Pred cieľom: Rosetta a Philae tesne pri kométe 67P/Churiumov-Gerasimenko.

Prelom v skúmaní slnečnej sústavy: Vyšleme na sondu na kométu

Už onedlho by sme sa mohli dočkať prvého pristátia automatickej sondy na kométe. História celého projektu siaha do sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Jeden z najambicióznejších európskych projektov zameraných na výskum vesmíru sa zača v marci roku 2004. Vtedy odštartovala nosná raketa Ariane 5G+ s neobvyklým nákladom - na obežnú dráhu vyniesla sondu Rosetta doplnenú špeciálnym modulom Philae, ktorého cieľom je pristáť na kométe.

Ak sa to podarí, bude to znamenať veľký prelom v skúmaní našej slnečnej sústavy a jej histórie.

Dlhodobý projekt

Objektom je kométa 67P/Churiumov-Gerasimenko, sonda k nej úspešne doletela začiatkom augusta tohto roku po desaťročnej ceste naprieč solárnym systémom. Teraz ju čaká prieskum zahŕňajúci získavanie dát bližšie opisujúcich prostredie a jadro objektu.

K tomu najdôležitejšiemu by však malo prísť až o niekoľko týždňov, v priebehu tohtoročného novembra. Vtedy by sa mal od sondy oddeliť prieskumný modul Philae, ktorý by mal na kométe pristáť. Ten je vybavený niekoľkými prístrojmi na prieskum jej jadra vrátane analýzy vzoriek.

História celého projektu siaha oveľa hlbšie než do roku 2004. Prvýkrát sa o ňom začalo hovoriť ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď svetlo sveta uzreli prvé návrhy na prieskumnú misiu. Až do roku 1993 trvalo, kým sa skutočne ocitla v dlhodobom pláne európskej vesmírnej agentúry ESA.

Pôvodne mala sonda smerovať úplne inam, konkrétne ku kométe 46P/ Wirtanen. Keď sa rozhodlo, že sonda odštartuje v roku 2004, zmenili aj cieľ - cesta ku kométe 67P je energeticky menej náročná.

V hibernácii

Štart napodiv prebehol podľa plánu, raketa Ariane 5G+ vyniesla sondu na obežnú dráhu 2. marca 2004. Počas letu boli potrebné na korekciu jej dráhy tri gravitačné manévre - jeden pri Marse a tri popri našej Zemi.

Počas cesty Rosetta navštívila aj niekoľko zaujímavých objektov. Patril k nim asteroid 2867 Steins v roku 2008 a asteroid 21 Lutetia v roku 2010.

Potom sa v júni 2011 takmer na tisíc dní odmlčala. Na vine však nebola žiadna vážna porucha, ale plánovaná hibernácia súvisiaca so vstupom do hlbšieho kozmu. Bolo to nutné preto, lebo jej solárne panely prestali byť vzhľadom na veľkú vzdialenosť od Slnka (až 800 miliónov kilometrov) efektívne a nedokázali by jej dodávať dostatok energie.

V prevádzke zostal len základný palubný počítač a vyhrievacie systémy brániace jej zamrznutiu. V tom čase si nikto nebol istý, či sa z hibernácie bez vážnejších problémov preberie, preto všetci netrpezlivo očakávali 20. január 2011, keď sa malo ukázať, ako dlhú a tichú cestu zvládla.

Napokon sa s operátormi v riadiacom centre trochu pohrala, pretože v čase, keď od nej mali doraziť prvé dáta, neprišlo nič. Ako ubiehali ďalšie minúty, rástla nervozita, no nakoniec signál s polhodinovým oneskorením dorazil a ukázalo sa, že Rosetta je v bezchybnej kondícii a záverečnú fázu priblíženia ku kométe by mala zvládnuť bez najmenších ťažkostí.

Pri cieli

Ďalším veľkým míľnikom na jej ceste bol 6. august 2014. Je to dátum, keď úspešne vstúpila na orbitu kométy 67P/Churiumov- Gerasimenko. Bol to komplikovaný manéver, pretože kométa má malú hmotnosť a sonda bola pri ňom odkázaná len sama na seba - do riadiaceho centra totiž jej signál putuje vyše 20 minút, takže inžinieri na Zemi boli odsúdení do roly pasívnych pozorovateľov.

Následne začala postupne znižovať svoju orbitálnu dráhu tak, aby bolo možné bezpečne vypustiť modul Philae. Zaujímavé je, že výraz „vypustiť“ treba brať v prípade tohto stokilogramového modulu doslovne. Nemá totiž žiadne brzdiace systémy, no vďaka nízkej gravitácii kométy na ňu voľne dosadne rýchlosťou porovnateľnou s bežnou chôdzou.

Následne by sa mal na povrchu vďaka trom špeciálne tvarovaným nohám uchytiť. To je dosť komplikovaný proces, pretože modul by pri dopade na teleso s nízkou gravitáciou zákonite malo odmrštiť späť do vesmíru.

Preto má na nohách špeciálne skrutky, ktoré sa okamžite zaboria do povrchu, navyše v momente kontaktu s povrchom budú z jeho spodnej časti odpálené kotviace harpúny, ktoré odmršteniu zabránia.

Miesto pristátia

Najnovšie už poznáme aj presné miesto pristátia, ESA ho zverejnila len pred pár dňami. Do užšieho výberu sa ich dostalo päť, odborníci nakoniec uprednostnili lokalitu označenú písmenom J. Je tam najvhodnejší terén z hľadiska bezpečného uchytenia modulu na povrchu a navyše sa ukazuje, že miesto by mohlo byť aj geologicky zaujímavé.

Teraz nám nezostáva už nič iné, iba pár týždňov počkať, či všetko prebehne v poriadku. Ak áno a modulu Philae sa podarí dosadnúť na povrch, bude to jednoznačne najvýznamnejšia tohtoročná udalosť súvisiaca s výskumom vesmíru.

Modul by nám mal vďaka analýze jadra kométy poskytnúť neoceniteľné informácie súvisiace s výskumom solárneho systému, najmä jeho najdávnejšej histórie.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní