Ide o minúty: Infarkt narobí najmenej škody, keď ho lekári opravia do hodiny po jeho vzniku.

Prečo prichádza infarkt najčastejšie v pondelok, cez sviatky a počas dovoleniek?

Ľudia dostávajú infarkty najmä na dovolenkách, po víkendoch a cez sviatky. Nebezpečná je aj zmena počasia. Trom štvrtinám pacientov už kardiológovia vyriešia infarkt bez operácie.

V pondelok prišiel do roboty a dostal infarkt. Päťdesiatnik Miroslav je rekreačný športovec, nemá vysoký tlak ani cukrovku. Okrem slepého čreva a infarktu, ktorý pred pár dňami dostal, nikdy nebol ani v nemocnici.

„Oddýchnutý po víkende som sa vybral do roboty a niekedy okolo jednej sa mi začalo ťažko dýchať, pocítil som tlak na hrudi a neustupovalo to. Mal som pocit, že mám na hrudi päťdesiatkilové vrece. Nasilu som sa snažil čo najviac dýchať, aby som prekrvil srdce,“ rozpráva o zážitku z minulého pondelka úradník pracujúci v štátnej správe.

Kolegyni to nepripadalo ako obyčajný kolaps z tepla a zavolala záchranku. Asi mu tým zachránila život.

V poslednej chvíli

Už o hodinu ležal na stole v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Jednu z hlavných srdcových tepien mal celkom uzavretú, ďalšiu zúženú o polovicu, o pár hodín by mu odumrela veľká časť srdcového svalu.

Intervenčný kardiológ sa mu cez katéter dostal priamo do postihnutej cievy, rozšíril ju a vložil do nej stent, kovovú mriežku, ktorá bude Miroslavovi rozširovať postihnutú cievu až do konca života. O dvadsať minút bolo po všetkom. Tlak ustúpil, srdce pumpuje ďalej a na Slovensku je o jedného fajčiara menej. Takýmto spôsobom dokážu lekári zachrániť sedem z desiatich pacientov.

Po relaxe infarkt

Ľudia dostávajú infarkty najmä na dovolenkách, po víkendoch a cez sviatky. Nebezpečná je aj zmena počasia. „Pacientov s infarktom myokardu pribúda najmä dvadsaťštyri hodín pred zmenou počasia, určite tu existuje silná meteosenzitivita,“ hovorí kardiologička Eva Baranová z oddelenia akútnej kardiológie Kardiologickej kliniky Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Podľa nej ľudia často dostávajú infarkt počas dovoleniek a najhorším obdobím sú vianočné sviatky. „Najviac pacientov k nám už tradične prichádza od Štedrého dňa do Silvestra,“ hovorí doktorka Baranová. Pod infarkty sa zrejme podpisuje zvýšený stres, a keď sa ľudia konečne uvoľnia, dostanú ako darček pod stromček koronárnu príhodu.

Nebezpečné dovolenky

Niektorí ľudia s vysokým krvným tlakom si počas dovoleniek robia takzvané liekové prázdniny. „Vtedy im môže prudko stúpnuť tlak a zvýši sa ich ohrozenie srdcovým infarktom alebo mozgovou príhodou,“ hovorí o možných príčinách dovolenkových srdcových príhod docentka Slavomíra Filipová, kardiologička z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Pacienti s vysokým tlakom niekedy užívajú aj šesť rôznych druhov liekov. Vedľajšie účinky môžu byť nepríjemné. Niektoré tabletky ich nútia často močiť, iné ovplyvňujú sexuálne funkcie. Aj preto ich pacienti aspoň na dovolenke občas vysadia a potom to príde.

Cievy vystlané tukom už v určitom okamihu nedokážu ukladať ďalšie tuky, aterosklerotický plát praskne, nalepia sa naň doštičky a cieva sa uzavrie. Oblasť, ktorú zásobovala, zostane bez kyslíka a živín. Pacient pocíti bolesť na hrudníku. Ak trvá súvisle viac ako desať minút, môžete si byť istí, že je to infarkt.

Čítajte viac:

Z tabletiek na tlak by Slováci vydláždili cestu z Bratislavy do Teheránu

Stenty a balóniky

Čím väčšia cieva sa zavrie, tým je bolesť intenzívnejšia a dramatickejšia. Ak sa to stane jednej z troch najdôležitejších srdcových ciev, infarkt sa nedá prehliadnuť. Pacienti niekedy umrú skôr, ako stihnú zavolať pomoc. V srdci, ktoré začalo panikáriť, lebo nie je dostatočne okysličené, sa komory chvejú, namiesto toho, aby sa stiahli. Lekári tomu hovoria komorová fibrilácia.

O tom, či pacient prežije aj túto situáciu, rozhodne vaša prvá pomoc, masáž srdca. „Keď som začínal ako kardiológ, pacienta po infarkte sme sa v podstate nemohli ani dotknúť, najlepšie riešenie bol pokoj na lôžku a tlmenie bolesti. Trvalo týždne až mesiace, kým sa vrátil do bežného života,“ hovorí intervenčný kardiológ z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Viliam Fridrich.

Dnes už máme angioplastiku, inými slovami balónikovanie a stentovanie cez katéter. Zákrok, pri ktorom lekár rozšíri a vystelie postihnutú cievu kovovou mriežkou, trvá asi dvadsať minút. Pred rokom dvetisíc, keď lekári začali u pacientov s infarktom srdca používať na Slovensku túto metódu, umierala na infarkt štvrtina pacientov, dnes je to tri a pol percenta chorých.

