FAST: S priemerom 500 metrov sa stal najväčším rádioteleskopom na svete.

Nebeské oko za dvesto miliónov: Kvôli najväčšiemu rádioteleskopu vysídlili aj dedinu

Najväčší rádioteleskop na svete práve dokončili v Číne, oficiálne ho spustia v septembri.

Doteraz bol za najväčší rádioteleskop považovaný Arecibo, ktorý sa nachádza približne 20 kilometrov od rovnomenného portorického mesta. Nepatrí však k najnovším, v roku 2013 totiž oslávil polstoročnicu svojho fungovania.

Veľký väčší

Len pre zaujímavosť - má priemer vyše 300 metrov a tvorí ho takmer štyridsaťtisíc hliníkových panelov s rozmermi 1 x 2 metre a 150 metrov nad jeho „tanierom“ visí na 18 kovových lanách 900-tonová anténa. Využíva sa predovšetkým na štúdium a pozorovanie malých planétok a pulzarov a na pátranie po mimozemských signáloch, dlhodobo sa spájal najmä so známym projektom [email protected] A stal sa aj filmovou hviezdou - svojich desať minút slávy si užil predovšetkým v bondovke Zlaté oko, ale aj v Aktoch X. Po mnohých desiatkach rokov však o označenie najväčší rádioteleskop prišiel.

Z bondovky: Teleskop Arecibo si zahral aj v bondovke Zlaté oko, nakrútenej v roku 1995. Využíva sa už vyše 50 rokov.
Z bondovky: Teleskop Arecibo si zahral aj v bondovke Zlaté oko, nakrútenej v roku 1995. Využíva sa už vyše 50 rokov.
Arecibo Observatory

Z bondovky: Teleskor Arecibo si zahral aj v bondovke Zlaté oko, nakrútenej v roku 1995. Využíva sa už vyše 50 rokov.FOTO: ARECIBO OBSERVATORY

Číňania totiž práve dokončili obrovský rádioteleskop FAST (Five-hundred- meter Aperture Spherical Telescope), v krajine pôvodu je označovaný aj Tinjan, čo znamená Nebeské oko. Teleskop sa nachádza v oblasti Dawodang, pri meste Kedu v provincii Kuej-čou v Číne.

Aby ho bolo možné vybudovať, bolo potrebné z miesta presídliť necelú stovku obyvateľov malej dediny. To však nebolo všetko - pre jeho nerušenú činnosť postupne z 5-kilometrového okruhu okolo teleskopu vysťahujú vyše 9-tisíc ľudí. Prvýkrát sa o ňom začalo hovoriť v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, stavať sa však začal až v roku 2011. Náklady na jeho výstavbu sa pohybovali okolo 200 miliónov dolárov.

Prispôsobivý

Ak by sme ho chceli porovnať so slávnym Arecibom, má podstatne väčší priemer - 500 metrov, no jeho efektívna plocha je len niečo vyše 300 metrov. Zberná plocha má veľkosť približne 30 futbalových ihrísk. Zhotovený je zo 4 450 trojuholníkových panelov s dĺžkou strany približne 11 metrov. Má kupolovitý tvar, typický pre geodetický dóm, a aktívny povrch.

To značí, že jednotlivé jeho segmenty sú upevnené na sieti z oceľových lán. Tie možno ovládať pomocou navijakov v podloží teleskopu a čiastočne tak meniť tvar odrazovej plochy od guľovej po parabolickú. Nad ňou je zavesená pohyblivá kabína s detektorom, ktorý možno v ohniskovej ploche nastavovať s milimetrovou presnosťou. Teleskop bude pracovať s frekvenčným rozsahom 70 MHz až 3 GHz a oblohu bude pokrývať v rozsahu 40 stupňov od zenitu. Jeho „pracovná“ náplň bude podobná ako pri Arecibe, bude však omnoho citlivejší.

Aj keď sa FAST pýši označením najväčší rádioteleskop na svete, existujú aj väčšie. Tie však majú modulárnu štruktúru a namiesto jednej veľkej antény ich tvorí množstvo navzájom prepojených menších. K takým patrí napríklad LOFAR.

