Živili sa bylinožravce kvetmi? Podľa vedcov to nie je vylúčené.

Prekvapili by aj Darwina: Kvety kvitli už v časoch dinosaurov

Kvitnúce kvety rástli na Zemi už v ére pravekých jašterov. Je to o sto miliónov rokov skôr, ako sa pôvodne predpokladalo.

Vedci z Univerzity v Zürichu objavili peľové zrná s vlastnosťami, ktoré sú zvyčajne pozorované o kvitnúcich rastlín. Nebolo by tom nič čudné, keby ich nenašli na fosíliách starých 245 miliónov rokov.

Objavené fosílie naznačujú, že kvety kvitli už v čase, keď sa po Zemi preháňali prvé dinosaury. Krytosemenné rastliny sú teda asi o sto miliónov rokov staršie, ako sa doteraz predpokladalo.

Peľové zrnká z triasu

Súčasné rastliny sa vyvinuli z nekvitnúcich semenných porastov, vrátane ihličnanov a cykasov, píše portál britského denníka Daily Mail.

„Kvitnúce rastliny boli poslednou rastlinnou skupinou, ktorá sa na Zemi vyvinula a dnes od nej závisia všetky suchozemské ekosystémy, vrátane existencie ľudstva“ tvrdí paleobotanik Peter Hochuli z Paleontologického inštitútu a múzea na Univerzite v Zürichu.

Na fosíliách starých 245 miliónov rokov, ktoré sa našli v severnom Švajčiarsku, vedci objavili peľové zrnká. Ich existencia spadá do obdobia stredného triasu, keď sa objavili aj prvé dinosaury.

Odporné tajomstvo

Zrnká boli na rozdiel od krehkých listov a kvetov robusné a bohaté. Podľa výskumníkov kvety opeľoval nejaký druh hmyzu, pretože včely sa na svete objavili až o sto miliónov rokov neskôr.

Vo fosíliách sa našlo šesť druhov peľu, čo naznačuje, že praveké kvety boli rôznorodé a prispôsobovali sa rôznych prostrediam.

Vznik krytosemenných rastlín sa síce datuje do obdobia spred 140 miliónov rokov, nebol si ním však istý ani Charles Darwin, ktorý to nazýval „odporným tajomstvom“. Nové skameneliny dokazujú, že kvety sa objavili o sto miliónov rokov skôr.

  • Plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].