Z desiatich pacientov s akútnym infarktom podstúpi balónikovanie a stentovanie sedem. Ďalším dvom sa lekári snažia uvoľniť upchatú cievu tak, že liekmi rozpúšťajú zrazeninu. Jeden z desiatich nedostane žiadnu liečbu a iba mizivé percento postihnutých musí ísť na veľkú operáciu.

Stentovanie je elegantné riešenie infarktu. V niektorých krajinách je však terčom veľkej kritiky. Napríklad Američanom sa už hovorí - ostentovaný národ.

Ostentovaní

Bol to poriadny škandál. Americký kardiológ Mark Midei prišiel o licenciu, lebo dokázal svojim pacientom implantovať za jediný deň do srdca tridsať stentov. Tento rekordman dal za dva roky úplne zbytočne implantáty do cievy viac ako päťsto pacientom. Nechával sa pritom pozývať na večere firmou, ktorá dodávala katétre so stentmi.

Odbornú verejnosť tento človek vyprovokoval na akciu. Analýza viac ako päťstotisíc zákrokov v Amerike ukázala, že iba polovica pacientov zákrok skutočne potrebovala. Lekári ohrozovali ich zdravie, vystavili ich pomerne nepríjemnej malej operácii, ktorá navyše stála kopu peňazí.

Koronárny stent na Slovensku vyjde približne na dvetisíc eur, v Amerike päťkrát viac. Podobná stentová móda je aj v Českej republike. Lekári ich tam dávajú pacientom v dvadsiatich dvoch centrách.

Stenty na Slovensku

„Nemám pocit, že by sme to v našej krajine so stentmi preháňali, máme šesť centier, a ročne podstúpi angioplastiku takmer tritisíc pacientov,“ hovorí Viliam Fridrich. Podľa kardiológa to nie je premrštené číslo. Pacientom, ktorí nemajú infarkt, ale vysoké riziko, že ho dostanú, lekári robia tento zákrok plánovane. Práve v tých prípadoch vznikajú podozrenia, či stent nebol zbytočný.

„Vyšetreniami vieme zistiť, nakoľko je cieva zúžená. Keď sa ukáže, že nad sedemdesiat percent, a na problém poukážu aj iné vyšetrenia, vtedy pacientovi stent musíme dať,“ vysvetľuje doktor Fridrich, ktorý priznáva, že zo sto pacientov s hroziacim infarktom absolvujú povinné vyšetrenia iba dvadsiati. „Ak je na prvý pohľad jasné, že musíme pacientovi angioplastiku urobiť, vyšetrenia nie sú nevyhnutné,“ vraví.

Dobrá správa je, že ak aterosklerotické pláty upchali vašu cievu len do polovice, máte šancu dostať sa z toho sami. „Mali sme pacienta, ktorému vyšetrenia odhalili zúženie cievy srdca o polovicu a o rok sme mu na nej už žiadne zúženie nenašli. Kompletne zmenil svoj životný štýl,“ hovorí kardiologička Baranová.

Bývalý fajčiar

„Dnes môžem povedať, že som bývalý fajčiar. Bola to pre mňa veľmi cenná lekcia a všetkým vrelo odporúčam nedostať sa do stavu, v ktorom som sa ocitol ja,“ hovorí Miroslav a priznáva, že dosť fajčil.

„Keď to zažijete, hneď nájdete vôľu, aby ste so zlozvykom prestali. Keby som si len prečítal príbeh nejakého Miroslava, ktorý fajčil a potom dostal ťažký infarkt, určite by som s tým neskoncoval. Ale po skúsenosti všetkým odkazujem - nečakajte na infarkt ako lekciu,“ hovorí Miroslav, ktorý štyri dni po masívnom infarkte odišiel z nemocnice domov po svojich.

Traja kamaráti

S ukladaním tukových plátov v cievach súvisia tri základné diagnózy. Infarkt myokardu, ischemická choroba srdca a angina pectoris. Najčastejším následkom vysokého tlaku je ischemická choroba srdca. Zmeny v koronárnych tepnách zhoršujú prekrvenie srdcového svalu. Následkom môže byť angina pectoris.

Pri telesnej záťaži, po jedle alebo rozčúlení sa pacientovi objavia bolesti za hrudnou kosťou, ktoré môžu vyžarovať napríklad do ramena. Väčšina pacientov s týmito diagnózami dostane srdcový infarkt, ktorý je len vyvrcholením celého procesu.

V najbližšom čísle týždenníka Plus 7 DNÍ sa dočítate: Všetci vedia, že alkohol ničí pečeň, ale rovnako likviduje srdce. Časti pacientov zlyhá srdcový sval len preto, že nedokázali skoncovať s pitím. Nové srdce potrebujú rovnako zúfalo ako tí, ktorým ho zničila viróza, ischemická choroba srdca alebo vysoký tlak. O orgány je však bitka, je ich kriticky málo. Čo robiť, aby sme si do konca života vystačili s vlastným srdcom a ako budú vyzerať umelé srdcia budúcnosti?

Viete, že...

● Šesťdesiat až sedemdesiat percent pacientov, ktorí si myslia, že majú infarkt, ho napokon nemajú. ● Diagnostiku infarktu urýchli nový test z krvi, ktorý sa zameriava na proteín cMyBP-C. Túto látku vypúšťa poškodené srdce do obehu už pätnásť minút po nedokrvení. ● Dvaja z troch pacientov s cukrovkou umrú na srdcovo- cievnu chorobu. ● Po infarkte zostáva pacientovi poškodený srdcový sval. Scott Shapiro z George Washington University možno našiel spôsob, ako génovou terapiou donútiť srdce na regeneráciu. Liečba zatiaľ fungovala len na srdciach prasiat. ● Desať percent pacientov s infarktom ani len netuší, že má cukrovku.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní