Neviditeľný zabijak cerí zuby: Vtáčia chrípka môže onedlho kosiť ľudí

Hrozí nám veľké nebezpečenstvo. Pandémia vtáčej chrípky môže prepuknúť hocikedy, stačí jedna-dve mutácie vírusu.

Veda a zdravie

Vtáčia chrípka opäť straší. Hlavu v smútku majú v týchto dňoch americkí chovatelia hydiny aj čínski farmári. To je však nič oproti tomu, čo nás môže čakať. Uznávaný odborník z Cambridgea Derek Smith varuje: Stačia dve mutácie na úrovni aminokyselín a mohla by sa dostaviť smrteľná pandémia, ktorá ohrozí životy miliónov ľudí na celom svete.

Dve mutácie

Americké sliepky aj morky v posledných mesiacoch kapú ako muchy. Môže za to hneď niekoľko typov vírusu vtáčej chrípky, ktorými miestnu hydinu nakazili sťahovavé vtáky. Koncom júna sa celkový počet uhynutých či usmrtených kusov hydiny v rámci epidémie odhadoval na 48 miliónov, pričom len v najhoršie postihnutom štáte Iowa vyčíslili škody takmer na miliardu amerických dolárov.

Skúste si teraz predstaviť, že nákaza sa nerozširuje medzi vtákmi, ale medzi ľuďmi a kolí ich rovnakou intenzitou. Bola by z toho poriadna panika. Bohužiaľ, podľa viacerých odborníkov v žiadnom prípade nejde o taký nereálny scenár, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. „Podľa štúdií vírus vtáčej chrípky potrebuje päť mutácií na úrovni aminokyselín, aby sa stal prenosným z človeka na človeka,“ citoval nedávno denník Daily Mail profesora Dereka Smitha z Cambridgeskej univerzity.

„Tri z nich už registrujeme.“ Ak by sa dostavili aj zvyšné dve mutácie, to by podľa odborníka veštilo poriadnu katastrofu. Možno až takú, aká bola v roku 1918 španielska chrípka, ktorá zabila okolo päťdesiat miliónov ľudí. Viac ako prvá svetová vojna.

Ako terorizmus

Smith, popredný odborník Svetovej zdravotníckej organizácie na infekčné ochorenia, pripúšťa, že porovnanie so španielskou chrípkou trochu pokrivkáva, lebo úroveň zdravotnej starostlivosti je dnes oveľa vyššia ako pred sto rokmi. Ale to by nás podľa neho nemalo uchlácholiť. „Vlády sveta by sa mali pripravovať na smrteľnú pandémiu rovnakým spôsobom, ako sa pripravujú na teroristické útoky,“ tvrdí.

„Bezpečnostní analytici ju dokonca považujú za pravdepodobnejšiu ako teroristický útok takého rozsahu.“ V skutočnosti nevieme, kedy by takáto pandémia mohla udrieť. „Nedá sa predpovedať,“ vysvetľuje Smith. Ale v podstate to môže byť hocikedy. Vírusy totiž mutujú neustále.

Odborníci sa s dvoma zo spomínaných piatich kritických mutácií stretávajú bežne, tretiu zaregistrovali len na jednom mieste. Už o pár mesiacov môže byť situácia iná, ešte kritickejšia. Najväčšie obavy sa pritom týkajú niektorých kmeňov vírusu H5N1, ktorý si od roku 2003 najmä v Ázii vyžiadal životy takmer štyristo ľudí, a najnovšie aj vírusu H7N9.

Ako to funguje?

Aby sme lepšie pochopili hrozbu, pozrime si, ako vlastne vírusy útočia. Základom je bielkovina hemaglutinín, pomocou ktorej sa vírusy dokážu naviazať na receptory hostiteľskej bunky v dýchacích cestách. Receptory vtákov a cicavcov sa líšia a jednotlivé typy vírusov vtáčej chrípky sa viažu prvorado na vtáčie receptory. Receptory cicavcov si skôr nevšímajú. Preto len niektoré typy a kmene vtáčej chrípky dokážu nakaziť ľudí.

Nebezpečné kontakty: Ľudia sa často nakazia vtáčou chrípkou na ázijských trhoch.FOTO: profimedia

Tí pritom doteraz vírus chytili výlučne od hydiny, prenos z človeka na človeka sme zatiaľ nezaznamenali. Čo však nie je, môže byť. Ako vieme zo školy, bielkoviny sú zložené z aminokyselín. Len malé zmeny v aminokyselinovom zložení kľúčového hemaglutinínu môžu umožniť vírusom vtáčej chrípky, aby sa viazali aj na naše bunkové receptory. Pred niekoľkými rokmi tím holandských vedcov pod vedením Rona Fouchiera v laboratórnych podmienkach privodil mutáciu piatich aminokyselín v nebezpečnom kmeni vtáčieho vírusu H5N1.

Výsledok? Vírus sa podarilo vzduchom preniesť medzi fretkami, ktoré trápia v podstate rovnaké chrípky ako ľudí. Tím Rama Sasisekharana z Massachusettského inštitútu zasa identifikoval štyri takéto kľúčové mutácie a potom analyzoval jednotlivé izolované kmene vírusu H5N1. Väčšina z nich mala minimálne jednu z mutácií, niektoré aj dve. Kmeňu vírusu H5N1 izolovanému v Egypte v roku 2010 chýbala dokonca jediná aminokyselinová mutácia, aby uprednostňoval ľudské receptory pred vtáčími.

Zmutuje?

Najnovšie prepuknutie vtáčej chrípky v Spojených štátoch, našťastie, ľudí priamo neohrozuje. Medzi typmi vírusov, ktoré trápia miestnu hydinu, je síce aj spomínaný H5N1, ale ide o menej agresívny kmeň, ktorý ľudí necháva na pokoji. Aspoň zatiaľ. Niektorí odborníci totiž varujú, že na farmách na stredozápade USA milióny kureniec a moriek nájdete v blízkosti chovov ošípaných.

Pritom epidemiológovia považujú práve ošípané za akýsi urýchľovač neželaných mutácií, keďže ich receptory na respiračných bunkách sa podobajú tým našim. Čiže určitý potenciál na nebezpečné mutácie tam je. Mimochodom, spomínate si na mexickú chrípku z roku 2009? Hovorili sme jej aj prasacia alebo chrípka ošípaných. Nakazilo sa ňou vyše sto miliónov ľudí na celom svete, celosvetovo pripravila o život asi 15-tisíc ľudí a Svetová zdravotnícka organizácia ju označila za pandémiu.

Tento kmeň vírusu H1N1 bol kombináciou génových segmentov práve vírusov chrípky ošípaných, vtáčej chrípky a ľudskej chrípky. „Ak by bol H1N1 smrteľnejší, zabil by milióny ľudí. Možno desiatky miliónov,“ tvrdí biológ zo Stanfordu Nathan Wolfe. „Mali sme neuveriteľné šťastie. Ale neklamme sami seba. Takéto šťastie nemôžeme mať stále.“

Hrozba z Číny

Z hľadiska možnej pandémie však dnes viac než Spojené štáty odborníkov znepokojuje Čína. V marci 2013 tam objavili vírus vtáčej influenzy H7N9, ktorý dovtedy nezaregistrovali u ľudí ani u väčších zvierat. Nový kmeň je zjavne zákernejší a doteraz sa ním nainfikovalo vyše šesťsto ľudí, z toho viac ako dvesto umrelo. Väčšina sa nakazila pri kontakte so živými vtákmi.

Nenápadný: Takto vyzerá vírus vtáčej chrípky.FOTO: profimedia

„Je mimoriadne nebezpečný,“ tvrdí o víruse H7N9 I Kuan z Hongkonskej univerzity. Spolu s kolegami nedávno zverejnili štúdiu o infekčnom ochorení. Hoci sa ani tento vírus vtáčej chrípky neprenáša z človeka na človeka, podľa štúdie mimoriadne rýchlo mutuje a už teraz je pre ľudí nákazlivejší ako podobné vírusy. „Stále je predčasné hocičo predpovedať, ale H7N9 sa javí ako hlavný kandidát na pandémiu,“ tvrdia hongkonskí výskumníci.

Zviazané ruky

Ako sa pred hrozbou brániť? Podľa profesora Dereka Smitha je jedinou správnou cestou povoliť vedcom, aby vytvárali v laboratóriách smrteľné vírusy, testovali ich na zvieratách a hľadali proti nim účinnú zbraň. Ale to je tanec na tenkom ľade.

Keď spomínaný Holanďan Ron Fouchier vytvoril v laboratóriu mimoriadne nákazlivý kmeň H5N1 a nakazil ním fretky, súd mu dokonca zakázal zverejniť všetky podrobnosti výskumu. Prečo? Aby sa k návodu, ako vyrobiť smrtiaci vírus, nedostali napríklad teroristi alebo niektoré ďalšie nebezpečné skupiny.

Tajomstvo španielskej chrípky

Prečo pandémia španielskej chrípky v roku 1918 bola taká smrteľná a zabíjala najmä mladých ľudí vo veku dvadsať až štyridsať rokov? Tieto otázky si kladú vedci prakticky od prepuknutia pandémie takmer pred sto rokmi. Zdá sa, že sa konečne dostávame k odpovediam. Väčšina chrípok tohto typu zabíja najmä deti a starších ľudí, ale v roku 1918 to bolo úplne inak.

Tragédia: Španielska chrípka v roku 1918 si vyžiadala až päťdesiat miliónov obetí.FOTO: profimedia

Najzraniteľnejšími sa stali osoby v plnej sile, ktoré umierali hlavne v dôsledku sekundárnych bakteriálnych zápalov, najmä zápalu pľúc. Tím Michaela Worobeyho skúmal pôvod, evolúciu a príbuzné rody vírusu španielskej chrípky A/H1N1 a prišiel k zaujímavým zisteniam.

Vírusy podobné španielskej chrípke cirkulovali v ľudskej populácii od roku 1900. Ľudia narodení v rokoch 1880 až 1900 boli však v detstve vystavení najmä vírusu typu H3N8 a ich telo sa naučilo vytvárať protilátky proti tomuto vírusu. Keď však prepukla španielska chrípka, to im nebolo veľmi platné. „Myslíme si, že imunitný systém týchto ľudí jednoducho nebol natrénovaný, aby si poradil s vírusom H1N1,“ vysvetlil Worobey.

Veda a zdravie