktoré v roku 1941 skolil antrax. Práve vtedy slezinová sneť v tejto oblasti Sibíri vyčíňala naposledy. Zatiaľ čo nakazený sob sa vtedy nadobro pobral do večných lovíšť, baktéria antraxu v mínusových teplotách vydržala driemať celé desaťročia. A v týchto dňoch sa zjavne znovu aktivovala.

Baktéria antraxu: Celé desaťročia trpezlivo čakala v ľade a teraz útočí.
Baktéria antraxu: Celé desaťročia trpezlivo čakala v ľade a teraz útočí.
profimedia.sk

Baktéria antraxu: Celé desaťročia trpezlivo čakala v ľade a teraz útočí.FOTO: profimedia.sk

Je podľa vás takýto scenár poriadne pritiahnutý za vlasy a patrí skôr do sci-fi románov? Nemáte celkom pravdu. Baktéria antraxu v prostremódu - zmení sa na spóru, čo je jej pokojová a mimoriadne rezistentná forma. Takto bacil dokáže pretrvať celé desaťročia, ba aj storočia. Preto ak sa potvrdí hypotéza vedcov, že súčasné prípady antraxu majú korene v štyridsiatych rokoch minulého storočia, bude to pre Sibír mimoriadne zlá správa. Ako píše denník Independent, len vo východosibírskom Jakutsku nájdete okolo dvesto miest, kam v 18. a 19. storočí pochovali dobytok skolený antraxom. Ak otepľovanie bude pokračovať súčasným tempom, baktérie na týchto cintorínoch by už čoskoro mohli ukončiť stav hibernácie a zaútočiť.

Praveké vírusy

Samozrejme, antrax nie je jediná pliaga, ktorú ľad môže ukrývať. Zrejme najsenzačnejší a najkatastrofickejší scenár je ten, podľa ktorého sa v dôsledku globálneho otepľovania oživí neznámy praveký vírus. Keďže náš imunitný systém nebude proti nemu odolný, ľudia začnú kapať ako muchy.

Podľa vedcov sa v teoretickej rovine niečo podobné nedá vylúčiť. Príkladom je obrovský pitovírus, starý 30-tisíc rokov, ktorý objavili práve na Sibíri. V roku 2014 ho francúzski vedci v laboratórnych podmienkach oživili a ponúkli mu meňavku, ktorá je obľúbenou obeťou veľkých vírusov. Ako správne predpokladáte, zaútočil na ňu a zabil ju. Hoci tento konkrétny pitovírus nie je nebezpečný pre človeka, experiment ukázal, že aj praveké vírusy teoreticky dokážu útočiť na cudzie bunky. Čiže nedá sa vylúčiť ani možnosť, že niekde, zamrznutý hlboko v ľade, trpezlivo čaká aj vírus, ktorý môže byť smrteľný pre ľudí.

Na druhej strane, viacerí odborníci tvrdia, že takáto katastrofa je v skutočnosti veľmi málo pravdepodobná. Kanadský virológ Curtis Suttle napríklad upozorňuje, že ľudia denne prichádzajú do kontaktu s obrovským množstvom vírusov, pričom to nemá žiadne negatívne dôsledky na ich zdravie. Nemyslí si preto, že by zopár prebudených pravekých vírusov mohlo spôsobiť výraznejšiu šarapatu. „Oveľa väčší strach mám o stovky miliónov ľudí, ktorých budú musieť v dôsledku globálneho otepľovania presídliť,“ dodáva.

Začarovaný kruh

Topenie sibírskeho permafrostu môže uvoľniť do atmosféry aj veľké množstvá metánu, čo by dodatočne mohlo urýchliť globálne otepľovanie. „Metán spôsobuje oveľa väčší skleníkový efekt ako oxid uhličitý,“ povedal novinám Siberian Times ruský klimatológ Michail Grigoriev. „Vznikol by tak začarovaný kruh, ktorý by výrazne urýchlil globálne otepľovanie.“

Návrat pravých kiahní?

Čoho by sme sa mohli naozaj báť, je návrat vírusov a chorôb, o ktorých sme si mysleli, že sme ich už porazili. Medzi ne napríklad patria pravé kiahne. Len v Európe zomrelo v 18. storočí na toto nákazlivé ochorenie šesťdesiat miliónov ľudí. Celosvetovo posledný prípad pravých kiahní však lekári zaznamenali v Somálsku v roku 1977. A už to vyzeralo, že sme sa ich zbavili. Ibaže topenie permafrostu v dôsledku globálneho otepľovania by mohlo spôsobiť návrat tohto infekčného ochorenia.

Pravé kiahne: Ochorenie sme porazili v roku 1977. Vráti sa v dôsledku globálneho otepľovania?
Pravé kiahne: Ochorenie sme porazili v roku 1977. Vráti sa v dôsledku globálneho otepľovania?
profimedia.sk

Pravé kiahne: Ochorenie sme porazili v roku 1977. Vráti sa v dôsledku globálneho otepľovania?FOTO: profimedia.sk

Boris Keršengolts zo Sibírskej akadémie vied tvrdí, že pravé kiahne by sa mohli objaviť napríklad v údolí rieky Kolyma na severovýchode Sibíri. „Koncom 19. storočia tam zaznamenali poslednú väčšiu epidémiu tohto infekčného ochorenia. V jednom z miest umrelo štyridsať percent obyvateľov,“ vysvetlil pre Siberian Times. Ako dodal, obete epidémie pochovávali v horných vrstvách zmrznutej zeme, na brehoch rieky Kolyma. „Teraz, po viac ako storočí, začala rieka erodovať svoje brehy, pričom otepľovanie celý proces urýchľuje.“ Aj preto si ruskí vedci posvietili na niektoré z tiel vykopaných zo zmrznutej pôdy. A naozaj sa im podarilo na nich nájsť stopy po pravých kiahňach. Vírus síce neobjavili, ale našli fragmenty jeho DNA.

Ľadový červ

Topiaci sa ľad ukrýva aj ďalšie nástrahy, nielen nebezpečné vírusy či baktérie. Americkí a kanadskí vedci v týchto dňoch varovali, že otepľovanie by do konca 21. storočia mohlo v Grónsku zapríčiniť dokonca únik rádioaktívneho materiálu.

O čo teda ide? Aby sme to zistili, musíme sa vrátiť do čias studenej vojny. Ako vysvetľuje US Today, v roku 1959 Spojené štáty spustili v Grónsku projekt Iceworm, teda ľadový červ. Hoci podľa dohody s Dánskom malo ísť o vedecký výskum, projekt v skutočnosti slúžil najmä na vojenské účely. Armáda Spojených štátov sa snažila otestovať, či možno odpáliť jadrové hlavice na Sovietsky zväz z grónskej ľadovej prikrývky. Desiatky metrov v ľade a snehu tak vznikla tajná základňa Century, ktorá fungovala celých osem rokov.

Nie je známe, či nejaké jadrové hlavice na nej niekedy boli, ale rádioaktívne látky tam určite nechýbali. Elektrický prúd napríklad produkoval malý jadrový reaktor. Takže, keď Američania v roku 1967 základňu opúšťali, zanechali množstvo škodlivého materiálu. Počnúc mierne rádioaktívnou chladiacou kvapalinou cez škodlivé polychlórované bifenyly až po naftové palivá a ďalší odpad. Domnievali sa totiž, že všetky tieto látky zostanú na dlhé storočia bezpečne izolované hlboko v ľade a snehu.

Grónsko: Ľad a sneh sa topia čoraz rýchlejšie.
Grónsko: Ľad a sneh sa topia čoraz rýchlejšie.
profimedia.sk

Grónsko: Ľad a sneh sa topia oveľa rýchlejšie.FOTO: profimedia.sk

A zo začiatku mali pravdu, od ich odchodu napadalo na základňu najmenej tridsať metrov nového snehu. Ibaže v posledných rokoch sa tento trend pomaly otáča. V dôsledku nárastu globálnych teplôt sa ľadová prikrývka čoraz rýchlejšie topí. Klimatológ Liam Colgan dokonca túto rýchlosť dokáže vyčísliť - za sekundu príde Grónsko o osemtisíc ton ľadu a snehu. Podľa vedcov sa tak už o zopár desaťročí ľad a sneh nad základňou Century budú topiť rýchlejšie, než ich bude pribúdať. Ak s tým nič neurobíme, uskladnený nebezpečný materiál sa dostane do oceánu a spôsobí hotovú pohromu pre tamojší ekosystém.

Čo je najhoršie, z právnej stránky nie je celkom jasné, kto by mal nebezpečný materiál zo základne upratať. Century vybudovali Spojené štáty s povolením Dánska a základňa sa nachádza v Grónsku, ktoré sa dnes teší vysokému stupňu autonómie.

Veda a zdravie