Očipujú ich? Američania plánujú kontroverzné značkovanie vojakov

Američania chcú vyvinúť čip, ktorý by bolo možné voperovať vojakom priamo do mozgu.

Veda a zdravie

Hovorí sa, že vojny patria k udalostiam, ktoré najviac urýchľujú technologický pokrok. Bohužiaľ, niečo pravdy na tom bude. Najnovšie ožili vízie kybernetických vojakov, tentoraz však nepochádzajú od nejakých fantastov, ale priamo od americkej vojenskej výskumnej agentúry DARPA (Defense Advanced Research Projects Agency).

Jej cieľom je vyvinúť mozgový čip, ktorý by sa dal implantovať vojakom a umožnil by priamu komunikáciu medzi nimi a počítačmi. Blade Runner možno nie je taká vzdialená budúcnosť.

Človek a robot

Spojenie vojakov so strojmi nie je nová aktivita, doteraz však malo skôr podobu vylepšovania ich schopností a zmyslov pomocou rôznych implantátov a exoskeletonov. To sú robotické odevy vylepšujúce fyzické schopnosti ich nositeľov.

Vďaka nim môžu lepšie vidieť do diaľky alebo v tme, dokážu zdvíhať a nosiť oveľa ťažšie náklady bez toho, aby sa unavili, alebo vedia presnejšie mieriť. Napríklad exoskeleton HULC (Human Universal Load Carrier) umožňuje vojakom pri rýchlych presunoch prenášať až 90-kilogramový náklad niekoľko hodín bez toho, aby sa unavili.

HULC existuje v dvoch modifikáciách - jedna je určená na dvíhanie a prenos ťažkých vecí, teda slúži hlavne pri nabíjaní, vykladaní munície z transportných áut a rýchlych peších presunoch, druhá je skutočne bojová - znásobuje odolnosť vojakov, ktorí sú vďaka nej schopní pohybovať sa rýchlejšie a prekonávať náročnejšie prekážky.

Najnovšia verzia umožňuje aj plazenie a skákanie cez prekážky. Takýchto exoskeletonov existuje niekoľko, ich vývoj pokračuje paralelne s vývojom civilných robotických protéz. Pravda je, že vojenské exoskeletony skôr čerpajú poznatky z civilného výskumu, kam sa ich však z toho vojenského prenáša minimum.

Vojaci si svoje technologické hračky dosť strážia. To je aj prípad HULC-u, ktorý je v skutočnosti upravený medicínsky exoskeleton eLEGS, pôvodne vyvinutý spoločnosťou Berkeley Bionics.

Neurálne rozhranie

Vojaci momentálne pracujú na tom, aby senzory nereagovali len na tlak vyvolávaný svalmi, ale aby dokázali priamo snímať elektrické impulzy z nervovej sústavy. Cieľom je, aby sa niektoré funkcie exoskeletonu skutočne dali aktivovať myšlienkou.

A odtiaľ je už len krok k mozgovým čipom. Tie by mali umožniť prakticky okamžitú komunikáciu a výmenu dát medzi vojakom a elektronikou, prípadne riadiacim centrom rýchlosťou, ktorá inak nie je možná. DARPA má na tento účel špeciálny program, volá sa NESD, Neural Engineering System Design.

Takýto čip, ktorý v rámci neho chcú vyvinúť, by napríklad umožnil oveľa intuitívnejšie a rýchlejšie ovládanie spomínaných exoskeletonov. Mal by plniť v podstate rovnakú úlohu ako automatický prekladač v počítači, schopný preložiť obsah internetovej stránky z pôvodného do zvoleného jazyka.

V tomto prípade však budú pôvodným jazykom elektrochemické impulzy v ľudskom mozgu a cieľovým binárny kód zložený z núl a jednotiek. Samozrejme, mal by fungovať oveľa presnejšie než automatické prekladače, na ktoré sme zvyknutí v súčasnosti.

Výskum sa iba začína

V súčasnosti aj najjednoduchšie neurálne rozhrania medzi človekom a strojom umožňujú prepojiť stovky, maximálne tisícky neurónov a rýchlosť prenosu informácií je pri nich pomerne nízka. „Dnes sú najlepšie rozhrania medzi ľudským mozgom a počítačom na takej úrovni, akoby dva superpočítače skúšali vzájomne komunikovať prostredníctvom starých analógových modemov z minulého storočia,“ povedal Philip Alvelda, manažér projektu NESD.

DARPA plánuje v priebehu najbližších štyroch rokov podporiť tento program sumou 15 miliónov ročne, pričom v prvých februárových dňoch tohto roku sa vo Virgínii uskutočnil špeciálny seminár zameraný na nábor výskumníkov, ktorí by sa do programu NESD mali zapojiť.

A čo je presne cieľom tohto projektu? V prvej fáze zjednodušenie komunikácie medzi vojakom a nositeľnou elektronikou, ktorú využíva. Tá má špecifickú povahu. Ide najmä o exoskeletony, ktoré by sa mali dať ovládať oveľa intuitívnejšie.

Namiesto vyvíjania tlaku a používania rôznych joystickov by to malo byť rovnako rýchle a prosté ako ovládanie vlastného tela. Vojak sa jednoducho rozhodne bežať a na biochemické impulzy v jeho mozgu zareagujú robotické posilňovače nôh rovnako ako telo, rozbehnú sa bez akéhokoľvek ďalšieho príkazového medzistupňa.

Jednoduché by malo byť aj mierenie. Cieľ by stačilo zamerať zrakom a elektronika zohľadní všetky faktory, od sily vetra, vzdialenosti, rýchlosti až po silu jeho ochrany, a zbraň vo vojakových rukách sa vďaka robotickým posilňovačom sama upraví do optimálnej pozície. Jemu stačí počkať na povel, kedy má stlačiť spúšť.

Biostroj

Hovorí sa však aj o ďalšom stupni, ktorým je komunikácia na diaľku. Takýto čip by totiž v budúcnosti mohol byť schopný priamo prenášať zvukové, vizuálne a dokonca fyzické dojmy, ktoré do mozgu vojaka prúdia z jeho zmyslov - predovšetkým zraku a sluchu, ale, samozrejme, aj iných -, ďalej bez toho, aby musel využívať kamery, mikrofón a ďalší hardvér.

Obsluha z riadiaceho centra by sa mohla na situáciu na bojisku pozrieť priamo jeho očami a počuť to, čo počuje on, čím by sa minimalizovalo zlyhanie techniky v kritických situáciách. A odtiaľ je už len krok k diaľkovému ovládaniu vojakov - obsluha by totiž mohla na diaľku zvýšiť jeho agresivitu, potlačiť strach alebo pocity bolesti, prípadne by to mohol robiť on sám.

To všetko iba stimuláciou príslušných mozgových centier. Na tejto úrovni by sa už dalo hovoriť o kyborgoch, pri ktorých sa definitívne stiera hranica medzi človekom a strojom.

Veda a zdravie