Novinka pri liečbe krivej chrbtice: Magnetické tyče

Žilinskí ortopédi použili prvý raz novú technológiu pri operačnej liečbe krivej chrbtice.

Veda a zdravie

Od troch rokov Simonu boleli nohy, najmä dole okolo členkov. Obvodná lekárka to pripisovala tomu, že dieťa rastie, ale mne sa to nezdalo. Povedala som si, že to nemôže byť len tak, rastú predsa všetky deti a členky ich nebolia!

Tak sme navštívili aj neurológa, pozrel sa na Simonu a hneď nás poslal do Košíc na ortopédiu. Chrbticu mala vtedy vychýlenú už o 23 stupňov, - rozpráva matka Monika. Dcéra sa od siedmich rokov liečila, nosila korzet, v dvanástich jej dovolili, aby ho zložila, chrbtica sa čiastočne vyrovnala. Ale operácii sa ani tak nevyhla.

„Pred mesiacom sme z Michaloviec prišli do Žiliny a už to máme za sebou,“ dodáva matka, kým jej dnes šestnásťročná dcéra vstáva z postele. Pomaly, najskôr sa obráti na brucho a potom sa noha za nohou vyrovnáva na zemi. Ale aj to prejde rovnako ako ešte červená jazva na jej chrbte.

Napriamovanie dieťaťa

Ortos a paidos. Dve grécke slová, ktoré vytvorili dnešný medicínsky pojem - ortopédia. Ortos je priamy, paidos dieťa a preložiť by sme to mohli ako „napriamovanie dieťaťa“.

Nakoniec, taký je tiež oficiálny znak ortopédov - strom s pokriveným kmeňom pripútaný ku kolu. A také boli aj antické možnosti, pokiaľ ide o liečbu chorých. Ani pred päťdesiatimi či tridsiatimi rokmi sme však na tom oveľa lepšie neboli.

„Rehabilitácia, kúpele, nosenie korzetu, čiže konzervatívna liečba. Vtedy boli operácie deformít chrbtice ešte v plienkach,“ hovorí Juraj Popluhár, primár oddelenia pediatrickej ortopédie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline.

„Naše oddelenie vzniklo v roku 1987 a ak dieťa potrebovalo operáciu dovtedy, muselo ísť do Česka alebo inde do zahraničia. My operujeme už dvanásť rokov.“

Žilinčania majú za sebou viac ako tisíc detských pacientov. A bolo to práve toto oddelenie, kde v polovici marca prvý raz nielen na Slovensku, ale v celom stredoeurópskom regióne použili pri liečbe deformity chrbtice u desaťročnej pacientky novú technológiu magnetického expandibilného systému MAGEC.

Tú vyvinuli Američania v roku 2010, spočiatku ju však využívali iba vo Francúzsku, Veľkej Británii a v Nemecku, kým sa k nim nepridali o tri roky aj Spojené štáty. A teraz aj my. Aby sme však pochopili, o čo ide, musíme začať celkom inde.

„Operovali mu krivú chrbticu,“ takto to zvyknú komentovať laici a niektorí spomenú slovo skolióza. Lenže nie je krivá chrbtica ako krivá chrbtica ani skolióza ako skolióza.

„Skolióza síce je vykrivenie chrbtice, ale nielen do jednej strany, zvyčajne sa vychyľuje do viacerých rovín, takže je lepšie hovoriť o deformitách chrbtice,“ hovorí primár Juraj Popluhár.

Dodáva, že v 95 percentách prípadov príčinu nepoznáme, a teda nemôžeme vedieť, ako sa bude stav pacienta vyvíjať. „Tieto deformity sa volajú idiopatické a spomedzi všetkých skolióz ich je najviac. Príčiny sú známe približne v piatich percentách.“

Baletom proti deformovanej chrbtici

Pred necelými tromi rokmi v Žiline operovali chlapca zo Somálska, utečenca, ktorý mal tuberkulózu (TBC) a jej vinou sa mu ohla chrbtica. Súčasne ho liečili na TBC a dávali dokopy chrbticu.

„Tuberkulóza ako dôvod, prečo sa chrbtica deformuje, je naozaj zriedkavá, doposiaľ sme mali iba štyri takéto prípady. Ale príčina bola jasná,“ vysvetľuje doktor Popluhár. Hovoríme o tých približne piatich percentách pacientov.

