Od 1. vesmírneho letu človeka uplynulo 55 rokov. Čo sa zmenilo od čias Gagarina?

Ideme na to! - zvolal nepredpisovo do mikrofónu Jurij Alexejevič Gagarin v momente, keď sa zapálili motory Vostoku 1.

Pojechali! Výrok, ktorý sa zapísal do dejín kozmonautiky. Vyslovil ho Jurij Alexejevič Gagarin vo chvíli, keď vesmírna loď Vostok zdolávala zemskú príťažlivosť. Stalo sa tak pred 55-timi rokmi, 12. apríla 1961. Dvadsaťsedemročný letec, kozmonaut a sovietsky dôstojník sa stal prvým človekom vo vesmíre.

Legendárny Gagarinov let trval 108 minút a stal sa potvrdením prvenstva ZSSR v rozvoji pilotovaných kozmických letov a zvládnutí kozmických technológií. Čo však historickému prelomu predchádzalo?

Sovietsky kozmický program sa začal rozvíjať v druhej polovici 50. rokov 20. storočia a od začiatku išlo o koncepciu na podporu armády. Ozbrojené sily ZSSR vtedy chceli nadobudnúť vojenskú prevahu nad kapitalistickým svetom - podľa vtedajšej ideológie. Prvá umelá družica Sputnik sa dostala na obežnú dráhu v októbri 1957.

Sovietske vedenie sa potom rozhodlo urýchliť program letu prvého človeka do vesmíru. V rámci programu Zenit, spojeného s letom človeka do kozmu, sa mal začať vypracovávať projekt vesmírnej lode Vostok. Do vesmíru sa pred človekom dostali najskôr zvieratá. Najznámejším sa stal pes Lajka, ktorého do nebies vyniesla raketa Sputnik-2.

Potom nadišiel 12. apríl 1961 a správa o tom, že Jurij Gagarin ako prvý človek vzlietol do vesmíru na lodi Vostok-1 a po lete úspešne pristál. Gagarin sa tak ako prvý človek vôbec dostal na palube nosnej rakety do kozmického priestoru.

Čítajte viac:

Konšpirácie žijú: Prvý vo vesmíre nebol Gagarin, ale Iľjušin

Záhadná smrť

Okolnosti smrti legendárneho kozmonauta sú dodnes zahalené tajomstvom. Zahynul tragicky v dôsledku leteckej havárie neďaleko dediny Novosiolovo vo Vladimirskej oblasti 27. marca 1968. V cvičnom lietadle.

Podrobnosti ostávali dlhé roky nezverejnené. Až v júni 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov v rozhovore pre televíznu stanicu Russia Today zverejnil dovtedy zatajované okolnosti havárie Jurija Gagarina. Podľa Leonova v tesnej blízkosti UTI Mig-15 s Gagarinom a Serioginom neoprávnene preletelo iné lietadlo, ktoré MiG-15 poslalo rýchlosťou 750 km/h do vývrtky.

Leonov, ktorý v roku 1965 ako prvý človek vystúpil do otvoreného kozmu, ďalej pre TV stanicu uviedol, že v ten istý deň prebiehali skúšky stroja Su-15, ale ten mal letieť vo výške 10.000 metrov, prípadne vyššie. Nie však vo výške 450-500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu“.

Z Gagarina po havárii podľa Leonova „ostali iba zdrapy kombinézy a kúsky tkaniva, ktoré by sa vošli do malej zinkovej schránky.“

O deň starší

Život človeka s nezabudnuteľným úsmevom bol opradený legendami. Podľa jednej z nich sa Gagarin narodil 8. marca, ale údajne v pôrodnici usúdili, že chlapec by nemal sláviť narodeniny na Medzinárodný deň žien. Preto mu do rubriky dátum narodenia zapísali 9. marec.

Mal množstvo fanúšikov. Jeho úsmev si pamätá každý. Foto: Getty Images

Od Gagarinovho letu ľudstvo na ceste objavovania vesmíru dosiahlo pokrok. Do elitného klubu kozmonautov sa 2. marca 1978 letom Vladimíra Remeka zaradilo aj bývalé Československo, 20. februára 1999 sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.

Dňa 16. júna 1963 absolvovala let do vesmíru prvá žena, Valentina Tereškovová. Na palube lode Vostok-6 strávila vtedy 26-ročná ruská kozmonautka 71 hodín a Zem obletela 48-krát.

Čítajte viac:

Prvá žena vo vesmíre: Tereškovová si aj pofňukala, boleli ju nohy a nejedla

Vesmírni turisti

Po dvadsiatich rokoch od Gagarinovho prvého letu do vesmíru, 12. apríla 1981, vypustili USA prvý raketoplán - oproti rakete išlo o stroj inej konštrukcie a najmä viacnásobne použiteľný. Neskôr sa začali budovať vesmírne stanice - najskôr vo februári 1986 ruský Mir, potom ISS, ktorá slúži dodnes.

Popri kozmonautoch a astronautoch z rôznych krajín a čínskom tajkonautovi Jang Li-wejovi sa do vesmíru dostali už aj turisti. V decembri 1990 im dvere do vesmíru otvoril japonský novinár Tojohiro Akijama. Stal sa prvým komerčným pasažierom a na stanici Mir pobudol sedem dní.

Valné zhromaždenie OSN 7. apríla 2011 vyhlásilo v New Yorku 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Dovtedy sa 12. apríl z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie oslavoval vo svete ako Svetový deň letectva a kozmonautiky.

  • TASR
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].

Vianočné tipy na darček