Jediným spôsobom, ako v súčasnosti potvrdiť diagnózu Alzheimerovej choroby, je pitva.

Prevratný objav: Alzheimerovu chorobu bude možné zistiť včas

Slovenskí vedci zrejme našli spôsob, ako odhaliť alzheimera v čase, kým ešte zaberajú lieky.

Obyčajným liekom proti vysokému cholesterolu budú raz možno doktori liečiť Alzheimerovu chorobu. Slováci svoj objav skúšali zatiaľ iba na zvieratách, ale už teraz vedia povedať, že tabletky, ktoré užívajú milióny ľudí na svete, aby sa im neupchali cievy, pôsobia aj v mozgu a dokážu vylepšiť jeden z procesov, ktorý vedie k demencii.

Okrem toho slovenskí experimentátori zrejme prišli na to, ako diagnostikovať Alzheimerovu demenciu v čase, keď sa ešte nijako neprejavuje.

Boj o čas

Človeku ešte perfektne funguje pamäť a na prvý pohľad má nepoškodený mozog, no už sa mu môže začínať demencia. Slováci prišli na to, aké neviditeľné zmeny sa odohrávajú v mozgu už na začiatku vaskulárnej demencie, ktorá sa neskôr prejaví ako Alzheimerova choroba. V mozgu vtedy prestáva fungovať jeden z kľúčových enzýmov, ktorému v hlave doposiaľ nikto nepripisoval veľký význam.

Tím zo Slovenskej technickej univerzity dokáže v priamom prenose na živých zvieratách odmerať aktivitu tohto enzýmu a podľa výsledkov povedať, či má skúmané zviera skutočne Alzheimerovu chorobu.

A nielen to. Existuje liek, ktorý to dokáže zvrátiť. Enzým sa vďaka nemu dostane do normálu, ako keby bol potkan zdravý. Ak by to fungovalo aj na ľuďoch, medicína by mala vyriešené dva veľké problémy. Ako nájsť chorobu včas a čím ju liečiť.

Vedci zo Slovenskej technickej univerzity práve pripravujú magnetickú rezonanciu na vyšetrenie pokusného zvieraťa. Foto: Martin Domok

Zmenšený mozog

Pri Alzheimerovej chorobe odumierajú v našom riadiacom centre neuróny. Mozog sa zmenšuje. Na začiatku choroby nevidí na obrázkoch z magnetickej rezonancie zmeny na mozgu ani ten najlepší röntgenológ. Sú zjavné až neskôr, keď sa pacientom zmenší mozog.

„V súčasnosti pacienti prichádzajú k lekárom v pokročilom štádiu ochorenia, keď už majú problém s bežnými činnosťami, nevedia priradiť správne slovo k predmetu, ktorý vidia, nevedia, prečo je ráno a čo treba ráno urobiť,“ hovorí Svatava Kašparová z oddelenia nukleárnej magnetickej rezonancie a hmotnostnej spektroskopie na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU, ktorá je lídrom výskumného tímu.

Ak prídu pacienti neskoro, lekári im už nevedia veľmi pomôcť. Lieky, ktoré predpíšu, chorým iba pomáhajú postarať sa o svoje základné potreby. Mnohí to nezvládajú. Beznádej, že sa im stav nezlepší, niektorých pacientov vedie k zúfalým činom.

Z tohto štádia choroby totiž neexistuje návrat. Svatava Kašparová si zaumienila, že urobí všetko pre to, aby pacienti dostali svoju diagnózu a správne lieky omnoho skôr, kým ešte dokážu trénovať svoj mozog a oddialiť rozvoj ničivej choroby.

Odvážny výskum

„Naším cieľom je odhaliť počiatočné štádiá demencie a určiť, čo sledovať pri preventívnych vyšetreniach, aby sme zabránili rozvinutiu ochorenia,“ hovorí Svatava Kašparová.

Už teraz má za sebou neuveriteľný úspech. Objavila jeden z možných biomarkerov, ktorý poukazuje na príchod choroby. Kreatínkináza je enzým, o ktorom všetky poučky hovoria, že sa nachádza vo svaloch. Dobre ho poznajú kardiológovia. Asi štyri hodiny po srdcovom infarkte hodnoty tohto enzýmu vysoko vyskočia.

Keďže kreatínkináza má byť najmä vo svaloch, nikto ju nehľadal v mozgu. Bol to až tím Svatavy Kašparovej. Pozorovania jej tímu ukázali, že je možné odmerať fosforovou spektroskopiou magnetickej rezonancie rýchlosť jej enzymatickej reakcie v mozgu žijúcich potkanov s demenciou.

Za tento objav získal tím STU ocenenie od Európskej spoločnosti magnetickej rezonancie v medicíne a biológii počas medzinárodnej konferencie v Ženeve.

Jednoduchý test

Aktivitu kreatínkinázy v mozgu nemôžu lekári zistiť z krvi pacienta. Dá sa však vidieť z výsledkov fosforovej spektrometrie magnetickej rezonancie.

Každý pacient s podozrením na Alzheimerovu chorobu podstupuje magnetickú rezonanciu. Röntgenológovia potom sledujú snímky mozgu a hľadajú na nich zmeny. Spektroskopia magnetickej rezonancie však dokáže odmerať aj niečo, čo röntgenológov primárne nezaujíma.

Vie monitorovať mozog na bunkovej úrovni a zachytiť napríklad aktivitu niektorých enzýmov.

Jedným z nich je aj kreatínkináza. Ak by sa aj u ľudí potvrdilo to, čo slovenskí vedci overili na hlodavcoch, teda že znížená aktivita tohto enzýmu je ukazovateľom blížiacej sa demencie, lekári by mohli na diagnózu prísť ešte skôr, ako sa na mozgu pacienta udejú nezvratné zmeny.

Liečba demencie

Pri pokusoch na potkanoch sa neukázalo len to, že pri demencii majú aktivitu tohto enzýmu zníženú. Vedeckému tímu sa podarilo niečo viac. Chorým potkanom nasadili liek, o ktorom už z predchádzajúcich pokusov vedeli, že v mozgu zvyšuje aktivitu kreatínkinázy. Simvastatín užívajú pacienti na zníženie cholesterolu. V organizme však dokáže aj iné veci.

„Zistili sme, že u zvierat preliečených simvastatínom sa ich kreatínkináza v mozgu vrátila do normálu, ako keby boli zdravé,“ vysvetľuje vedkyňa Kašparová.

„Hoci to bol zaujímavý výsledok, táto terapia ich ‚demenciu‘ úplne nevyliečila, pretože ostatné biomarkery, ktoré tiež sledujeme pomocou magnetickej rezonancie, sa nám v tomto experimente nezmenili,“ hovorí. Vedci predpokladajú, že potkany dostali príliš malú dávku lieku a užívali ho krátko.

Tím univerzity to však nevzdáva. „Budeme skúšať vyššie dávky simvastatínu na potkanoch a vytvoríme aj druhú skupinu zvierat, ktoré budú užívať iný, zatiaľ iba experimentálny liek. Ten vyvíjajú naši spolupracovníci z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV,“ vysvetľuje mladá doktorandka Radka Tušková. „Mám sa na čo tešiť,“ hovorí, „bude to pekná práca.“

Mladá doktorandka má pred sebou veľa práce, ale aj počítania eur. Jediná podpora, ktorú zatiaľ na tento výskum dostala, je tisíc eur. Štát, sponzori ani grantové agentúry na toto skúmanie nijako neprispeli. „Zápasíme so základným problémom, s peniazmi na prevádzku našich experimentov,“ vzdychne si Svatava Kašparová.

„Nikto si v tejto chvíli neuvedomuje, že únik mozgov do zahraničia, kde sú podmienky neporovnateľne lepšie, by mohol znamenať aj koniec tohto atraktívneho výskumu.“

Na Alzheimera inak

Ak sa pozriete na nejaký predmet na stole a neviete si spomenúť, ako sa volá, ak je pre vás zrazu problém zapamätať si pár slov, môžu to byť príznaky začínajúceho sa alzheimera alebo ste len v strese, či prepracovaní. V bratislavskom Centre MEMORY, ktoré sa venuje ľuďom s Alzheimerovou chorobou, sa teraz môžete dať zadarmo otestovať.

Jednoduchý desaťminútový test odhalí, či máte objektívny problém s poznávacími schopnosťami, alebo pamäťou ešte v čase, keď by žiaden medicínsky prístroj nenašiel poškodenie mozgu. „Tento test je vhodný najmä pre ľudí po päťdesiatke, keď sa už ľuďom prirodzene znižujú schopnosti zapamätať si niektoré veci,“ hovorí Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra MEMORY.

Testovanie netrvá dlho. Úlohy vypĺňate spolu s terapeutom. Test overí, či viete pomenovať nakreslené zvieratá, zapamätať si niektoré slová a o päť minút si ich zopakovať, alebo dokážete správne odčítať jednoduché čísla, či máte v poriadku pozornosť, krátkodobú pamäť a vizuálno- -priestorovú orientáciu. Tento test je určený pre širokú verejnosť a môže si ho dať urobiť každý.

Na rozdiel od iných testov zohľadňuje počet rokov vášho vzdelania. Dokáže teda pomerne presne a objektívne odhaliť, či sa vo vašom mozgu niečo deje, alebo nie.

Ak stratíte z plného počtu viac ako päť bodov, znamená to, že máte kognitívnu poruchu. Ak je mierna, centrum vás pošle na pamäťový tréning. Ak však test dopadne zle, odporučia vám odborníka.

„Na základe neuropsychiatrického vyšetrenia dokážu naši kolegovia určiť, či je táto porucha spôsobená prirodzeným procesom starnutia, stresom, liekmi na spánok alebo potrebujete ďalšie odborné vyšetrenia,“ vysvetľuje Mária Čunderlíková.

Centrum má spolu s Katedrou logopédie Univerzity Komenského rovnaký cieľ ako vedci z STU. Nájsť chorobu v čase, keď ešte pomáhajú lieky. Chcú vyšetriť čo najviac záujemcov. Teraz aj v priebehu celého budúceho roka bude vyšetrenie bezplatné.

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba Je to najčastejšia forma demencie v európskych krajinách. V USA na ňu umrie každý šiesty pacient. Chorobu dostane len jedno percento mladších ako šesťdesiatpäť rokov.

U ľudí nad osemdesiat rokov však demenciou trpí približne každý štvrtý. Jediným spôsobom, ako v súčasnosti potvrdiť diagnózu Alzheimerovej choroby, je pitva mozgu po smrti človeka.

Vzťah medzi biomarkermi, ktoré by mohli naznačovať nástup choroby už v začiatkoch, a Alzheimerovou chorobou je nejasný. Znamená to, že v súčasnosti nie je možné so stopercentnou istotou diagnostikovať túto chorobu včas. Bez diagnózy však nie je možné predpisovať lieky, preto lekári musia čakať až na zjavné príznaky choroby.

Tímy celého sveta preto hľadajú biomarker, ktorý by dokázal jednoznačne potvrdiť diagnózu už v začiatkoch. Vedci zo Slovenskej technickej univerzity prišli na to, že by to mohol byť enzým kreatínkináza. Ich zistenia by však museli potvrdiť štúdie na ľuďoch.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].