Dôvodom môže byť tiež zlomenina, nádorové ochorenie i neurofibromatóza, za ktorou sa skrýva ochorenie nervového systému, a mnohé iné. Alebo vrodená skolióza, keď sa chrbtica nesprávne vyvinie počas vnútromaternicového vývoja plodu a jeden alebo viac stavcov vyzerá ako klin. Klin, ktorý ostatné od seba odtláča. „Nedá sa vopred predpokladať, u ktorého dieťaťa sa takáto deformita objaví.“

Vráťme sa však k vete „operovali mu krivú chrbticu“. Väčšina ľudí pritom myslí oných 95 percent pacientov, kde príčinu deformity nepoznáme. „Môže sa to prejaviť už v druhom alebo treťom roku života, ale väčšinou až pred pubertou. Počas dospievania, keď deti rýchlo rastú, sa problémy takmer vždy zhoršujú. Ak deformita prekročí istý stupeň, musíme operovať.“

Prvé pravidlo však znie - kým to nie je nevyhnutné, neoperovať! Prednosť má konzervatívna liečba. Dieťa musí nosiť korzet 23 hodín denne, tá zvyšná hodina do celého dňa je určená na osobnú hygienu, na plávanie a posilňovanie.

Pri týchto činnostiach sa totiž vytvára „svalový korzet“, svaly spevňujúce telo. Doktor Popluhár v tejto súvislosti spomína baletku, ktorú chceli zo súboru vylúčiť práve pre jej krivú chrbticu. „Bol som proti tomu, práve pohyb totiž mohol dievčine pomôcť,“ hovorí.

Ďalšou možnosťou sú kúpele, intenzívna rehabilitačná liečba, pomáhajúca pacientovi podobne ako baletke tanec. Plávanie či kondičná kulturistika, čím, samozrejme, nemyslíme vzpieranie so stokilogramovým závažím, ale skôr hrazdu či cviky na posilnenie vlastného tela, majú rovnaký efekt.

Vždy však platí, že dieťa musí pravidelne sledovať ortopéd, lebo aj pri konzervatívnej liečbe sa niekedy môže stav pacienta zhoršovať.

Rastúce tyče

Cobbov uhol. Tento klinický pojem pozná každý ortopéd, určuje sa ním veľkosť zakrivenia chrbtice v stupňoch. Do štyridsiatich stupňov zväčša stačí konzervatívna liečba, ak ju prekročí, na rad prichádza operácia. Vtedy je najlepšie, ak má pacient okolo štrnásť rokov.

„U dievčat býva rast tela ukončený približne v tomto veku, u chlapcov o rok až dva neskôr, samozrejme, je to individuálne. V týchto prípadoch je operácia definitívne riešenie,“ hovorí ortopéd.

Do stavcov pri nej namontujú skrutky, pripevnia k nim titánové tyče, ktorými chrbticu napravia, alebo, ak chcete, vystrú, a do celého operovaného priestoru umiestnia kostné štepy, ktoré sa postarajú o zvyšok. Zrastú sa, zafixujú skrutky i tyče tak, aby sa ani pri veľkej námahe nezlomili. Je to - navždy. Jeden úsek chrbtice zostane pevný.

Pri troche fantázie si to môžeme predstaviť ako onen symbol ortopédov, strom priviazaný ku kolu. Pevný je len tam, kde je priviazaný, zvyšok chrbtice umožňuje človeku, aby sa bez problémov pohyboval. Navyše, titán na rozdiel od dávnejšie používanej chirurgickej ocele má veľkú výhodu - nespôsobuje alergie.

Čo však, keď treba operovať skôr? Keď má dieťa tri, sedem či desať rokov a ďalej čakať nemožno? Riešením sú rastúce tyče alebo, ak chcete, po anglicky growing rods. Ak sme štrnásťročnému pacientovi zafixovali postihnuté miesto navždy, mladšiemu by sme tým veľmi nepomohli. Rastie.

Čakalo by ho to, čo všetkých pacientov ešte pred pár rokmi. Každé štyri mesiace až pol roka operácia, pri ktorej by lekár skrutky uvoľnil, tyče posunul a skrutky znova pritiahol. Predstava desiatich či dvadsiatich operácií zrejme nikoho nenadchne, aj keď trvajú približne dvadsať minút.

A tak svet objavil patent, ktorý vraj nie je najlepší, ale lepší sme doposiaľ nemali. Rastúce tyče. Skrutky a stavce sa samy majú posúvať po tyčiach tak, ako dieťa rastie.

Znie to úžasne, ale má to aj háčik - priestor, kadiaľ sa tyče majú posúvať, zvykne zarásť, dráždi to kosti v okolí, vznikajú výrastky, ktoré bránia rastu, a chrbtica sa začína znova kriviť. Sme tam, kde sme boli, môžeme pacienta otvárať znova. A podľa slov doktora Popluhára takýto scenár nebol zriedkavý.

Magnetické tyče

A sme pri liečbe deformity chrbtice novou technológiou magnetického expandibilného systému MAGEC, čo však laikovi zrejme veľa nepovie. Na operačný stôl žilinských ortopédov sa v polovici marca dostalo desaťročné dievčatko z Oravy.

Ako spomínala jeho matka, spočiatku iba cvičili, každé tri mesiace chodili na kontrolné vyšetrenia, potom dieťa začalo nosiť korzet, ale stav malej pacientky sa stále zhoršoval. Čakalo by ju to, čo všetkých ostatných doteraz - klasické rastúce tyče. Namiesto toho sa stala prvou pacientkou na Slovensku, ktorej voperovali do chrbtice magnetické tyče.

Pomocou špeciálneho prístroja ich lekári dokážu predlžovať podľa potreby. Tieto už „nerastú“ klasicky ako rastúce tyče, ale v strede, kde sa posúvajú ich závity.

Celkom jednoducho - lekár podrží pri chrbtici magnetický prístroj a ten vnútri, vďaka magnetom, posunie závity. Stačí si pod prístroj ľahnúť raz za dva či tri mesiace. Príliš futuristické?

„Ide o riadne zaregistrovanú liečebnú metódu na Slovensku, ktorá však doteraz nebola kategorizovaná,“ hovorí doktor Popluhár. Inými slovami, zatiaľ ju poisťovne nepreplácajú, aj v prípade dievčatka z Oravy ju poisťovňa vopred schválila ako „zvlášť finančne náročnú liečbu“.

Náklady na operáciu totiž dosiahli výšku 25-tisíc eur. Čo ďalej? „Musíme sledovať, ako to bude fungovať. Nuž a, samozrejme, žiadať, aby sa takéto operácie dostali do kategórie výkonov plne hradených poisťovňami,“ dodáva ortopéd.

A dievčatko z Oravy bude mať, dúfajme, najmenej štyri roky pokoj. Potom ho čaká posledná operácia. Tá, o ktorej sme povedali, že je to už navždy.

Pozrite si video:

Prišla krivá

Deformity chrbtice postihujú približne štyri percentá populácie. Idiopatické skoliózy, teda tie, ktorých príčiny nepoznáme, majú jedinú výhodu. Nebolia! Aspoň nie dovtedy, kým sa rast tela nezastaví, krivá chrbtica nezačne tlačiť na okolité štruktúry, nevytvoria sa kostné výrastky.

Rovnica vek + krivosť + žiadna liečba = degeneratívna skolióza však už v dospelosti nič dobré nesľubuje. Aj keď krivá chrbtica netrápi bolesťou detské telo, ničí jeho dušu. O to viac, že väčšina pacientov sú dievčatá, chlapci oveľa menej. Avšak práve jedného z chlapcov, o ktorom hovoril doktor Juraj Popluhár, priviedli problémy až na psychiatriu.

Paradoxné pritom je, že estetické dôvody nie sú hlavným dôvodom na operáciu. V hre musí byť tlak na pľúca, srdce a cievy či zrýchlené opotrebúvanie platničiek. Deťom by mali pomáhať aj rodičia. Najlepšie tým, že nebudú ignorovať pravidelné lekárske prehliadky. Adolescenti sa im logicky vyhýbajú, hanbia sa, a trvá dlho, kým si rodičia všimnú, že sa ich dieťa kriví.

Nuž a ak v medicíne naozaj niečo platí paušálne, potom je to pravidlo - čím skôr, tým lepšie! S ťažkými zanedbanými deformitami chrbtice si už poradí málokto. A že sa vyplatí prísť skoro, o tom nás doktor Popluhár presvedčil mnohými snímkami.

To, čo sme na nich videli, by sa dalo zhrnúť do vety - prišiel krivý, odišiel rovný. A medzi týmito pacientmi bola aj Slovenka, ktorá pár rokov po operácii zvíťazila na celosvetovej súťaži krásy mladých žien!

Veda a zdravie