Modulárny

Ide o skratku, ktorú možno rozšifrovať ako Low-Frequency Array. Je postavený na území piatich štátov, jeho účinná zberná plocha má momentálne vyše 33-tisíc štvorcových metrov, využíva približne 20-tisíc menších všesmerových antén a skladá sa z niekoľkých staníc v Holandsku, Nemecku, vo Veľkej Británii, Francúzsku a Švédsku, maximálna vzdialenosť medzi nimi je 1 500 kilometrov. Aj keď prevádzka tohto teleskopu sa oficiálne začala v júni 2010, úplne dokončený nebude možno nikdy. Jeho modulárna štruktúra totiž umožňuje, aby sa k nemu postupne pripájali stanice v ďalších krajinách.

Výstavba: Trvala približne päť rokov, pre teleskop prišlo, respektíve príde o pôvodný domov vyše 9-tisíc ľudí.
Výstavba: Trvala približne päť rokov, pre teleskop prišlo, respektíve príde o pôvodný domov vyše 9-tisíc ľudí.
fast.bao.ac.cn

Výstavba: Trvala približne päť rokov, pre teleskop prišlo, respektíve príde o pôvodný domov 9-tisíc ľudí.FOTO: fast.bao.ac.cn

Rádioteleskop v podobe stavebnice rozmiestnenej po západnej Európe je nielen lacnejší, ale umožňuje sledovať oveľa väčšiu časť vesmíru a účinnejšie odfiltrovať rušivý vplyv zemskej ionosféry na tento druh pozorovaní. Teleskopom možno „dovidieť“ temer až na počiatok vesmíru, skúmať vývoj galaxií, pomáha pri hľadaní exoplanét, sleduje slnečnú aktivitu a mapuje vesmírne štruktúry vytvárajúce silné magnetické pole.

Extrém

A do tretice spomeňme extrémny pozemný „zrkadlový“ teleskop, ktorý by mohol začať fungovať už v budúcej dekáde. Európsky extrémne veľký ďalekohľad je momentálne vo výstavbe, dokončený by mal byť v roku 2024 a mal by sa stať vôbec najväčším pozemským teleskopom svojho druhu na svete. Priemer jeho zrkadla bude 39 metrov a bude zložené približne z 800 šesťuholníkových segmentov, samotný teleskop bude mať 30 metrov. Len pre zaujímavosť - doteraz najväčší teleskop má priemer zrkadla niečo vyše 10,4 metra.

E-ELT vďaka nemu získa stomiliónkrát viac svetla než ľudské oko, osemmiliónkrát viac než Galileov ďalekohľad a viac než všetky 8- až 10-metrové ďalekohľady na svete. Jeho hlavným cieľom bude hľadanie exoplanét a protoplanetárnych systémov, skúmanie temnej hmoty a energie, gravitácie a štruktúry časopriestoru. Stáť bude v Čile v Cerro Amazones a jeho výstavba vyjde približne na 1,5 miliardy dolárov.

Revolúcia nielen na Zemi

Ešte väčšie očakávania než pozemný čínsky rádioteleskop a E-ELT však vzbudzuje blížiaci sa štart nasledovníka Hubblovho teleskopu, vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorý by sa mal do vesmíru dostať v októbri 2018. Základný rozdiel medzi nimi je, že Hubble pracuje predovšetkým vo viditeľnom spektre, no Webb sa zameria hlavne na infračervené spektrum. Hubble sa nachádza vo vzdialenosti šesťsto kilometrov nad zemským povrchom, Webbov teleskop bude od nás vzdialený 1,5 milióna kilometrov, navyše bude mať slnečný štít, ktorý znásobí jeho citlivosť.

Pokiaľ ide o zrkadlo, Webbov teleskop bude mať primárne s priemerom 6,5 metra, zložené z 18 segmentov, zatiaľ čo Hubble ho má celistvé s priemerom len 2,4 metra. Rozlišovacia schopnosť Webbovho teleskopu bude taká, že ak by ste ho teoreticky namierili z Trnavy na človeka v Bratislave, ktorý drží v ruke jednocentovú mincu, jasne by ste na nej rozoznali detaily, prípadne by ste mohli bez problémov sledovať futbal na ihrisku zo vzdialenosti vyše 550 kilometrov. Má to však aj nevýhody - pre obrovskú vzdialenosť (1,5 milióna kilometrov od Zeme) bude nemožné Webbov teleskop opravovať prostredníctvom pilotovaných servisných misií, preto je skonštruovaný tak, aby to zvládli stroje a roboty.

Vianočné tipy na darček