Nová tvár i penis: Medicína v roku 2015 zažila zázraky

V roku 2015 sa medicína opäť pohla vpred. Vrátila chorým život aj tvár, má v pláne poraziť rakovinu a alzheimera. Dáva nám nádej.

Veda a zdravie

Medicína urobila vlani obrovský pokrok a dokázala veci, ktoré boli pred krátkym časom iba science-fiction. V novom roku si tieto skúsenosti osvoja ďalšie vedecké a lekárske tímy vo svete, aby pomohli ďalším ľuďom. Veľa si sľubujeme od génovej manipulácie, chceme žiť zdravšie a dlhšie. Len nie sme si celkom istí, či sa nám hry s prírodou naozaj vyplatia. Na rozdiel od Číňanov.

Porazená rakovina?

Najsľubnejší objav posledných desaťročí! Máme liek na rakovinu! Takto bombasticky opisujú niektorí prelom po tom, čo vedci stavili na starú známu imunoterapiu. Vyvinuli lieky, ktorých úlohou je bojovať spolu s imunitným systémom proti nádorovým bunkám. Kým chemoterapia ničí nádorové bunky priamo, pri imunoterapii sa to deje naštartovaním vlastného imunitného systému.

„Nachádzame sa na začiatku novej éry v liečbe rakoviny,“ potvrdil britský profesor Peter Johnson z Cancer Research UK. Sľubné výsledky sa črtajú najmä v boji s rakovinou kože a pľúc.

No experti tvrdia, že aj pre smrteľne chorých pacientov s rakovinou pľúc, čriev, vaječníkov a maternice predstavujú nové lieky veľkú nádej, v budúcnosti ich bude možné vyliečiť.

Po použití liekov s látkami nivolumab a ipilimumab sa nádory u časti pacientov výrazne zmenšili, niektoré zmizli úplne. Problémom môžu byť peniaze, lieky sú totiž nesmierne drahé. Dúfajme, že sa k nim v ďalšom období dostane čo najviac chorých.

„Rakovina sa rozvíja, pretože sa pred imunitným systémom skryje a zamaskuje hrozbu, ktorú predstavuje pre celé telo. Imunoterapia účinkuje, pretože odhalí rakovinové bunky a upozorní imunitný systém na nebezpečenstvo,“ povedal Peter Johnson a dodal, že pacienti, ktorí začínali s pokusmi ešte pred desiatimi rokmi, vyzerajú vyliečení.

Lyžička záchrany

Layla Richardsová nemala ešte ani rok, zato jednu z najhorších leukémií, akú jej lekár u dieťaťa videl. Rodičom oznámil, že je koniec, pretože všetky spôsoby liečby už vyčerpal. Mladí Briti sa s tým však nehodlali zmieriť. Bábätko bojovalo s akútnou lymfoblastickou leukémiou, druhom rakoviny, ktorá je u malých detí obzvlášť zle liečiteľná, navyše s veľmi agresívnym priebehom.

Táto choroba postihne jedno z dvetisíc detí. Keď sa diagnostikuje, často býva neskoro. Kostná dreň uvoľňuje veľké množstvo bielych krviniek - blastov. Klesá pri tom počet červených krviniek a krvných doštičiek. V Laylinom prípade už nezaberala ani chemoterapia a transplantácia kostnej drene.

Odhodlaní rodičia sa obrátili na lekárov z londýnskej Great Ormond Street Hospital a dovolili im na dievčatku vyskúšať experimentálnu liečbu. Doteraz ju testovali iba na myšiach. Išlo o špeciálnu bunkovú terapiu, pri ktorej Layla v infúzii dostala bunky zdravého darcu geneticky navrhnuté tak, aby zabíjali rakovinu.

K dispozícii bola iba jediná fľaštička roztoku. Dievčatko dostalo 1 mililiter s 50 miliónmi nových krviniek, čo je množstvo, ktoré by sa zmestilo na špičku čajovej lyžičky. V priebehu pár týždňov Layla viditeľne ožila. A laboratórne výsledky boli ohromujúce - rakovina úplne zmizla.

„Netušili sme, či nová liečba bude fungovať. Jej leukémia bola taká agresívna, že je to takmer zázrak!“ nevychádza z údivu profesor Paul Veys. „Musíme byť opatrní s vyhlásením, či bude liečba vhodná pre všetky deti,“ reaguje triezvo jeden z Layliných doktorov, profesor Waseem Quasim.

„Je to však významný medzník v použití génových technológií. Môže predstavovať veľký krok vpred v liečbe detskej leukémie i ďalších typov rakoviny.“

Bunková terapia by mohla byť nápomocná pre dospelých s rakovinou, ale aj pre pacientov s cystickou fibrózou či genetickými ochoreniami. Už teraz sa uvažuje, že „Laylin liek“ tento rok poputuje ďalším piatim až desiatim deťom vo Veľkej Británii.

Čítajte viac:

Aj ženy bez maternice môžu rodiť. Orgánom od mŕtvej darkyne

Poklad v hline

Rezistencia voči antibiotikám sa šíri ako mor. Zlyhávajú už aj najsilnejšie lieky. Slováci majú pritom jednu z najvyšších rezistencií proti liekom na infekcie v Európe. Podľa štúdie, ktorú robila Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave, malo až deväťdesiattri percent pacientov v tele baktérie rezistentné proti dvanástim až pätnástim antibiotikám.

Dobrá správa je, že medzinárodný tím vedcov na čele s Kimom Lewisom z Northeastern University v Bostone objavil 25 nových antibiotík, jedno z nich má potenciál stať sa účinným liekom proti rezistentným baktériám. Odborníkom sa ich podarilo získať vďaka novej metóde pestovania pôdnych baktérií, ktoré sa doteraz v laboratórnych podmienkach takmer vôbec nedarilo kultivovať.

„Najsľubnejší je teixobactín. Naša štúdia ukázala, že pôdne baktérie obsahujú látky, ktoré sme doteraz nepoznali. Je to sľubný zdroj nových baktériostatík, ktorý, dúfajme, povedie k objavu ďalších antibiotík,“ uviedol Lewis.

Kuriózne je, že pôdu na výskum vzali zo záhrady člena tímu. Teixobactín dokáže zabíjať iba gram-pozitívne baktérie vrátane zlatého stafylokoka či Mycobacterium tuberculosis. Vedci si taktiež myslia, že baktérie si voči teixobactínu pravdepodobne nebudú vedieť vybudovať rezistenciu, pretože sa namiesto proteínov viaže na dva lipidy, ktoré sú nevyhnutné pri stavbe bunkovej steny.

Uzda na alzheimera

Alzheimerova choroba, pri ktorej sa z človeka stane iba bezduchá bábka, je strašiak celých generácií. Postupujúcu smrť mozgových buniek nevieme ovplyvniť. Dá sa však spomaliť, ak chorobu zachytíme v počiatočnom štádiu.

Účinná látka solanezumab môže znížiť rýchlosť postupu demencie asi o tretinu, naznačujú správy istej farmaceutickej spoločnosti. Solanezumab napadne deformované bielkoviny, nazývané amyloidy, ktoré sa chorým hromadia v mozgu. Objav sa stretol s opatrným optimizmom a všetci netrpezlivo čakajú na výsledky experimentu, ktoré budú k dispozícii tento rok.

Čítajte viac:

Vedci chcú oživiť Frankensteina: Dočkáme sa transplantácie hlavy?

Miliónová tvár

Transplantácia tváre, ktorú zrealizovali americkí chirurgovia, sa považuje za medicínsky zázrak a najrozsiahlejší zákrok tohto druhu v celej histórii lekárstva. V roku 2001 spadla na hasiča Patricka Hardissona z Missisippi v horiacom dome strecha.

Utrpel popáleniny, ktoré mu znetvorili tvár. Takto žil 14 rokov, no dočkal sa zázraku! Lekári z Medicínskeho centra Newyorskej univerzity mu vytvorili nové uši i zvukovody, bradu, tvár a celý nos. Použili pri tom pokročilý 3D systém. Stovka zdravotníkov pracovala nepretržite 26 hodín.

„Hardisonova operácia stanovila nové štandardy v oblasti transplantácie tváre a bude slúžiť ako vzor učenia,“ uviedol profesor a medzinárodne uznávaný plastický chirurg Eduardo Rodriguez.

Vyzdvihol tiež úspech v transplantovaní očných viečok, vďaka ktorým dokáže Patrick konečne zavrieť oči. Hasič je vďačný rodičom darcu, ktorým bol 26-ročný David Rodebaugh. Smrteľne sa zranil pri nehode na bicykli.

Penis po mŕtvom

Prvú úspešnú transplantáciu penisu na svete ohlásil chirurgický tím v Juhoafrickej republike. Deväťhodinový operačný zákrok sa uskutočnil v rámci pilotnej štúdie Tygerberskej nemocnice v Kapskom Meste a univerzity v meste Stellenbosch.

„V Juhoafrickej republike po nepodarenej tradičnej obriezke prichádza o penis mnoho mladých mužov,“ uviedol primár urológie Tygerberskej nemocnice Andre van der Merwe.

Podľa lekárov sa u 21-ročného muža, ktorý operáciu podstúpil, podarilo obnoviť všetky funkcie jeho pohlavného orgánu. Jeho partnerka je teraz údajne tehotná.

Najťažšou úlohou bolo získať vhodného darcu. Stal sa ním zosnulý muž, ktorý venoval svoje orgány na transplantácie. Operácia je veľkým prísľubom pre pacientov, ktorí o svoje „mužstvo“ prišli v dôsledku nádorového ochorenia alebo trpia ťažkou formou erektilnej dysfunkcie.

Upravené embryo

Veľké množstvo krajín má zákonom zakázané výskumy na ľudských embryách. Čína je o čosi benevolentnejšia. Vedci pod vedením profesora Juinju Huanga zo Sun Yat-sen University v Kuang- tungu oznámili v časopise Protein Cell, že sa im podarilo úspešne upraviť genóm ľudského embrya.

Dve renomované periodiká, Nature a Science, správu odmietli uverejniť. Číňania aplikovali novú technológiu CRISPR/Cas9 tak, aby rozšírili možnosti predchádzať dedičným chorobám. Doteraz sa systém skúšal len na zvieracích embryách alebo dospelých ľudských bunkách. Genóm ľudského embrya upravili tak, aby bol chránený pred smrteľnými ochoreniami krvi.

Hoci zárodky nie sú životaschopné, výskum čelil obrovskej vlne kritiky. Je vôbec etické skúmať také vplyvné genetické nástroje? Otázku riešil aj decembrový International Summit on Human Gene Editing vo Washingtone, ktorého výsledky sa dozvieme v tomto roku.

Väčšina vedcov sa zhoduje v názore, že by bolo nezodpovedné vytvárať geneticky upravených ľudí, ale základný výskum by mal pokračovať.

Veda a zdravie